Keďže sa ma často pýtajú, ako som prijal toto videnie, pokúsim sa to i tu stručne opísať. Hlavná panoráma prišla v troch častiach. Prvá v septembri 1987, druhá v máji 1988 a tretia v septembri 1988. Medzi tým som prijal množstvo zjavení, ktoré ho doplňovali a osvetľovali. Sú takisto začlenené do tejto knihy. Kvôli zrozumiteľnosti opíšem stručne aj okolnosti, za ktorých som videnie prijal.

Po mojom obrátení v roku 1971 som získal schopnosť vidieť určité budúce udalosti. Presné ale obyčajne veľmi všeobecné. Niekedy som sa pozrel tiež na ľudí a vedel som určité detaily o nich, napríklad aké problémy majú alebo aké je duchovné povolanie na ich živote. Túto schopnosť som ”identifikoval” ako biblický dar ”slova známosť” a ”proroctva”. Hoci som videl dôležitosť týchto darov v službe ľuďom, nezaujímal som sa o biblické proroctvá týkajúce sa posledných dní, ani som žiadne takéto videnia a zjavenia nedostal a taktiež ani ich výklad. V skutočnosti som sa zaujímal viac o cirkevnú históriu než nadchádzajúce udalosti. Ignoroval som i mnohé populárne scenáre, o ktorých sa hovorilo a vyučovalo v cirkvi.

V roku 1982 som dostal povolanie vrátiť sa späť do služby. V rovnakom čase sa mi tiež naskytla príležitosť podnikať. Keďže som sa stále cítil byť nevhodný a plytký a zažil som škaredý osobný útok od nepriateľa, aký som ešte nezažil, rozhodol som sa podnikať. Hoci som neupadol do úplnej telesnosti alebo inými slovami do zjavných hriechov, odišiel som od Pána na ďalších 5 rokov, keď ma pohltilo podnikanie, ktoré som rozbehol. V roku 1987 ma Pán znovu zavolal do služby so slovom, že moje povolanie bude dané inému, ak sa hneď nevrátim. Naozaj som nevedel, čo je mojím ”povolaním”, ale vedel som, že to nechcem stratiť. Odpovedal som okamžite.

Bol som si úplne istý, že by to nemala byť znovu pastorácia, ale skutočne som nevedel, ako by som mal slúžiť. Nečítal som jediný kresťanský časopis, viac ako 7 rokov som nepozeral žiadne kresťanské televízne vysielanie a vedel som len veľmi málo o tom, čo sa v cirkvi deje. Pred niekoľkými rokmi som napísal knihu ”V záhrade boli dva stromy” . Stala sa celkom populárnou a dostal som zopár ponúk kázať. Zavolal som preto niekoľkým pastorom, ktorých som poznal, alebo ktorí sa so mnou kontaktovali kvôli tejto knihe a dal som im vedieť, že som k dispozícii. Keď som skončil svoju prvú službu po siedmich rokoch a vrátil sa domov, cítil som sa rovnako prázdny a nevhodný ako vždy a okrem toho aj úplne mimo diania v zboroch, ktoré som navštívil. Povzbudzovalo ma však, že som sa cítil byť oveľa bližšie Pánovi, než som bol pred tým a moja túžba slúžiť Mu sa znovu vrátila. Na druhý deň po tom, čo som sa vrátil domov, išiel som do mojej kancelárie vybaviť nejaké ”papierovačky” a modliť sa za vhľad do služby, ktorú som mal robiť. Hneď, ako som si sadol, pocítil som mocnú Pánovu prítomnosť. Potom, po tých siedmich rokoch bez prorockého zjavenia, prišiel trojdňový prorocký zážitok. Zdalo sa mi, akoby Pán chcel dohnať všetko, čo som za ten čas zmeškal. Súčasný stav cirkvi a nadchádzajúce udalosti, ktoré sú opísané v tejto knihe, mi boli odhalené takmer všetky počas týchto troch dní.

Časť zjavení prišla v podobe ”jasných videní”. Boli to viditeľné vonkajšie videnia, podobné sledovaniu filmu v kine. Niektoré boli veľmi jemné vnútorné videnia, ako keď sa otvoria ”oči nášho srdca”. V súčasnosti mávam často videnia a sny, ktoré sú plné symbolizmu a vyžadujú vysvetlenie, tak ako väčšina biblických videní. Avšak tieto videnia neboli takéhoto charakteru. Mnohé detaily, o ktorých budete v tejto knihe čítať, som skutočne videl vo videniach.

Časť z toho, čo píšem v tejto knihe, neprišla vo videní, ale ako mocné pomazanie v dare slova známosti. Zrazu som vedel mnohé detaily o budúcich udalostiach, akoby to všetko bolo do mňa ”naliate”. Neviem, ako to inak vysvetliť, ale zrazu som proste vedel veci, ktoré som predtým nevedel. Bolo mi povedané, že ”jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň”. / 2P. 3:8 / Povedal mi, že On môže urobiť vo mne za jeden deň to, čo u iného za mnoho rokov. Myslím, že toto je samo o sebe zjavenie, ktoré sa naplní. Mnohí, ktorí teraz prichádzajú do Kráľovstva, budú musieť dospieť oveľa rýchlejšie než kedysi, pretože čas je krátky.

Vždy som mal hlad po vedomostiach. Ako dospelý som prečítal najmenej jednu knihu za týždeň. Najviac ma priťahovali cirkevné dejiny alebo klasická literatúra. Avšak informácie a fakty z obidvoch oblastí môjho záujmu boli viac-menej chaotické a náhodné. Niečo zo zjavenia opísanom v tejto knihe prišlo z doslovnej konverzácie s Pánom. Jeho hlas nebol počuteľný, fyzický, ale bol intímnejší a reálnejší než kedykoľvek predtým. Keď ku mne Pán v tom čase hovoril, boli to niekoľké stručné vety. No každá z nich bola kľúčom k pochopeniu na prvý pohľad nesúvisiacich samostatných faktov, ktoré som zhromaždil za tie roky, ale nebol som schopný dať ich dokopy.

Začali spolu súvisieť udalosti a fakty tak, ako by ma to nikdy nenapadlo. Tieto kľúče k pochopeniu mi tiež vysvetlili mnohé texty z Písma a známe udalosti, o ktorých som čítal alebo počul a neboli mi ešte v tom čase známe. Pán mi povedal, že obnovuje roky, ktoré ”požrali kobylky”. A skutočne som za tieto tri dni získal toľko pochopenia, koľko by som hľadal aspoň päť rokov.

Slovo ”videnie” vzťahujem zvyčajne na prorocký zážitok – videnie ”obrazov”. Či už vnútorných alebo vonkajších – fyzicky, vlastnými očami. ”Zjavenie” pokladám za obdržanie známosti alebo pochopenie, ktoré presahuje naše prirodzené schopnosti. Väčšinu z toho, čo opisujem v tejto knihe, som prijal nadprirodzene vo videní alebo ako zjavenie. Niečo je výsledkom môjho štúdia, ale aj tieto vedomosti boli osvetlené pomazaním, takže som ich mohol vidieť z inej perspektívy.

Často počujem ľudí hovoriť o svojich snoch a videniach. Mnohí vravia, že im veľmi nerozumejú, akoby im tým chceli dodať na vierohodnosti. Toto nie je môj prípad. Tomu, čo tu píšem, perfektne rozumiem. Keby som nerozumel, nepísal by som o tom. Priznávam, že v eschatológii som bol slabý. Predtým, než som dostal toto videnie, som sa o proroctvá o posledných udalostiach veľa nezaujímal a podľa väčšiny ľudí sú moje vedomosti o nich i dnes dosť povrchné. Nejaké hmlisté predstavy o budúcnosti som získal z niekoľkých kníh, ktoré som čítal ešte v mojich ranných kresťanských rokoch. Keď som dostal toto videnie, začal som sa viac zaujímať o eschatológiu, ale len niektoré výklady proroctiev o posledných udalostiach, z tých ktoré som čítal alebo som o nich počul, súhlasili s tým, čo som videl ja. Avšak nepočul som ani o dvoch, ktoré by navzájom súhlasili.

Hoci väčšina mojich všeobecných vedomostí, ktoré som zhromaždil, zdali sa byť bez spojitosti pred týmto videním, po ňom to všetko zapadalo jedno do druhého. A to mi dáva veľkú dôveru v to, čo som videl. Napriek tomu som skúmal, či videnia a známosť, ktoré som dostal, sú potvrdené Písmom. Sú. Samozrejme, že mnohé biblické proroctvá nehovoria o určitých historických udalostiach a udalostiach na konci vekov veľmi detailne. Ale ich charakter súhlasí veľmi určite s charakterom tých, ktoré som videl vo videní. Neverím, že by som pochopil mnohé texty z Písma tak, ako ich chápem dnes, keby som toto videnie nemal.

Niekoľko nejasných predstáv týkajúcich sa eschatológie, ktoré som mal, sa vďaka tomuto zážitku zmenili. Ako verím, teraz viac súhlasia s Písmom. Nemyslím, že videnia, sny a prorocké zjavenia sú na to, aby ustanovovali nejaké doktríny, ale aby osvetľovali a vysvetľovali Písmo. Nie aby prinášali nové doktríny. Vďaka týmto videniam som pochopil mnohé miesta v Písme, ktoré som predtým nechápal.

Napriek tomu uvádzam len zopár biblických odkazov. Nechávam tým priestor pre Pána, aby hovoril individuálne ku každému z vás, ktorí čítate túto knihu. Verím, že tak to bude dávať väčší zmysel a bude to pre čitateľa oveľa reálnejšie. Len čítať a súhlasiť s niekoho videním, to nemusí byť nutne zjavením aj pre nás. To sa stane vtedy, keď sám Pán potvrdí to slovo. A to tak, že sa dotkne určitým spôsobom nás samých. Potom to už nie je zjavenie len niekoho iného. Verím, že musíme byť vždy ako ľudia zo Samárie, ktorí uverili v Ježiša nie len kvôli svedectvu ženy pri studni, ale aj preto, lebo Ho sami videli a počuli.

Počas rozširovania obsahu prvého videnia som stretol ľudí, ktorí videli a zaznamenali v základe to isté, v niektorých prípadoch i jasnejšie a detailnejšie. Ako nám bolo zasľúbené : ”Hospodin, Pán neučiní nič bez toho, že by nevyjavil svoj zámer svojim služobníkom, prorokom.” /Amos 3:7/ Toto prorocké videnie nesmie byť považované za uzavreté alebo všetko obsahujúce. Ale ako jedna z častí, ku ktorej sa majú pripojiť ďalšie, aby tak vznikol ucelený obraz.

Videnie, ktoré som dostal, končí počas žatvy. V ktorom bode presne, to neviem. Nie som si istý, koľko času ostáva po udalostiach, ktoré som videl. Viem, že je to čas, keď sa začne súd. A ten začína od domu Božieho. / 1 Peter 4:17 / Apoštol vysvetľuje: ”Tým však, že sme súdení, Pán nás vychováva, aby sme neboli odsúdení so svetom.” / 1 Korint. 11:32 / Nie je žiadne bezpečné miesto, kam by sme mohli utiecť, ani nič, čo by sme mohli urobiť, aby sme unikli prichádzajúcemu súdu okrem toho, že budeme nájdení v Kristu. Ježiš je archa, v ktorej nájdeme záchranu. Ak prebývame v Ňom, budeme robiť správne veci na správnom mieste. Ak je nejaká ústredná myšlienka, ktorá sa prelína celým videním, je to tá, že sa musíme vrátiť k našej prvej láske a už sa nikdy nedať odviesť od jednoduchosti, s ktorou sme sa vydali Kristu.

Všetky veci budú zjednotené v Kristu. / Ef. 1:10 / Ak zostávame v Ňom, plníme náš cieľ a povolanie pre tento čas. A to je – priviesť každý úmysel na nebi aj na zemi do poslušnosti a súladu s Ním. ”Všetky veci boli stvorené skrze Neho a pre Neho.” JEŽIŠ JE CIEĽOM STVORENIA, On je Božím plánom. Ježiš je láskou, túžbou i potešením Otca. Kvôli tomu bol stvorený. Otec chce vidieť svojho Syna, chce Ho vidieť v nás.

