Dostala sa mi do rúk veľmi zaujímavá kniha od Ricka Joinera: Prophpetic Visions for 21
st Century (Prorocké vízie pre 21 storočie). Veľmi ma povzbudila a obohatila. Keďže si zvyknem robiť poznámky, ak ma niečo osloví, urobila som tak aj v tomto prípade.V k
nihe sú popísané vyučovania Ricka Joinera a niektoré z jeho vízii, ktoré boli publikované aj čaopise Mornig Star. Tieto víziie sú pravdepodobne súčasťou aj ďalších jeho kníh. Vrele túto knihu odporúčam do vašej pozornosti.Chcem sa s vami podeliť o to, čo som prijala, kým sa dostanete, buď k originálu knihy, ktorá zdá sa, že zatiaľ nie je preložená do slovenčiny, alebo k jej prekladu, ak sa niekto podujme preložiť ju celú.
Patrí sa mi ešte pri takomto materiály podotknúť, že nebol vytvorený za účelom osobné
h obohatenia sa.Alena Petríková
Júl 2000
Pole snov alebo nočná mora?
(vízia)
V auguste 1995, keď som sa modlil, videl som vo videní pole. Koniec poľa bol zastretý hmlou. Neďaleko v hmle bol veľmi strmý útes. Uprostred útesu sa tiahol úzky, vlniaci sa chodník, ktorý vyzeral ako klesajúci most. Bola na ňom taká istá zelená tráva ako na poli a táto tráva pokrývala celú cestu dole.
Väčšina tých, ktorí vošli do hmly minula tú malú cestičku a spadla z útesu. Niektorí z nich zomreli, ale pod útesom boli siete, ktoré mnohých zachytili. Ale tieto siete neboli na to, aby ľudí zachraňovali, ale boli to pasce. Ďalší vstupovali do hmly opatrne, padli na kolená a hľadali cestu, a zdalo sa akoby intuitívne vedeli, kde je. Väčšina z nich bola schopná nájsť cestu. Opatrne
na kolenách začali zostupovať. Zopár ľudí malo padáky a zoskočili z útesu do hmly.Na spodku útesu bolo more a prístav so štyrmi druhmi lodí – otrokárske, vojnové, luxusné a záchranné. Väčšina lodí bola otrokárskych. Ďalšou najväčšou skupinou boli vojnové. Záchranných lodí bolo iba päť, všetky boli čisté, v dobre udržiavaných lodeniciach uprostred prístavu. Dve luxusné lode boli ukotvené po obidvoch koncoch prístavu. Na luxusných lodiach bol nadbytok zásob, ale obidve lodenice a lode vyzerali špinavé a chab
o udržiavané. Žiadna z vojnových lodí nebola ukotvená, všetky sa pohybovali po prístave.Ľudia, ktorí padli do sietí boli odnášaní na otrokárske lode. Väčšina tých, ktorí prišli po príkrych chodníkoch, smerovala k záchranným lodiam, ale veľa ich išlo aj k luxusným. Z tých, ktorí smerovali k luxusným lodiam, boli niektorí zajatí a nalodení na otrokárske lode. Luxusné lode boli pozorne strážené a boli zjavne pod kontrolou vojnových lodí. Príležitostne vojnové lode zobrali ľudí z otrokárskych a luxusných lodí;
zobrali kohokoľvek chceli, nebolo možné im odporovať.Tí zo záchranných lodí tiež brali ľudí z iných lodí, ale brali iba tých, ktorí boli najslabší alebo tých, ktorí boli tak chorí alebo zranení, že si nikto nemyslel, že to prežijú. Posádke záchranných lodí bola preukazovaná úcta, pretože boli oblečení vo skvostnej zbroji, ktorá ako sa zdalo každého ohromovala. Tí, ktorí zoskakovali z útesu na padákoch, všetci pristávali na záchranných lodiach alebo v ich lodeniciach