V tejto knihe sa mnohé veci zámerne opakujú preto, aby pritiahli vašu pozornosť k tomu, čo je najdôležitejšie. Charakter a účel proroctva nie je len predpovedať udalosti, ale niekedy aj ”vyprovokovať” odozvu naň. Jej výsledkom je potom pokánie a (alebo) prímluvy, ktoré môžu zmeniť náš osud a blížiace sa udalosti. V Biblii vidíme množstvo takých príkladov. Napríklad, keď Jonáš kázal v Ninive. I keď nekázal, že je možné odvrátiť pád Ninive pokáním, je to zahrnuté v každom proroctve, ktoré sa týka súdu.

Ninive nebolo zničené. To však neznamená, že Jonáš bol falošný prorok. Bolo to ovocie pravdivého a pomazaného prorockého slova. Ako ináč mohlo také pohanské mesto ako Ninive robiť pokánie, keď v ňom kázal nejaký žid, ktorý ani nečinil žiadne znamenia a zázraky, ak jeho slovo nebolo pomazané ? I v tomto proroctve sú udalosti, ktoré môžu byť zmenené pokáním a prímluvami. Sú aj udalosti, ktoré nemôžu a (alebo) nebudú zmenené, pretože sú kľúčové pre naplnenie definitívnych Božích zámerov. Také mi ale neboli zjavené a preto sa tu nenachádzajú. Dostal som poznanie, že tieto udalosti niesu takéhoto charakteru. Naša odpoveď na to, čo nám tu Pán dnes zjavuje, by mali byť modlitby a pokánie. Tak aby z nás mohol urobiť nádoby vhodné na použitie v uskutočňovaní Jeho plánov.

Poradie, v akom sú tieto udalosti usporiadané, nemusí byť nutne poradie, v akom sa odohrávajú. Tak isto i v biblických proroctvách je poradie udalostí zámerne popletené, tak že neboli zoradené tak, ako sa odvíjali. Pán to neurobil preto, aby nás zmiatol, ale aby sme boli závislí na ňom v hľadaní interpretácie. To nás vedie k hľadaniu nie len poznania ale i Jeho samého. Stretnutia s Ním, pri ktorých nám dáva zjavenie a známosť, nás učia Jeho cestám a nie len určitým faktom. Preto môžeme kázať Jeho zvesť v Jeho Duchu a s Jeho srdcom, lepšie než podľa zákona.

Pre starozákonné proroctvo alebo to, ktoré prichádza prostredníctvom daru proroctva Novej zmluvy je charakteristické, že je všeobecné. Znovu pripomínam, proroctvo neprichádza len preto, aby predpovedalo blížiace sa udalosti, ale aj aby na ne pripravilo cirkev a vyvolalo odozvu, ktorá tieto udalosti ovplyvní. Keby nás chcel Pán ohúriť s Jeho schopnosťou predpovedať, mohol by byť oveľa viac konkrétnejší v Jeho biblických proroctvách. Mohol udať mená, dátumy i detaily o budúcich svetových vodcoch, národoch, vojnách ... Miesto toho, že ” známosť dvíha ”, mohol predpovedať objav lietania, vesmírnych letov, atď. Len výnimočne je Pán konkrétnejší v tom, čo odhaľuje. Ale zvyčajne nie je. Keď niečo zjaví, je to preto, aby nám dal vedieť, ako Ho máme hľadať a kde nájsť pochopenie. Jeho zámerom a tiež i našim najlepším záujmom je, aby nás povzbudil hľadať Jeho samého kvôli dôležitým detailom, ktorými zaplníme prázdne miesta. ”Je slávou Božou zatajovať veci, ale slávou kráľov je vyskúmať veci.” /Pr. 25:2/ Pán používa proroctvo, aby vzbudil v Jeho ľuďoch hľadajúce srdcia. On nás povolal, aby sme vládli v tomto živote a pre Božích kráľov ja charakteristické odhaľovať Božie tajomstvá a zámery.

To, čo som videl počas série videní a ”zjavení” bolo akoby cez čierne okuliare. Pochopenie som získaval postupne a získavam stále viac. Tieto informácie budem pridávať ku každému novému vydaniu. Aby však bola zachovaná celistvosť proroctva, dodatky sú pridané ku koncu každej kapitoly a sú označené dátumom. To, čo som prijal, sa snažím podať ďalej čo najpresnejšie. Môže sa preto stať, že niekedy zmením určité veci, ktoré som predtým nepochopil správne. Zatiaľ som však žiadne takéto zmeny neurobil. Pripojil som len ďalšie veci, ktoré som hlbšie pochopil z oblastí, ktoré pokrýva toto videnie.

Zachariáš 8:9 vystihuje to, čo cítim, že je zámerom tohto videnia. ”Takto vraví Hospodin mocností: Nech vám spevnejú ruky, vám, ktorí v tieto dni počúvate tieto slová z úst prorokov v deň kladenia základov domu Hospodinovho, aby bol vybudovaný chrám.”

Cirkev bude musieť byť silná v dňoch, ktoré prichádzajú. Silnejšia než sme my teraz. Jedno slovo, ktoré som dostal, znelo, že ”cirkev na západe nie je takmer vôbec pripravená na ťažkosti. A ťažkosti prichádzajú.”

Prorocká služba je podstatná pre správne kladenie základov domu Božieho. / Viď. Ef. 2:20 / A základy sú nevyhnutné, ak má byť vybudovaný chrám - cirkev. Obnovenie prorockej služby to však nie je cieľ, to je len prostriedok na dosiahnutie oveľa vyššieho cieľa – príprava príbytku pre Pána. Ak stratíme zo zreteľa tento konečný cieľ, budeme zavedený nižšími cieľmi.

Ježiš povedal : ”Žatva je koniec sveta.” / Mat. 13:39 / Odteraz až do konca sveta spozná Ježiša viac ľudí než od Letníc do dnešného dňa. Pred koncom nebude národa ani dediny, v ktorých by sa nekázalo evanjelium. Každá žijúca osoba bude počuť Jeho meno. Poznanie Pána naplní Zem, tak ako vody napĺňajú moria a mnohé mestá a národy sa celé obrátia k Nemu. To, čo prichádza má také rozmery, že to nemôže byť porovnané s ničím, čo sa stalo predtým. Aj samotný vesmír bude zelektrizovaný touto energiou. Viac než zlomok ľudí, ktorí kedy žili, viac než bilión duší bude k Nemu volať v skutočnom sebevydaní, ktoré vyústi do pravého obrátenia.

Druhá stránka žatvy na konci vekov je dozretie zla. Žatva, to znamená, že dozrelo všetko, čo bolo zasadené, dobré i zlé. Zlo, ktoré bolo zasadené do človeka, tiež dozrie v tomto čase. Zatiaľ čo ”pšenica” bude zhromažďovaná, aj ”kúkoľ” bude zhromaždený do viazaníc, alebo inak povedané zjednotený. Avšak zhromaždenie kúkoľa je v skutočnosti len sprievodný jav pri zbere pšenice. V dňoch, ktoré prichádzajú, budú oddelenie týchto dvoch semien od seba a rozdiel medzi nimi očividné. Človek neprávosti – zosobnenie hriechu v človeku- bude počas žatvy tiež plne odhalený. Nemusíme sa toho obávať, pretože Ten, ktorý je v nás, je väčší než ten, ktorý je vo svete a najmenší v Kráľovstve Božom má viac moci než všetci antikristovia. Musíme však pochopiť, prečo to zlo je tu, inak mnohí budú kvôli tomu zbytočne chytení.

Toto videnie bolo dané preto, aby povzbudilo a pripravilo tých, ktorí budú pracovníkmi na tomto veľkom diele. Táto príprava zahrňuje aj určité cirkevné a svetské udalosti, ktoré s ňou súvisia. Nemajú vzbudiť nejaké emócie, ale tieto informácie sú pre cirkev dôležité pre naplnenie jej povolania. Je čas, aby sme sa prebudili, boli triezvi a vydali sa plne cieľom, pre ktoré sme boli povolaní. ”On zomrel pre všetkých, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale pre Neho.” / 2K 5:15 / Je čas, aby sme kráčali tak, ako je to hodné nášho povolania.

V nadchádzajúcich dňoch nastúpi najmocnejšia armáda, aká keby bola. Táto armáda nebude vybavená samopalmi alebo mečmi, ale žiadna moc na nebi a na Zemi nad ňou nezvíťazí. Jej vodcovia budú akoby neznámi, v niektorých prípadoch neviditeľní, ale žiadna ľudská organizácia sa jej nevyrovná v disciplíne a odhodlaní. Túto armádu si stavia sám Pán. On ju bude trénovať a On ju aj bude viesť. Keď sa rozpúta boj, jej členovia budú kráčať v perfektnom poriadku. Neodchýlia sa od svojho smeru. Nebudú narážať jeden do druhého. Najmenší z nich bude mať viac moci než najväčší spomedzi nepriateľov. Toto je armáda Božia, ktorú videli proroci a čoskoro sa stane realitou.

Byť v tejto armáde bude vyžadovať výcvik a duchovnú disciplínu, väčšiu než je fyzická a psychická disciplína elitných vojenských jednotiek. V súvislosti s tým som videl vojenského koňa. Bolo to divoké zviera a ľahko sa dalo vyľakať. Vtedy reagovalo spontánne a bolo neovládateľné. Po dôkladnom tréningu bolo schopné zaútočiť tvárou v tvár delám, puškám a šabliam a zachovať pri tom pokoj a rozvahu. V tom najohlušujúcom zmätku boja bol schopný ucítiť a zareagovať na to najjemnejšie štuchnutie Pánovho kolena alebo päty, ktorými mu prikazoval zmeniť smer alebo krok. Toto bude disciplína, akú budú mať služobníci v posledných dňoch. Bez ohľadu na zmätok a hluk boja, cirkev bude tak blízko Pánovi, že ucíti a odpovie na Jeho najjemnejšie povely. Ako nedostatočne vycvičený vojenský kôň ohrozuje seba i svojho jazdca, tak v budúcich dňoch budú v smrteľnom nebezpečenstve tí, ktorí sa dnes nepoddajú Božej disciplíne. ”Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia.” / Žid. 3:7-8 /

Mnohí z najmocnejších apoštolov a prorokov ostanú pre verejnosť anonymní a neznámi. Títo netúžia po tom, aby sa stali dôležitými a významnými služobníkmi. Nebudú hľadať slávu a bohatstvo. Oni sú ”duchovní panici”. Nebudú znásilňovať nevestu. Tak ako praví eunuchovia majú pripraviť nevestu pre kráľa a netúžia po nej, lebo toho ani nie sú schopní, tak budú títo pripravovať cirkev pre jej Kráľa. Všetko, čo chcú, je vidieť Kráľa radovať sa, pretože oni sú Jeho skutoční priatelia. Tí ho budú nasledovať, kamkoľvek pôjde.

Zatiaľ čo mnohí z ich rovesníkov hľadajú vyvýšenie svojej služby a vystavenie na obdiv, oni sa v tichosti pripravujú, tak ako Ježiš počas prvých tridsať rokov. Zatiaľ čo iní postupujú vo svojej službe, mnohí z týchto sa uťahujú do ústrania. Zatiaľ čo ostatní budujú, títo sa zakopávajú a snažia sa upevniť svoje základy a hlbšie zakoreniť. Hoci nie sú rebelmi, často sú smutní, lebo s väčšinou ľudí z cirkvi nie sú v súlade. Títo sú tí, o ktorých bolo povedané : ”Pískali sme vám, netancovali ste. Plakali sme a nenariekali ste.” / Mat. 11:17 /

Keď sa rozpúta boj, väčšina vodcov v cirkvi získa pozície vyvyšovaním samých seba a politickou manipuláciou. Mnohí, ktorých ľudia pokladajú za ”generálov”, budú v Božích očiach len obyčajní vojaci. A niektorí, ktorých ľudia zaraďujú do tých nižších radov, budú vrchní Boží generáli. Oni v tom čase nebudú hľadať v cirkvi hodnosť alebo pozíciu, ale budú v tichosti, niekedy inkognito, riadiť poslednú stratégiu cirkvi. Ich autorita bude v ich múdrosti. Tak ako Štefan, ktorý bol len diakon, ale jeho múdrosť a moc zapálili oheň, ktorý dal nový smer kresťanstvu, tak táto nová skupina ľudí, bez slávy a pozície, bude riadiť najväčšie udalosti histórie. Hoci ľudia budú poznať len niektorých z nich, všetci obyvatelia neba i pekla ich poznajú už od počiatku.

Niektorí z nich, pred tým než sa ”prebudia”, budú vláčení hlbinami hriechu, traumy a zúfalstva . Budú mnoho milovať, pretože im bolo mnoho odpustené a od mnohého boli oslobodení. Tak hlboko ako bol schopný sa do nich ”zakoreniť” nepriateľ, tak hlboko ich naplní Pán po ich oslobodení. Iní budú vyrastať v náboženskom prostredí, ale dobro, ktoré spoznajú, bude zo Stromu známosti nie zo Stromu života. Ako Saul z Tarzu budú zápasiť v náboženskej zákoníckej horlivosti, až kým nebudú zo zákonictva vyslobodení. Potom budú použití na to, aby priložili sekeru ku koreňu stromu, ktorý pôsobil smrť od počiatku. Budú svietiť svetlom Stromu života a prinesú uzdravenie národom.

Pán začal budovať svoje ”telo” v deň Letníc. V tom pokračoval celé storočia pridávajúc k nemu tých, ktorí zvíťazili, bez rozdielu veku. Poslední členovia, ktorí majú byť pridaní, sa obrazne volajú ”nohy”. Tak ako naše nohy stoja na zemi, zatiaľ čo ostatné telo stojí vzpriamené vo vzduchu, tak sa ”nohy” Pánovho tela budú dotýkať zeme ale zároveň budú reprezentovať celé telo, ktoré stojí v nebesiach už dokonané. Písmo hovorí, že všetci Jeho nepriatelia budú rozdrtení pod Jeho nohami /položení pod Jeho nohy/. Avšak oni nekonajú sami, ale iba napĺňajú a dokončujú to, čo pripravili všetci tí, čo boli pred nimi.

Keď sa Ježiša spýtali v akej autorite robí všetky tie veci, odpovedal im otázkou: ”Bol Jánov krst od Boha alebo od ľudí?” To nebola náhodná otázka. Odpoveď na ňu bola odpoveďou aj na ich otázku. Svedectvo o Ježišovi bolo väčšie než o komkoľvek na tejto zemi. Počnúc prvým proroctvom daným žene o tom, že jej Semeno rozdrtí hlavu hadovi, cez nekonečný rad prorokov a spravodlivých ľudí, včítane všetkých rituálov ich vlastného Zákona, každé slovo ukazovalo na Neho. Ján bol predstaviteľ celého tohto zástupu, ktorý Mu pripravoval cestu a svedčil, že On je naozaj Baránok Boží. Dať sa pokrstiť Jánovi znamenalo prijať svedectvo o Tom, ktorý sa narodil Kráľom.

”Nohy” Kristovho tela budú niesť svedectvo pre všetkých, ktorí vyšli pred nimi. Budú zjednotení tak ako ešte nebol žiadny zástup ľudí, ale budú zjednotení i so všetkými pravými veriacimi, ktorí kedy žili a prorokovali o tomto dni. Tak ako zasľúbil Ježiš, že veci, ktoré On činil a ešte väčšie sa budú diať v Jeho mene, pretože išiel k Otcovi. Jeho verní budú čoskoro kráčať v obrovskej moci a autorite. V blízkej budúcnosti sa už cirkev nebude so závisťou obracať na prvotnú cirkev kvôli jej veľkým skutkom, ale všetci povedia, že Pán iste uchoval to najlepšie víno nakoniec. Vchádzame do najslávnejších čias celej histórie. Vy, ktorí ste snívali o tom, ako by ste čo i len jeden deň mohli rozprávať s Petrom, Jánom a Pavlom, budete prekvapení tým, že oni všetci čakali na to, aby mohli rozprávať s vami! Boli ste vyvolení, aby ste videli žatvu, ovocie toho, čo oni sadili.

Prišiel ten najpožehnanejší čas kráčať s Pánom, ale nesmieme byť arogantní. Nohy by bez ostatného tela boli ničím. Neboli by sme tam, kde sme, keby neboli tí, ktorí položili svoje životy pred nami. Keď sa nohy pripoja k telu, celé telo sa bude radovať vo víťazstve v tento deň vezmúc jeho ovocie.

Mnohí neboli ochotní pracovať, kým nemohli spočítať, čo dosiahli, aby o tom potom hovorili alebo písali v časopisoch a knihách. Radi vidíme okamžité výsledky a ak ich niet, máme pocit, že sme zlyhali. Mnoho misionárov by stratilo podporu, ak by rýchle nevykázali výsledky. Len večnosť ukáže, koľko tým cirkev stratila na efektívnosti. Pán čoskoro zmení mentalitu svojich pracovníkov. Tak ako farmár keď zasadí semeno, nestojí a nečaká na ovocie, budú mať múdrosť sadiť vediac pri tom, že výsledky ich práce neuvidia dlhý čas a možno ich neuvidia vôbec. Jedni budú sadiť, iní budú polievať, ale Boh bude ten, ktorý dá vzrast a prijme úrodu.

Aj veda potvrdzuje Pánovo vyhlásenie, že semeno nevyklíči, ak najprv neodumrie alebo neprejde tzv. spiacim obdobím. Boh vytvoril v semene tento ochranný mechanizmus, ktorý mu zabráni vyklíčiť, ak na to nie sú tie správne podmienky. Aby semeno vyklíčilo, musí mať potrebné množstvo vody, tepla a svetla. Ak má len dve veci z týchto troch, nevyklíči. To chráni semeno pred tým, aby sa dalo v oklamať odmäkom. Ak dostatok vody nie je doplnený každý deň potrebným množstvom svetla, semeno vie, že jar ešte v skutočnosti neprišla.

To isté platí aj pre duchovné semená. Chceli by sme vidieť okamžité výsledky po našom svedectve alebo kázaní, ale Pán bude chrániť semená, pokiaľ nebudú vhodné podmienky pre rast. Obrazne povedané, duchovné semená potrebujú tie isté základné podmienky ako obyčajné semená : vodu, teplo a svetlo. Voda je Božie slovo, ktorého musí byť dostatok. Teplo to sú okolnosti. Mnohí budú musieť prejsť ohňom skúšok, kým sa neobrátia k Pánovi. Svetlo to je Božie zjavenie, ktoré nám dá porozumieť tomu, že to je Boh, ktorý k nám hovorí skrze Slovo a okolnosti.

Sú chvíle pre odvážne konfrontácie, také aké mal pán s farizejmi. Ale takáto konfrontácia by mohla byť devastujúca pre túto konkrétnu ženu alebo pre Nikodéma, ktorý bol tiež farizej. Jeden z najmenej spomínaných ale i najdôležitejších darov Ducha je dar slova múdrosti. Je to nadprirodzené zjavenie mysle Kristovej do špecifickej situácie. Tento dar je často jemnejší a menej nápadný než slovo známosti alebo dary prejavov moci, ale bez neho môžu byť iné dary menej efektívne alebo dokonca pôsobiť proti naplneniu Božích zámerov.

Ak kážeme o Ježišovi, musí to byť v poslušnosti Duchu Svätému, ktorý prišiel, aby o Ňom svedčil. Pán požehnal a použil mnohé rozličné stratégie a taktiky, ktoré vymysleli zanietení ľudia v minulosti, aby zasiahli stratených. Ale v budúcnosti to nebude tak. Cirkev bude prechádzať veľkými bojmi a skúškami, kým sa Jeho pracovníci doslova nepoddajú smerovaniu Ducha Svätého. To spôsobí to, že tí ktorých On posiela, budú oveľa efektívnejší a Pán im bude môcť zveriť autoritu a moc, aká ešte človeku nebola daná.

Choroba dnešného priemyselného veku, ktorá nás núti, aby sme si vytvorili pravidlá pre všetko, ktorá vyžaduje, aby evanjelium bolo zabalené do duchovných zákonov, ide proti pravej evanjelizácii. Naše pravidlá privedú zopár ľudí k ”rozhodnutiu” a niektorí z nich sa možno naozaj obrátia, ale často výsledok tohto typu svedectva je, že masy ľudí sú akoby zaočkované proti evanjeliu, takže sú imúnni voči pravému svedectvu, ktorým je obnovujúci Boží dotyk. Pracovníci, ktorí prichádzajú, budú vybavení niečím oveľa väčším, než je recept na ”rýchle rozhodnutie”. ”Pretože Kráľovstvo Božie nie je v reči ale v moci.”( 1 Korintským 4: 20 ) A moc už prichádza na pravých svedkov, ktorí sú pripravovaní vo výcviku.

Toto nemieni znižovať snahy akejkoľvek služby v cirkvi, ktorá sa snaží priviesť ľudí k Ježišovi, ale nebudeme pripravení na to, čo prichádza, ak nerozpoznáme náš súčasný stav. Nezrelosť má svoje miesto. Je normálne, že jednoročné dieťatko nosí plienky. Je to výraz jeho nezrelosti. Predpokladá sa, že jednoročné dieťa je ešte nezrelé. V skutočnosti môže byť na svoj vek celkom zrelé. Ak by ale malo dvanásť rokov a stále nosilo plienky, to už by bol problém! Mnoho služobností a cirkví je ešte celkom nezrelých, ale sú i mladé. Otázka je: ”Rastieme?” Udalosti, ktoré prichádzajú, budú vyžadovať našu zrelosť.

Rozmery žatvy napokon ohúria aj tých najoptimistickejších veriacich. Spoločenstvám s menej než sto členmi bude v určitých obdobiach pribúdať až tisíc veriacich za týždeň. Zhromaždenia, ktoré sa začnú spontánne, pohnú celými mestami a budú pokračovať až kým najväčšie štadióny nebudú noc čo noc plné. Na mnohých miestach budú predtým populárne športové akcie zrušené pre nedostatok záujmu. Mnoho tisícové mestá sa ”vyroja” k okolitým mestám, aby ich evanjelizovali. Žatva bude hlavnou témou správ v masmédiách, až kým nerozdúcha jej plamene po celom svete. Spravodajské tímy budú sledovať apoštolov tak ako dnes politikov. Zaznamenajú veľké zázraky a ukážu ich s neskrývaným nadšením. Na základe niektorých týchto individuálnych vysielaní sa mnohí obrátia a bude ich viac než sa podarilo dosiahnuť kresťanským organizáciám počas celej ich existencie. Toto nieje kritika týchto organizácií a práce, ktorú vykonali, ale vyjadrenie toho, čo prichádza.

Veľké mestá budú zažívať obdobia ”nulového zločinu”, keď ich populácie budú usvedčované Duchom Svätým a svetlo z cirkvi vyženie temnotu celých oblastí. Pornografia, prostitúcia, ilegálne drogy, potraty a alkoholizmus prestanú v mnohých oblastiach existovať a nebude na to potrebný nijaký zákon. V niektorých obdobiach budú veľké fabriky a obchody zatvorené celé dni, aby ich zamestnanci mohli navštevovať špeciálne zhromaždenia. Celé národy si vyčlenia čas na modlitby a pôsty. V niektorých miestach bude príliv nových veriacich tak veľký, že i nováčikovia vo viere budú viesť veľké zhromaždenia. Niektoré zbory sa po pár mesiacoch budú deliť, nie kvôli konfliktom ale preto, že to nebude zvládnuteľné. Každé takéto rozdelenie prinesie zrod nového veľkého zboru.

Pán bude neustále v myšlienkach ľudí. Prestávky na kávu a desiatu, poobedňajšie siesty sa stanú časom štúdia Biblie a modlitebných stretnutí. Mestá budú zakladať ohne na spálenie pornografie, čarodejníckych a astrologických pomôcok a ilegálnych drog. Okultisti, čarodejnice, médiá a dokonca i mafiánskí bossovia budú skláňať kolená pred Ježišom a prijímať spásu s veľkou radosťou. Pouličné gangy si budú posielať Biblie a iné darčeky a vo väzniciach povstanú cirkvi, ktoré dajú telu Kristovmu jedných z najväčších učiteľov.

Zázraky, ktoré presiahnu aj tie najokázalejšie, najveľkolepejšie Biblické divy, privedú celé národy k poznaniu Ježiša. Vodcovia niektorých (bývalých) komunistických krajín budú otvorene vyznávať Pána a vyzývať svoj ľud, aby Ho nasledovali. Nad niektorými sa bude načas zjavovať viditeľná Božia sláva, ktorá uzdraví každého, kto sa jej dotkne. Intenzita Pánovej prítomnosti v týchto dňoch bude neporovnateľná s ohňovým stĺpom, ktorý videl Izrael. Zjavenia anjelov budú tak bežné, že sa prestanú považovať za významnú udalosť. Pán sám sa bude zjavovať v rade apoštolov a starších, aby im dal príkazy. To vzbudí odvahu a pokoj, ktoré udivia a získajú rešpekt aj tých najvehementnejších odporcov. Nikdy nemal Pán tak osobný a intímny vzťah s ľuďmi, aký bude mať v týchto dňoch. Veriaci budú v neustálom úžase, čudujúc sa každý deň, aké nové a veľké veci práve videli.

Jedna z najneobyčajnejších charakteristík žatvy bude nízky vek jej pracovníkov. Teenageri budú chrbtovou kosťou prebudenia a deti budú jedny z najväčších evanjelistov. Malé deti budú vyháňať démonov, uzdravovať chorých, kriesiť mŕtvych a odvracať besnejúce záplavy samotným slovom. Niektoré doslova ”ovládnu” celé nemocnice a psychiatrické liečebne, keď v nich uzdravia každého pacienta skladaním rúk na budovy. Počas žatvy svet pochopí, že ”.... dietky, ktoré mi Hospodin dal, sú znakmi a znameniami ....”( Izaiáš 8:18 )

I keď svetlo evanjelia bude svietiť tak jasne, veľká časť sveta bude ležať v jeho najväčšej temnote. V niektorých oblastiach bude vládnuť pokoj a láska Pánova a stanú sa pevnosťami, z ktorých bude cirkev vychádzať a útočiť na strach a paranoju zmietajúcu zvyšok Zeme.

Na tento konflikt musíme byť pripravení. Počas žatvy budú aj mučeníci. Na niektorých miestach bude cirkev takmer úplne vyhladená. Ale životy týchto mučeníkov sa stanú semenami pre žatvu na tom istom mieste. Miesta, na ktoré nepriateľ uskutoční jeho najmocnejšie útoky, sa stanú miestami, kde evanjelium dosiahne najväčšie pokroky. Pamätajme, že svetlo svieti do temnoty – nikdy nie naopak. Keď odokryjeme v noci tienidlo, tma nejde dovnútra, ale svetlo svieti von. Svetlo je mocnejšie než tma a vždy ju premôže.

Na blížiacu sa žatvu Pán pripravuje obrovskú duchovnú ”rybársku sieť”, ktorá bude schopná udržať budúci úlovok. Táto sieť je tvorená vzťahmi, ktoré majú medzi sebou Jeho ľudia. Čím lepšie budú vzťahy a komunikácia medzi nimi, tým pevnejšia bude sieť. Toto sa začína diať nielen medzi členmi miestnych zborov, ale aj medzi služobnosťami, jednotlivými cirkvami a rôznymi prúdmi v tele Kristovom, medzi mestami a štátmi prekračujúc medzinárodné bariéry po celom svete.

V Efežanom 4:15 je napísané: ”...aby sme rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava, v Krista: On spája a zväzuje celé telo všetkými spojivami.....”. Spojivo nieje ”časť”, je to miesto, kde sú dve časti spolu spojené. Už začalo veľké spájanie v Duchu a bude to pokračovať na všetkých úrovniach. S každým novým spojom príde hojný rast a poznanie tých, ktorý sú spájaní, vzrastie.

Boží Duch vedie pastorov, aby sa stretávali s inými pastormi, prorokov s prorokmi, apoštolov s apoštolmi. Dokonca celé zbory sa začínajú navštevovať a vznikajú medzi nimi vzťahy napriek odlišnosti sfér ich záujmu. To je Pánova práca. Niektoré z týchto stretnutí sa zdajú byť bez ovocia kvôli nevhodným témam. Avšak oni prinesú ovocie. Vytvoria sa vzťahy a Pán čoskoro zbúra predsudky a pretvárky, ktoré nám bránia vo vzájomnej jednote i v jednote s Ním. Jeho prítomnosť vzbudí uctievanie, ktoré prinesie jednotu zo žalmu 133. Keď pomažeme Hlavu naším uctievaním, olej bude stekať k okrajom Jeho rúcha až kým nepokryje celé telo.

Pán začína búrať tieto bariéry vo vedení, pretože odtiaľ pochádzajú a tam sú aj najsilnejšie. Keď múry padnú, celé telo sa začne spájať. Ak budú vodcovia odporovať tomuto vedeniu Ducha, Pán bude pokračovať skrze spoločenstvá. Jednotliví členovia zborov sa začnú stretávať s inými súrodencami z tela Kristovho a ich vzťahy sa budú upevňovať napriek opozícii nesúhlasiacich pastorov. Toto je hnutie Ducha, ktoré nemôže nič zastaviť. Pastori a vedúci, ktorí odporujú tomuto prílivu jednoty, budú odsunutí zo svojich pozícií.

Niektorí zo súčasných vedúcich odporujúcich tomuto hnutiu sa tak zatvrdia, že sa stanú protivníkmi a budú prenasledovať tých, ktorí uskutočňujú Božie zámery. Iní sa zmenia, urobia pokánie zo zatvrdilosti svojho srdca i napriek tomu, že podaktorí už boli diskvalifikovaní z vodcovskej pozície pre svoj odpor voči Duchu Svätému. Rastúci príliv jednoty v cirkvi odhalí pravú povahu každého duchovného vodcu. Tí, ktorí budovali kvôli sebe a svojej reputácii, budú ohrození týmto hnutím, pretože to pôjde mimo ich kontrolu. Ľudia s ”duchom kontroly” sa postupne stanú najväčšou hrozbou pravého Božieho hnutia. Tí, ktorých Boh naozaj povolal, ktorí neboli zvolení len nejakou inštitúciou, budú stále viac odhodlaní vzdať sa svojej ”kontroly” nad ľuďmi a okolnosťami poddávajúc sa Duchu Svätému. ”Kontrola”, ktorej sa zriekli, bude nahradená duchovnou autoritou založenou na pokoji a odpočinku Božom. To, čo prichádza, presahuje akúkoľvek ľudskú schopnosť kontrolovať a ovládať. Len Boží Duch je schopný riadiť túto prácu a už začína preberať Jeho autoritu. Tí, ktorí majú ”ducha kontroly”, budú najväčšími protivníkmi každého Božieho hnutia, až kým nepríde koniec”.

”Zachytených” bude tak veľa, že sieť sa mnohokrát pretrhne a bude ju treba neustále opravovať. Pán si používa mnohé nezhody a spory v cirkvi, aby pripravil tých, ktorých hlavnou úlohou v žatve bude opravovať a zväzovať túto sieť. Takíto ľudia, ktorí prinášajú pokoj, budú mať veľmi dôležité miesto pri budovaní siete a aj najväčší vplyv na efektívnosť celého prebudenia.

Mali by sme povzbudiť tých, ktorým sa zdá, že sa vždy nachádzajú v centre problému, slovom, že Boh si ich pripravuje na dôležitú prácu. I keď Pánova prítomnosť vzbudí veľkú bázeň, stále tu budú nezhody a hádky medzi apoštolmi, presne také, aké boli medzi dvanástimi. Aj veľkí apoštolovia ako Pavol a Barnabáš dovolili, aby ich niektoré nezhody rozdelili a to sa niekedy bude diať i medzi väčšími mužmi Božími. Ale sieť opravia a miesto, kde bola roztrhnutá, spevnie ešte viac.

Niektorí , ktorých si Boh v minulosti veľmi použil, sa stali nepružní kvôli prílišnej snahe držať sa doktrín a sú príliš zamestnaní ”duchovnými Izmaelmi” na to, aby ich mohol Pán v žatve použiť. Niektorí z nich sa pokúsia do žatvy zapojiť, ale ich vzťahy budú tak povrchné, že prvý úlovok ich vytrhne zo siete. Tí, ktorých vzťah je založený na nejakej doktríne alebo sa snažia ísť ”v tieni” nejakej osobnosti, budú takisto rýchlo vytrhnutí. Len tí, ktorých vzťah je založený skrze Ježiša a Ním samým, vydržia tlaky v cirkvi vyvolané žatvou.(Kolsenským 1:17)

Mnoho tých, ktorí sú považovaní za kresťanov, nebolo nikdy privedených k Pánovi. Boli privedení do cirkvi, k osobnosti, k doktríne alebo zákonu. Niektorí z nich sa budú považovať za dôležitú časť siete, ale v skutočnosti sa stanú časťou žatvy začínajúc odznova na správnom Základe, ktorým je vzťah s Ježišom. Niektorí z nich budú aj spomedzi pastorov a služobníkov. Ich pokora v tomto privedie zástupy k tomu, aby prehodnotili a utužili svoj vzťah s Pánom. To veľmi povzbudí celé telo Kristovo.

Denominácie, miestne zbory, záujmové skupiny aj tí, ktorí boli na určitý čas Bohom povolaní, začnú rozväzovať a uvoľňovať vzájomné vzťahy, aby sa stali časťou tejto obrovskej siete. Pre niektorých tieto vzťahy vyblednú a ”upadnú do zabudnutia”, až kým úplne nevymiznú, pretože obsah a intenzita nového hnutia budú oveľa väčšie. Pre niektorých to bude veľmi bolestivé rozdelenie, budú odmietaní a prenasledovaní tými, ktorí ich nepochopia. Bolesť z rozvrátených vzťahov tých, ktorí tým budú musieť prejsť, nebude trvať dlho. Skutočný cirkevný život, ktorý bol túžbou kresťanov už od Letníc, sa čoskoro stane realitou pre tých, čo nestratili nádej.

Niektorí vedúci dokonca rozpustia svoje organizácie, keď si uvedomia, že už viac nejdú v súlade s tým, čo Boh robí. Niektorí ich opustia a ponechajú samovoľnému rozpadu. Nakoniec všetky kruhy Božích služobníkov a vplyvné kruhy s jednotlivými osobnosťami sa rozplynú do jednej skupiny, pozostávajúcej z kresťanov pre všetkých, ktorí sú časťou žatvy. Súčasné prúdy a hnutia splynú do jednej Rieky Života. Keď sa toto stane, už nič nebude môcť zastaviť alebo brzdiť silu, ktorou tento prúd tečie. Bude sa valiť ako veľká záplava, ktorá odnesie všetko, čo jej stojí v ceste. Každá náboženská pevnosť a lož, ktorá sa povyšuje nad poznanie Boha, bude zmetená touto veľkou riekou. Keď viaceré svetelné lúče splynú do jedného, ich sila sa znásobí ako vo veľkom laseri pred ktorým sa nedá skryť. Zásterky, za ktorými sa skrývajú náboženskí podvodníci, budú strhnuté tak, že to bude zjavné všetkým. Toto svetlo sa stane takým silným, že žiadna temnota sa v cirkvi už nebude môcť skryť.

Ako Pavol napísal Korinťanom: ”Neprestajne ďakujem Bohu za vás, za Božiu milosť, ktorej sa vám dostalo v Kristu Ježiši, že ste v Ňom boli obohatení všetkým, každým slovom a všetkou známosťou, len čo sa utvrdilo medzi vami svedectvo o Kristu, takže nemáte nedostatku v nijakom dare milosti, očakávajúc zjavenie sa nášho Pána Ježiša Krista...”(1 Korintským 1:4-7) V cirkvi na konci vekov bude tak isto svedectvo o Kristu utvrdené a veriaci nebudú mať nedostatku v žiadnom dare, očakávajúc horlivo Pána Ježiša.

Keď Ježiš hovorí o udalostiach, ktoré majú signalizovať koniec sveta, zmieňuje sa o nich ako o ”počiatku pôrodných bolestí”.(Matúš 24:8) Žatva a sprievodné udalosti budú prebiehať ako pôrodné bolesti prichádzajúce na rodiacu ženu. Kontrakcie prichádzajú náhle a zo začiatku nie sú časté a sú pomerne slabé. Čím bližšie je samotný okamih narodenia, tým sú kontrakcie častejšie a silnejšie.

Počas tejto ”prechodnej” fázy, keď dieťa vstupuje do pôrodných ciest, matka väčšinou prežíva vážnu dezorientáciu. Doktori špecializujúci sa na prirodzený pôrod zistili, že matke pomôže, keď si nájde ”ohniskový bod”, na ktorý sa môže sústrediť. Tiež je dôležité, aby matka dbala na inštrukcie pôrodného ”asistenta” (väčšinou manžela) a počúvala ho bez ohľadu na to, aké má bolesti a pocity.

Pán použil ”pôrodné bolesti”, aby opísal to, čo prichádza, pretože to je najvhodnejšia metafora. Nanešťastie cirkev ignorujúca súčasný proces, ktorým prechádza, nasledovala často svoje prirodzené inštinkty miesto Pánovho hlasu. Preto i keď sa namáhala, väčšinou tento proces brzdila a teraz je vyčerpaná a ustatá práve, keď vstupuje do najkritickejšej fázy pôrodu. Nikdy to nebolo tak dôležité pre cirkev, aby sa sústredila s disciplínou a odhodlaním na svoj ”ohniskový bod”, ktorým je konečný Boží zámer a mohla tak porodiť mnoho nových synov. Musí začať byť poslušná a poslúchať inštrukcie svojho manžela, Ježiša. Ak nebudeme poslušní, spôsobíme si tým smrteľne vážne komplikácie.

Počnúc Lutherom, každá duchovná kontrakcia priniesla cirkvi väčšiu, základnú kresťanskú pravdu ako i obnovenie jednej z piatich služobností daných na budovanie svätých, ako je napísané v Efežanom, štvrtej kapitole. V stredoveku bol úrad apoštola, proroka, evanjelistu, pastiera a učiteľa neznámy a v cirkvi nefungoval až na niekoľko výnimiek. Vyše tisíc rokov riadili cirkev kňazi, ale s obnovením pravdy v cirkvi prišlo aj obnovenie pravej služby.

Na začiatku reformácie bol obnovený úrad PASTIERA a stal sa uznávanou službnosťou. Za viac než dvesto rokov, počas pôsobenia Wesleyho, bol obnovený úrad EVANJELISTU a získal si všeobecné uznanie a rešpekt. Letničné a Latter Rain hnutia prišli s obnovením darov Ducha Svätého v cirkvi, ale až Charizmatické hnutie a prebudenia tzv.”tretej vlny” priniesli plné obnovenie úradu UČITEĽA. Počas týchto hnutí bolo najvýraznejšie vyučovanie a na túto službu prichádzalo i najväčšie pomazanie. Dovtedy boli služobníci s darom vyučovania väčšinou ”obmedzení” len na kňazské a univerzitné semináre. Teraz je táto služba plne zaradená do života zborov a buduje celé telo.

Cirkev už je pripravená na obnovenie tejto služby. Telo Kristovo si uvedomuje, že bude potrebovať jasnejšiu víziu a zjavenie Božích zámerov v nadchádzajúcom čase. Prorok je ”okom tela.”(viď. Izaiáš 29:10) a keď oko je čisté a jednotné, celé telo je plné svetla. Túto jednotu vo vízii máme zasľúbenú v Izaiášovi 52:8 : ”Počuj! Všetci tvoji strážcovia (tí, čo sa dívajú) dvíhajú hlas, spoločne (v jednote) jasajú, lebo na vlastné oči uvidia Hospodinov návrat na Sion." Tí, ktorí prichádzajú s pravým prorockým plášťom, budú spojení v jednote, tak ako ešte proroci neboli.

Charizmatické hnutie bolo zvedené a udusené mužmi, ktorí síce zamýšľali dobré ale neboli vedení Duchom a snažili sa nastoliť jednotu pomocou ľudských aktivít, organizácií a kontroly. To isté sa bude diať aj pri obnovení prorockej služby. Niektorí Duchom nevedení vodcovia spôsobia zmätok a dezorientáciu, aké postihli i predošlé prebudenia. Musíme pochopiť, že vždy keď Pán zasadí pšenicu, nepriateľ prichádza a sadí kúkoľ. Hlavný zvod, ktorý nepriateľ používa, aby zastavil každý nový Boží pohyb, je ”duch kontroly” a ”duch náboženskej politiky”.

Keď vzrastie bezzákonosť, mnohí cirkevní vodcovia budú mať sklon prehnane reagovať na túto situáciu pokúšajúc sa nastoliť poriadok. Tieto prehnané reakcie vychádzajúce z telesnosti, používajúce ľudskú silu, kontrolu a metódy, spôsobia ešte väčší chaos a zmätok. Duch kontroly sa snaží priviesť kresťanských vodcov k tomu, aby prekračovali hranice ich autority a pokúšali sa robiť to, čo robí v životoch ľudí Duch Svätý. Duch náboženskej politiky chce, aby sa kresťanskí vodcovia podriaďovali viac tlakom ľudí alebo dokonca ich nepriateľom než Pánovi. Tieto dve démonické mocnosti zvyčajne pracujú spolu a spôsobia to, že im podrobení vodcovia sú niekedy až prehnane ústretoví a inokedy tvrdí až nemilosrdní. Takýmto štýlom vedenia sú samozrejme schopní ”knokautovať” Božie hnutie v mnohých smeroch naraz.

Napriek tomu, nesmieme prestať brať do úvahy pšenicu len preto, že bol medzi ňu zasadený kúkoľ. Z každého hnutia musíme zozbierať tie dobré semená bez ohľadu na to, ako ďaleko bolo to ktoré hnutie odvedené od správnej cesty. Cirkev bude potrebovať ”príspevok” každého hnutia, aby naplnila povolanie posedných dní. Mnohé z hnutí, ktoré boli nositeľmi niektorej z najdôležitejších právd, sa stali terčom najväčších útokov ”koalície” démonov kontroly a náboženskej politiky. Vo svojom čase bude kúkoľ z každého hnutia zhromaždený do ”viazaníc”, takže ho bude možné ľahko rozpoznať a hodia ho do ohňa. Nesmieme však zabudnúť na pšenicu, ktorá vyrástla spomedzi neho.

Musíme pochopiť, že niekto môže byť falošný učiteľ alebo prorok a súčasne znovuzrodený súrodenec v Pánovi. Pán sám nás pred tým varoval, keď povedal: ”Mnohí prídu v mojom mene a budú hovoriť(že) Ja som Kristus a mnohých zvedú.”(Matúš 24:5) Niektorí vysvetľujú tento verš tak, že mnohí prídu a povedia: ”Ja som Kristus”, vzťahujúc to na seba. Ale Ježiš to tak nemyslel. On povedal, že mnohí prídu hovoriac o ňom: ”On, Ježiš, je skutočne Kristus...”, a napriek tomu budú Božích ľudí zavádzať. Človek sa stáva falošným prorokom alebo učiteľom vtedy, keď sa pokúša ísť v službe, do ktorej ho nepovolal Boh. To ešte neznamená, že nieje vykúpený veriaci. Je len zvedený k tomu, aby sa tváril, že je povolaný do určitej služby, do ktorej ho v skutočnosti Boh nepovolal.

Pán ďalej pokračuje a hovorí, že prídu aj falošní Kristovia a proroci, ktorí povstanú a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby sa pokúsili zviesť i vyvolených( pravých prorokov a učiteľov). Medzi pšenicou bude aj kúkoľ. Nebol by však falzifikát, keby neexistovalo niečo, čo falzifikát napodobňuje. Neexistovali by falošné peniaze, keby neboli aj tie pravé. Jediný dôvod, prečo nepriateľ robí falošné znamenia a zázraky, je ten, že existujú pravé znamenia a zázraky.

V Jánovi 7:18 nám Pán povedal, ako máme odlíšiť pravdu od lži: ”Kto sám od seba hovorí, hľadá svoju vlastnú slávu (uznanie), ale kto hľadá slávu Toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a nieto v ňom neprávosti”. Egoizmus a seba-vyvyšovanie vždy vypláva na povrch pri tých, ktorí sa ustanovili za služobníkov sami bez ohľadu na to, ako ”srdcervúco” kážu o Ježišovi. Nezáleží na tom, ako veľa hovoria o vzdávaní všetkej slávy Bohu, keď hľadajú svoje vlastné uznanie, hovoria prinajlepšom sami zo seba.

Dary sú dané, ale musia priniesť ovocie. Obdobie osemdesiatich rokov nás malo prebrať, aby sme si uvedomili tento dôležitý fakt. Nanešťastie mnohí sa tohto varovania nebudú držať. Pavol sa divil, ako mohli Korintskí strpieť”... , keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyžiera, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto povyšuje a bije vás do tváre.”(2Korintským 11:20) Telesní ľudia budú mať vždy sklon reagovať v telesnej sile, pretože prirodzený človek nerozumie cestám Ducha. Cirkev bude zvádzaná na nesprávnu cestu a ponižovaná dovtedy, kým sa nenaučí chodiť v Božej sile a nie ľudskej sile a kým sa nenaučí nasledovať Božie vedenie a nie ľudské vedenie, ktoré je nedostatočné.

Ako už bolo povedané všetky tieto služobnosti existovali z časti v cirkvi už pred ich plným obnovením, ale s kontrakciou, ktorá ich obnovila prišlo aj povolanie do oveľa väčšej autority a pomazania. Tak ako boli evanjelisti aj pred Wesleym a učitelia pred Charizmatickým hnutím a prebudeniami Tretej vlny, tak sú aj dnes v cirkvi skutoční proroci a apoštolovia. Ale ani najväčší z nich ešte nekráčajú v plnej autorite ich služobnosti. No čoskoro už budú.

Povolaní proroci čoskoro v daroch a autorite presiahnu dnešnú úroveň prorockej služby v cirkvi a nakoniec i v histórii. Sláva neskoršieho domu bude väčšia než sláva prvšieho domu. To neznamená, že neskorší dom bude väčší. V skutočnosti neskorší dom (chrám) bol menší než ten predošlý, avšak sláva v ňom zjavená bola väčšia. To, že väčšia sláva prichádza na posledný dom nemá nič spoločné so spravodlivosťou rannej cirkvi alebo cirkvi posledných dní, ani s tým, že by jej niektorá z nich bola viacej hodná. Je to čisto záležitosť Božích zámerov a ich časovania.

Niektorí v moci a autorite prekročia všetkých svojich predchodcov. Stane sa tak, aby sa naplnilo Pánovo zasľúbenie, že ešte väčšie skutky budeme činiť, než činil On. Tí, ktorí budú kráčať v tomto zasľúbení nebudú dokonalí ľudia. Budú robiť chyby, tak ako aj ich Biblickí predchodcovia. Mnohí z nich prídu so zjavením a mocou, aké tu ešte neboli. Ale budú tu i mnohí ďalší, tak ako boli aj skupiny prorokov okolo Samuela a Eliáša, ktoré ich často sprevádzali. Bude sa nám zdať, že sú len priemerní, ale oni vo svojom čase vykonajú tie najvýnimočnejšie a najpozoruhodnejšie činy. Niektorí z nich strávia celý svoj život prípravou na to, aby priniesli len jedno slovo od Boha k cirkvi alebo k národu. Avšak s týmto jedným slovom dosiahnu toľko, koľko iní počas svojej celoživotnej služby.

Cirkev vo svojom vývoji prešla od Protestantského evanjelia k Evanjelikálnemu potom k Letničnému a potom k Charizmatickému. Počas každého tohto hnutia si ľudia mysleli, že teraz už majú to ”plné evanjelium”. Ale nemali. A takisto ho nebude mať ani nadchádzajúce hnutie. Naše poznanie i tých najzákladnejších doktrín sa čoskoro dramaticky prehĺbi, no i tak budeme ešte stále ďaleko od apoštolskej viery. Tá nebude plne obnovená, pokiaľ nebude plne obnovená apoštolská služba. Keď bude obnovená prorocká služba, vtedy začne rásť i vízia apoštolskej viery.

Cesta nieje princíp alebo pravidlo ale Osoba. Chodenie v pravde, to nie je len prispôsobenie sa alebo súhlasenie s určitým duchovným faktom, ale nasledovanie Osoby. Žiť v klame to neznamená len nechápať nejakú doktrínu alebo princíp, znamená to nežiť v podľa Božej vôle. Môžeme perfektne ovládať všetky duchovné pravdy a napriek tomu byť neposlušní. Naším cieľom je viac než len ovládať Pánovu knihu. Naším cieľom je poznať Pána tejto knihy. Môžeme sa naučiť Bibliu naspamäť a pritom nepoznať Slovo samotné. Ježiš je Pravda a On je súhrn všetkých individuálnych právd, ktoré boli alebo ešte len budú obnovené prichádzajúcim hnutím Ducha. Už sa nikdy nesmieme dať odviesť od jednoduchosti nášho sebevydania sa Kristu samotnému.

Nanešťastie mnohí stratia znovu svoj ”ohniskový bod” a upriamia celú svoju pozornosť k novým pravdám a veciam, na ktoré sa bude klásť dôraz. Nové ”prúdy” s novými pravdami a dynamickými službami prinesú cirkvi život, no niektoré z nich vyústia do veľkej dezorientácie tak, ako mnohé predchádzajúce prebudenecké hnutia. Niektorí z tých, ktorí boli zmätení a zavedení počas predchádzajúcich hnutí Ducha Svätého, sa už nedajú oklamať zlým, ale Boh si ich použije, aby teraz dodávali silu a stabilitu mnohým a udržali ich tak na správnej ceste a pomohli im rozpoznať mätúce ”odbočky”.

Keď začne Boh poverovať svojich služobníkov pravou apoštolskou autoritou, bude to znamením, že ”prechodná fáza” nášho pôrodu je u konca. Potom sa začne posledná fáza, ktorá vyústi v narodenie poslednej služobnosti - služobnosti konca vekov. Pri normálnom pôrode sa práve počas tejto fázy vráti matke pozoruhodná jasnosť cieľa a naplní ju nová sila, až sa to zdá byť takmer nadprirodzené. Toto je čas tlačiť, až kým dieťa nevyjde von. Obnovená apoštolská viera prinesie do cirkvi novú silu a vzbudí také odhodlanie, že na bolesť sa už nebude spomínať. Na vlastné oči uvidíme dôvod, kvôli ktorému museli prejsť storočia plné bolestí a šesťtisíc rokov sa museli prinášať obete a kvôli ktorému sme zachovávali svoju nádej.

Obnovená apoštolská služba zjednotí rozdielne vízie v cirkvi a upriami ich na samotného Pána Ježiša. Všetko musí byť zjednotené v Ňom, pretože On JE úplným Božím zámerom. Hĺbka múdrosti a známosti Božej budú zjavené a všetci uprú zrak na Jeho slávu. Tak ako v laseri koncentrované svetelné lúče nadobudnú desivú silu, tak aj to, že Pán sa stane ohniskom našej pozornosti, uvoľní v cirkvi moc, ktorá jej umožní naplniť povolanie dané pre posledné časy. V blízkej budúcnosti všetci, ktorí úprimne hľadali Boha, no boli od Rieky Života odvedení malými prítokmi vtekajúcimi do nej, budú k nej znovu privedení a už sa nikdy nedajú od nej odviesť. Hlava sa konečne pripojí k telu. Potom budeme uctievať v Duchu a v Pravde.

Takmer dvetisíc rokov hľadal Syn Človeka miesto, kde by sklonil hlavu, miesto, kde by mohol byť Hlavou. Hlavným cieľom apoštolskej služby je to, aby sa stal Hlavou cirkvi znovu Ježiš. Keď sa toto naozaj udeje, do cirkvi príde poriadok a harmónia, aké ešte ľudia nezažili. Ako neskutočne vytrénované telo atléta, tak úroveň spolupráce medzi služobnosťami, cirkvami a jednotlivcami, ktorí slúžia Jeho menu, bude zázrakom pre svet a ohromí i najväčších mysliteľov svojej doby. Presnosť, s akou budú bez akejkoľvek ľudskej organizácie jednotlivé služobnosti nastupovať a prúdiť v Duchu , bude vyrážať dych.

Keď bude istý evanjelista alebo apoštol sadiť semená evanjelia v určitej oblasti, v pravý čas prídu služobníci a tieto semená zalejú. Nebudú sadené semená, ktoré nebudú polievané a nebude sa polievať tam, kde nebolo už predtým sadené. Medzi služobnosťami bude neustále rásť vzájomné priateľstvo a spolupráca. Avšak príkazy a stratégie nebudú výsledkom čisto ľudského plánovania alebo počítačových systémov. Budú to príkazy a stratégie Ducha Svätého. Prorocké slovo bude prúdiť s čistotou a presnosťou, aké sme ešte v cirkvi nezažili. Hlavné konferencie apoštolov a starších budú zvolané bez toho, že by sa rozoslali pozvánky alebo sa o tom vopred hovorilo. Duch svätý bude hovoriť ku každému, kto sa bude mať takejto konferencie zúčastniť a On ju aj bude viesť. Pán sám bude riadiť žatvu sveta ako najlepšie organizovaná farma na Zemi.

Pánove príkazy budú zahrňovať aj tie najmenšie detaily. Keď budú Jeho tímy potrebovať peniaze, jedlo alebo iné veci, dostanú ich skôr než o ne vôbec požiadajú. Keď budú chýbať Biblie alebo iné materiály, prídu v pravý čas. Keď bude zbor alebo skupina veriacich potrebovať nejaké inštrukcie, v pravý čas bude okolo prechádzať ten správny učiteľ. Medzi ľuďmi neexistuje žiadny počítačový systém alebo organizácia, ktorá by sa vyrovnala efektívnosti a správnemu časovaniu, s ktorými bude Pán riadiť žatvu. To všetko bude ešte oveľa pozoruhodnejšie vzhľadom na to, že svet bude v tom čase upadať a degenerovať do chaosu.

Preto sa musíme naučiť poznávať Pánov hlas, aby sme boli pripravení na takéto vedenie Duchom. Boh veľmi prísne vychováva tých, ktorých povoláva do služby posledných dní, a vyučuje ich disciplíne Ducha Svätého. Ak niekto nebude dostatočne citlivý na Božieho Ducha, môže to mať v niektorých záležitostiach dramatický dopad a následky nenechajú na seba dlho čakať. Kresťania čoskoro zistia, že už nemôžu žiť a kráčať ďalej ľahkovážne . Náhodné rozhodnutia, ktoré mali doposiaľ len malý alebo žiadny vplyv na náš život, čoskoro spôsobia chyby, ktoré nás donútia k zamysleniu a veľmi rýchlo nás vychovajú. Buď sa z nich poučíme alebo pôjdeme ďalej ako doposiaľ a budeme za to ”pykať”.

Tak ako na ženu prichádzajú pôrodné bolesti, tak sa obdobia aktivity a rýchleho rastu cirkvi budú striedať s obdobiami pokoja a oddychu v Pánovi. Vo svete budú obdobia prevratov striedať obdobia relatívneho kľudu. Každé miesto bude mať svoje časovanie. Jedno mesto môže zažívať veľké prebudenie, zatiaľ čo iné nie. Na druhé môže byť vyliaty Svätý Duch, zatiaľ čo iné môže v tom čase ostať nezmenené. V jednej časti sveta bude veľké prenasledovanie, zatiaľ čo inde sa bude cirkev tešiť priazni a pokoju. Kvôli tomuto bude veľmi dôležité, aby každá cirkev, zbor alebo jednotlivec poznali Pánov hlas a vedeli Ho počuť aj sami pre seba.

Sú určité všeobecné charakteristiky, ku ktorým bude celý svet a celá cirkev smerovať, i keď každá oblasť svojím tempom. V cirkvi bude vzrastať svetlo a moc. Svet bude upadať do temnoty, akú ešte nezažil. Zatiaľ čo v pravej cirkvi bude rásť viera a jasná vízia, svet bude zaplavovať jedna vlna paranoje za druhou.

To bude pokračovať, až kým nebude vlády, ktorá by bola schopná kontrolovať svojich ľudí. Davy ľudí sa budú valiť a ničiť všetko, čo im stojí v ceste. Epidémie, prírodné katastrofy a konflikty spôsobia také straty na životoch, že bude takmer nemožné pochovať všetkých mŕtvych. Ľudia budú zúfalo hľadať niekoho, kto by prevzal nad nimi autoritu a zabezpečil im tak bezpečnosť, no nikto nebude chcieť. Vlády, ktoré zostanú, budú len o čosi viac než len bandy, čo sa spolčili, aby chránili svoje vlastné záujmy alebo drancovali slabších.

Pred celou cirkvou leží veľká úloha. Ešte mnoho nám chýba k tomu, aby sme boli pripravení na to, čo prichádza. Bude úžasné pozorovať žatvu, no ona vyvinie i enormný tlak na cirkev. Pán chce, aby o každého novo-obráteného veriaceho bolo dôkladne postarané a aby bol vystrojený pre úlohu, ktorú má splniť. Nebude to možné bez milosti a sily Pánovej. No musíme tiež pochopiť, že tí, ktorých Pán povolal, aby niesli zodpovednosť, budú z nej i vydávať počet. Pán už nebude ďalej tolerovať služobnosti a zbory, ktoré nedostatočne pripravujú svojich ľudí.

Choďte teda, ČINTE MI UČENÍKMI (nielen obrátenými) VŠETKY NÁRODY (nielen niektorých jednotlivcov), krstiac ich v meno Otca, i Syna, i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať VŠETKO, čokoľvek som vám prikázal. (Matúš 28:19-20)

Činenie učeníkov – to je naše povolanie. Pán v túto dobu hľadá tých, ktorí odložia svoje každodenné starosti a problémy a urobia všetko pre Jeho evanjelium. Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré môžeme spraviť pre evanjelium, je pripraviť iných, aby boli schopní robiť to, čo my a ak je to možné, naučiť ich robiť to ešte lepšie než my sami. Prekročiť svoje vlastné hranice pokiaľ je to možné. Najdôležitejšiu úlohu v príprave svätých budú mať domáce skupinky, pretože oni sú základnou štruktúrou cirkvi. Mnohí, ktorí sa stanú tými ”najefektívnejšími” služobníkmi, rozpoznajú svoje povolanie a budú vychovaní práve na týchto domácich skupinkách.

Tí, ktorí majú vodcovské postavenie a starajú sa pritom sami o seba, nepripravujú dostatočne svätých pre službu, prejdú čoskoro prísnou výchovou alebo ich Pán odsunie z pozície vodcu. Cirkev tu nieje preto, aby sa starala o služobnosti. Služobnosti sú dané, aby sa starali o cirkev. Jeden z najspomínanejších veršov Písma za posledných desať rokov je Efežanom 4:11-12 : ”On ustanovil jedných za apoštolov, iných za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, ABY PRIPRAVOVALI SVÄTÝCH NA DIELO SLUŽBY...” Toto takmer ešte nikde nefunguje.

Sú zbory, v ktorých pripravujú zopár členov na určitú časť služby, ale Pán chce, aby boli všetci vystrojení. Pavol potvrdil Korintským, že ”sa utvrdilo medzi vami svedectvo o Kristu, takže nemáte nedostatku v NIJAKOM dare milosti”.(1Korintským 1:6-7) Ježiš prúdil vo všetkých daroch Ducha Svätého a vo všetkých novozákonných služobnostiach. On je zdrojom všetkých darov daných cirkvi. Tá cirkev, v ktorej sa manifestujú všetky dary Ducha a môžu v nej slobodne prúdiť, je otvorená pre celú Ježišovu službu. Ak nefungujú všetky dary Ducha, potom nie sme ešte plne otvorení pre celého Ježiša. Svedectvo o Kristu je utvrdené tam, kde nechýba žiadny dar. A keď nám nechýba žiadny dar, znamená to, že sme dali Ježišovi priestor, aby mohol v našom strede plne prejaviť.

Dary Ducha nie sú hračky. Sú to nástroje, ktoré umožnia Svätému Duchu dosiahnuť Boží zámer. Tí, ktorí používajú duchovné dary a slúžia nimi, sú nádobami, skrze ktoré sa môže Boh dotknúť svojich detí a naplniť ich potreby. Ježiš bol APOŠTOL, PROROK, EVANJELISTA, PASTIER A UČITEĽ. Slúžil všetkými týmito darmi Ducha. Keď odchádzal k Otcovi, rozdal ľuďom dary. V skutočnosti im dal seba samého. Nemali by sme preto rozpoznávať učiteľov podľa toho, ako vykladajú Písmo alebo ovládajú cirkevné doktríny. Ale podľa toho, či v nich vidíme nášho Učiteľa. Nemôžme tiež poznávať pastierov podľa toho, aké majú vzdelanie, biblické školy alebo podľa toho kto ich touto službou poveril, ale podľa toho, či v nich vidíme nášho Pastiera. Dať slobodu duchovným darom v cirkvi a službe prostredníctvom nich, znamená dať slobodu Pánovi uprostred nás.

Musíme sa zobudiť, uvedomiť si náš skutočný stav a činiť pokánie z našej neposlušnosti. Inak budeme ”odsunutí” a naše povolanie bude dané iným - tím, ktorí budú niesť ovocie. I keď sa veľa káže a vyučuje o výstroji svätých, v skutočnosti sa Boží ľud nepripravuje. Aj keď poznáme pravdu, neznamená to, že v nej kráčame. A to neprináša požehnanie, ale kliatbu.

Ako povedal apoštol, všetky tieto služobnosti sú dané, aby vystrojili svätých na dielo služby. Aj evanjelista, o ktorom si väčšinou myslíme, že je povolaný len k strateným, by mal vystrojiť svätých pre evanjelizáciu, pretože do tejto práce je povolaná celá cirkev. Ak evanjelista ”neprodukuje” ďalších evanjelistov a nevnáša do cirkvi ducha evanjelizácie, neplní svoju hlavnú úlohu. To isté platí o prorokovi. Jeho hlavnou úlohou je pripraviť svätých na to, aby i cez nich mohol Boh hovoriť. To neznamená, že všetci budú zastávať úrad proroka. Ale každý môže niekedy prorokovať, mať sny, videnia, ...atď. Tak isto aj pastier nieje povolaný len k tomu, aby viedol ľudí, ale aby vzbudil v cirkvi pastierskeho ducha, aby sme tak boli schopní niesť bremená druhých. Žiadna služba nenesie ovocie, ak sa ”NEMNOŽÍ podľa svojho druhu.”

Už je dosť takých služobníkov, ktorí všade len ”zaskočia na návštevu”. Nesmieme sa báť iných, ktorí začínajú kráčať v našej službe, aj keď majú väčšie výsledky než my. Najdokonalejší prototyp duchovnej služby vidíme u Jána Krstiteľa. Mal jediný cieľ: pripraviť cestu pre Ježiša, svedčiť o Ňom a potom byť ochotný umenšiť sa, keď On bude rásť. Tento človek za celý svoj život neučinil žiaden zázrak, nekázal žiadnu prevratnú pravdu a nezanechal za sebou žiadnu inštitúciu. No napriek tomu ho Boží Syn nazval ”najväčším medzi narodenými zo žien”. Takí, ako Ján, sú praví priatelia Ženíchovi.

Biblické napomenutie ”neopúšťajte svoje zhromaždenia” sa nevzťahuje len na stretnutia, ale aj vzájomné spojenia rôznych častí tela. Pán vidí len jednu cirkev. Boží ľud bude oslobodený od ducha rozdelenia, ktorý poukazuje na rozdiely medzi nami a nie na náš spoločný cieľ. Tvrdý súd príde na tých, ktorí rozdeľujú miesto toho, aby spájali, ktorí v skutočnosti budujú sami pre seba a nie pre Pána. To zahrňuje osoby, zbory, ale aj denominácie a rôzne prúdy v cirkvi. Satan prichádza, aby rozdeľoval a ničil. Hlavný zámer Božieho Kráľovstva je spájať. Spájať spolu do jedného celku. Musíme si však uvedomiť, že toto spájanie nebude nikdy výsledkom ľudského snaženia, ale výsledkom práce Ducha Svätého.

Teraz sa telo Kristovo podobá skôr konštrukcii obrovského lietadla. Sú v ňom skupiny technikov a každá z nich pracuje na niečom inom. Jedna konštruuje podvozok, druhá montuje motory a iná zas stavia krídla,... atď. Väčšina technikov rozumie len tej časti, ktorú práve budujú. Viac im ani netreba. Len niekoľko ľudí pozná plány celého lietadla. Ich úlohou je kontrolovať, či všetky rozličné systémy a časti budú k sebe presne pasovať, keď príde čas a začnú ich skladať dohromady. Význam práce týchto ľudí, ktorí sa venujú ”spájaniu”, sa ukáže až v ten deň, keď lietadlo vyrolujú z hangára a je ho vidieť v plnej kráse. Potom každý uvidí, že tá jeho časť je dôležitá pre celok ale aj dôležitá sama o sebe.

Čas spájania už prichádza. No musíme byť opatrní, aby sme nespájali nasilu časti, ktoré ešte nie sú na to pripravené. Pán doteraz nedovolil, aby jednotlivé časti tohto lietadla boli spojené, pretože vo vedení sú stále niektorí ľudia, ktorí by sa pokúšali na ňom lietať. On bude jeho jediným pilotom. Keď sa spájanie začne, musíme pochopiť, že určitá časť nebude priamo spojená so všetkými ostatnými. Ruka musí byť pripojená k ramenu, nie k bedru. V podstate všetky časti budú spojené, ale mnohé z nich budú spojené cez iné časti a možno nebudú mať mnoho priamych kontaktov. Keby sme sa snažili napojiťsa na každý prúd v cirkvi, mohla by to byť úplne zbytočná strata času. Musíme byť citliví a vstupovať len do tých vzťahov, do ktorých nás Pán volá.

Mnohí z tých, ktorí sa budú cítiť byť povolaní, aby zaútočili a zborili staré inštitúcie, nebudú poslaní od Boha. Z času na čas sa budú v cirkvi ”kotúľať kamene úrazu”, ktoré spôsobia zmätok a deštrukciu. Sami seba budú vidieť ako prorokov poslaných súdiť a oslobodzovať, ale v skutočnosti ich pošle ten zlý, aby rozdeľovali a ničili. Ľudia vo vedení musia dôverovať svojmu rozsudzovaniu a odstrániť ”kamene úrazu”.

Aby sme rozlíšili tieto kamene úrazu, Pán dá povstať veľkej skupine apoštolov, prorokov, evanjelistov, pastierov a učiteľov, ktorí budú mať ducha Pinchása. Tak ako syn Eleazára nemohol tolerovať hriech v Božom tábore, tak táto ”služobnosť Pinchása” zachráni celé zbory a niekedy aj celé mestá a národy pre pliagami zaplavujúcimi Zem. (Viď. 4 Mojžišova 25:1-13) Pánova žiarlivosť ich bude poháňať, aby horlili za čistotu Jeho ľudu. Budú poslaní, aby zachraňovali a ochraňovali Božie dielo, nie aby búrali ako ”kamene úrazu”.

Súčasťou Pánovej prípravy na spájanie bude vzrastajúci dôraz na chodenie v posvätení. Musíme však odlišovať zákonické zanietenie pre vonkajšie prejavy, nariadenia ,pred ktorými nás varoval apoštol ,ako :”Nedotýkajte sa, nejedz, ani na to nesiahaj”.( Kolosenským 2:21) Sme nabádaní aby,” sme hľadali pokoj s každým človekom i posvätnosť, bez ktorej nikto neuzrie Pána”.(Židom 12:4) Hriech oddeľuje. Oddeľuje nás od Boha a oddeľuje nás jeden od druhého. Pán už nebude dlhšie tolerovať žiadosti tela, benevolentnosť duše alebo nečistotu ducha, ktoré ovládajú Jeho ľud. Jeho súd pre tieto veci už prichádza vo všetkej prísnosti tak, ako varuje prorok Malachiáš:

Začnú sa hnutia za jednotu, ktoré však nebudú iniciované Duchom Svätým. Niektoré z nich prinesú do cirkvi rozdelenie a zmätok. Niektoré založia zvodcovia hľadajúci kontrolu a dávajúci priestor prichádzajúcemu duchu antikrista. Iné rozbehnú skutoční veriaci, ktorí budú predvídať, čo ide Boh robiť, ale budú zvedení, aby si mysleli, že práve oni sú tie nádoby, ktoré si chce Pán pre to použiť. Tieto falošné hnutia spôsobia toľko zmätku, že na istý čas bude telo Kristovo znechutené už len samotným slovom ”jednota”.

Príde mnoho relatívne malých hnutí jednoty, ktoré vyvolajú konflikty, ale vznikne jedno veľké a významné hnutie, ktoré bude nakoniec najviac prenasledovať napredujúcu cirkev. Toto hnutie povstane zo spojenia katolíkov, protestantov, evanjelikov, letničných, charizmatikov a kresťanov z Tretej Vlny. Toto hnutie nadobudne hybnú silu po období veľkého ponižovania cirkvi (o tom sa píše v neskorších kapitolách). Bude sa zdať, že práve toto je Boží nástroj na obnovenie rešpektu a dôveryhodnosti cirkvi. V skutočnosti to však bude hlavný nástroj antikrista, ktorým sa bude snažiť zmariť žatvu.

Pravá jednota nepríde skrze určitú osobu alebo hnutie, ktoré sa snaží priniesť jednotu. Nepríde, bez ohľadu na to, ako dobre to môže vyzerať, skrze ekumenické hnutia, politické kompromisy alebo ľudské pokusy nejakého človeka nastoliť jednotu. Ako raz povedal Martin Luther: ”Duchovní ľudia nepotrebujú zmluvu, neduchovní ju nevedia ani dodržať.” Jednota nepríde ani skrze prenasledovanie. Ako aj história dosvedčuje, prenasledovanie prinúti kresťanov, aby odložili rozdiely len na určitý čas. Keď však prenasledovanie prestane, znovu sa zase rýchlo rozdelia, pretože takýto druh jednoty je viac výsledkom vonkajších okolností než skutočnej zmeny postoja srdca. Jednota, ktorú prinesie Duch, prežije v akýchkoľvek podmienkach a prostrediach, pretože nebude závislá na prostredí, ale na Duchu.

To, čo prichádza, ďaleko prevyšuje ľudské zmluvy a politické dohody. Tak ako sa Pán modlil v Jánovi 17:22 : ”SLÁVA, ktorú si Ty dal mne, - Ja som dal im, aby boli jedno, ako my jedno sme.” Pravá jednota môže prísť len vtedy, keď cirkev uvidí Slávu Pánovu. Tak ako prorokoval Izaiáš: ”Tma kryje zem a temnota národy, ale NAD TEBOU VZCHÁDZA HOSPODIN A JEHO SLÁVA SA ZJAVUJE NAD TEBOU”. (Izaiáš 60:2) Keď cirkev zbadá slávu Pánovu, ktorú určite uvidí, ako dvadsaťštyri starších v zjavení 4:10-11, všetky koruny budú hodené k Jeho nohám. Kto bude predstierať slávu alebo pozíciu v Jeho prítomnosti? Keď uvidíme Baránka takého, aký je, ukáže sa naša malichernosť a namyslenosť v pravom svetle a budeme ležať na zemi prosiac o milosť a robiac pokánie z vecí, ktoré sme urobili a zranili tak alebo rozdelili Jeho ľudí.

Tí, ktorí vstúpia do jednoty v pravom Duchu, si toho ani nebudú vedomí. Svoju pozornosť nesústredia na cirkev a na to, čo dosahuje, ale na Pána samotného. Napredujúca cirkev čoskoro prejde od uctievanie chrámu Pánovho k uctievaniu Pána chrámu. Tak príde pravá jednota.

V tele Kristovom sa šíril jeden základný omyl, ktorý sa pokúšal dostať do centra našej pozornosti to, kto sme v Kristu miesto toho, kým je On v nás. My skutočne potrebujeme vedieť, kým sme v Ňom, ale keď toto bude ohniskom našej pozornosti, nikdy sa nestaneme takými, akými nás Ježiš povolal stať sa. Nebudeme zmenení tým, že sa pozeráme sami na seba. Len keď budeme hľadieť na slávu Pánovu, budeme premenení na Jeho obraz. A to je obraz, ktorý je cirkev povolaná niesť.

Príde veľké hnutie za návrat cirkvi k Biblickej jednoduchosti zborového života, štruktúre i organizácii zboru a cirkvi. Musíme však pochopiť, že ani Ježiš, ani apoštolovia, ktorí písali biblické listy, nám nenechali jasný návod na cirkev- a to zámerne! Keby to urobili, okradli by cirkev o jej životnú silu, ktorá ju robí cirkvou, pretože Kresťanstvo to nie sú nejaké pravidlá, ale vzťah s Kristom. Cirkev nieje tým pravým vzorom pre cirkev. Ježiš je vzor cirkvi. Jednota nikdy nepríde tak, že všetci budeme robiť veci rovnakým spôsobom. Príde jedine tak, že všetci budeme nasledovať rovnakú osobu- Ježiša Krista.

Jedno z gréckych slov prekladaných ”súd” je ”krisis”, od ktorého je odvodené anglické slovo ”kríza”. Takýto súd neprichádza, aby nás potrestal alebo odsúdil, ale očistil cirkev, aby keď príde súd na svet, stála na pevných základoch, a ”aby sme neboli odsúdení so svetom”. Je to preto, aby sme boli svetlom pre svet, keď bude vstupovať do obdobia svojho najväčšieho temna. Nemôžme zachraňovať niekoho ”z bahna”, keď sami nestojíme na pevnej zemi.

Jedna z definícii ”krízy” hovorí, že je to ”bod vo vývine choroby, kedy sa rozhoduje, či bude pacient žiť, alebo zomrie”. Toto je dobré vysvetlenie pre súd, ktorým prejde cirkev a potom i svet. Všetko, čím sa dá zatriasť, bude zatrasené. Všetko, čo nie je zlato, striebro alebo drahé kamenie bude spálené. ”Každého dielo vyjde najavo; ukáže to totiž DEŇ, ktorý to zjaví v ohni, a sám oheň sprobuje dielo každého, aké je”. (1Korintským 3:13)

Nie je nikto, kto by obstál v tom, čo prichádza, bez Božej milosti. Ale Jeho milosť bude dostatočná pre tých, ktorý budú na Neho volať. On nám dá svoju silu a múdrosť. Tento oheň bude súdiť aj tých, ktorí sa spoliehajú na falošnú milosť, tých, ktorí sa domnievajú, že Jeho milosť je neprestajné prehliadanie ich nezodpovednosti a hriechu. On prichádza, aby súdil hriech a odsúdil ho vo všetkých jeho formách. Tí, ktorí počuli Jeho slová, ale nekonali podľa nich, budú zmetení búrkou. Nebuďme ako bláznivé panny, ktoré si nevzali olej do svojich lámp mysliac si, že nejaký ešte zoženú, keď príde ženích. Tí, ktorí sú takto blázniví, zrazu zistia, že sú vymknutí. Také domnienky sú základom pre falošné doktríny o milosti a ako sa čoskoro ukáže sú nesprávne.

Boží súd, ktorý prichádza vo forme kríz, pôsobí v cirkvi i v živote veriacich do určitej miery neustále. Každý problém, ktorý nás v živote stretne, prichádza, aby nás posunul bližšie k pravej milosti a Božej moci. Ale krízy, ktoré prichádzajú, budú oveľa väčšie než čokoľvek predtým. Ako nás aj varoval pán Ježiš : ”Lebo vtedy bude veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz a ani viac nebude.”(Matúš 24:21) Avšak zároveň s týmto veľkým súžením bude daná cirkvi i veľká milosť a moc – väčšia milosť a väčšia moc než vôbec kedy v cirkvi bola. To vidíme aj v Izaiášovi 60:1-2 :

Na konci času, keď tma pokryje zem a hlboká temnota národy, Pán povstane nad svojim ľudom a Jeho sláva sa zjaví nad ním. Toto je posledný súboj medzi svetlom a temnotou a svetlo zvíťazí. Pre cirkev je toto najúžasnejšia hodina, ktorú túžili vidieť spravodliví muži a ženy všetkých čias. Súd, alebo inak, krízy, ktoré prichádzajú na cirkev, ju majú pripraviť na obrovskú slávu - na slávu, akú ešte nezažila. Oheň súženia ju pripraví na túto slávu a sláva premení cirkev na bezchybnú nevestu hodnú svojho Pána.

Existuje však i ľahšia cesta cez toto súženie. Predtým, než Pán pošle súdy vo forme kríz, príde od Neho jasné varovanie k Jeho ľudu, aby sme tak súdili sami seba a On más už nemusel súdiť. Je lepšie, keď padneme na Skalu a budeme zlomení, než aby Skala padla na nás a rozdrtila nás na prach. Keby sme sa oddali disciplíne svätého a čistého života, činili pokánie a odstránili hriechy, ktoré nás omotali tak mnohými spôsobmi, nemuseli by sme prechádzať krízami, súdmi, ktoré sú pripravené. Ako povedal Peter v 1Petra 1:6-7 : ”Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, aby vaša skusovaná viera, omnoho drahšia, ako hynúce, ale ohňom sprobované zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.”

Všimnime si slov ”keď treba” vo verši 6. Z toho vyplýva, že to nie je treba pre všetkých. Keby sme sami seba súdili a cvičili sa v zbožnosti, ušetrili by sme si mnohé i každodenné trápenia a skúšky, ktoré musíme teraz podstupovať. Ak dobrovoľne padneme na Skalu a budeme zlomení, nebude musieť ona padnúť na nás.

Pán vychováva tých, ktorých miluje a aj tento súd prichádza, pretože nás miluje. My všetci potrebujeme pomoc, aby sme sa dostali z týchto kríz von na miesto, kde obstojíme pred potopou, ktorá prichádza. Aj napriek tomu nás Pán bude varovať predtým, než pošle svoje súdy, aby sme si to mohli uľahčiť, ako len to bude možné. Búrka príde na každý dom, ale tí, ktorí počúvajú Jeho slová a konajú podľa nich, budú mať postavený dom na skale a ich domy obstoja. Tí, ktorí žijú v takýchto domoch, sa nemusia báť búrok. Ak máme z týchto vecí prílišný strach, nemusíme sa ním dať zahnať k zúfalstvu, ale môžeme radšej urobiť niečo so svojím duchovným stavom. Ako varuje žalmista: ”Preto nech sa k Tebe modlí každý zbožný v čase, keď Ťa možno nájsť; záplavy veľkých vôd ho nedosiahnu.” (Žalm 32:6)

Ježiš bol prorocky ukrižovaný medzi dvoma zločincami, ktorí obrazne predstavujú ”včera” a ”zajtra”. Jeden bol v putách svojej minulosti a všetkého zlého, čo kedy urobil. Druhý mal svoju pozornosť upriamenú na budúcnosť hovoriac: ”Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva...” A Pán ho poopravil a povedal: ”Dnes budeš so mnou v raji”. (Lukáš 23:43)

Z Písma je zjavné, že Pán nešiel v ten deň do raja, ale do podsvetia. Čo potom ale myslel, keď povedal zlodejovi, že ”dnes” s Ním bude v Raji? Hovorí nám tým jednu a tú istú vec! Nečakajte na zajtrajšok, dnes je deň spasenia. Toto je zjavenie, že keď Ho poznáme DNES, dotkneme sa večnosti. Včerajšok už neexistuje, zajtrajšok ešte neexistuje! Jediné, čo existuje, je súčasnosť.

Raj musíme hľadať v súčasnosti, teraz. Nie je to nejaký futuristický sen, ale realita dneška. Musíme sa učiť z minulosti a mať vízie pre budúcnosť, ale nesmieme v nich žiť. Preto sú v Písme výzvy : ”DNES, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia” (Židom 4:7) a: ”V čas príhodný som ťa vyslyšal a v deň spasenia som ti pomohol. Ajhľa, TERAZ je čas veľmi príhodný; ajhľa TERAZ je deň spasenia!”. (2Korintským 6:2) Dôležitejšie než poznať budúcnosť je zostávať v Ňom DNES. Preto, keď sa Mojžiš pýtal Boha na meno, odpovedal mu ”JA SOM” a nie ”JA SOM BOL” alebo ” JA BUDEM”.

Ak Ho máme spoznať, musíme Ho poznávať v prítomnosti. Takýto, obrazne povedané, dvaja zlodeji môžu okradnúť cirkev o oveľa viac života a moci než čokoľvek iné. Už ich nesmieme nechať viacej kradnúť. Nezáleží na tom, ako dlho poznáme Pána, koľkokrát sme už čítali Bibliu, koľkých ľudí sme priviedli ku Kristu, ak nezostávame v Ňom DNES. Nezáleží ani na tom, ako sme zlyhali včera, ako ďaleko sme skĺzli späť, ani ako Ho môžeme zaprieť zajtra. Ak činíme pokánie, DNEŠOK môže byť dňom nášho spasenia, DNES môžeme postaviť svoj život na Skalu. O našej večnosti sa rozhoduje DNES! DNES s Ním môžeme byť tiež v Raji, môžeme s Ním byť posadení v ponebeských oblastiach. Aj keď toto videnie bolo dané, aby pripravilo cirkev na budúcnosť, bude k ničomu, ak nezmení naše životy DNES.

Tí, ktorí poznajú slovo Pánovo, nebudú zachránení známosťou. My musíme byť činiteľmi slova. Mnohí spoznajú cestu. Viacerí spoznajú pravdu, ale len niektorí spoznajú Ježiša ako svoj ŽIVOT a život je to, čo nám prišiel dať. Cestou nie je chodník alebo pravidlo, ale Osoba. Pravda nie je uznanie určitého Biblického alebo duchovného faktu, Pravda je Osoba. Nepoznáme skutočnú Cestu alebo Pravdu, ak nepoznáme Ježiša ako náš Život. Kresťanstvo nie je prispôsobenie sa alebo súhlasenie s určitými princípmi alebo faktami. Kresťanstvo je vzťah. Samotný tento vzťah nás môže pripraviť na to, čo prichádza a nezáleží na tom, ako presne poznáme budúcnosť. JEDINÁ cesta ako uniknúť súdu, je byť nájdený v Kristu. Ani úplné poznanie pravdy alebo budúcnosti nám nepomôže, ak neprebývame v Ňom.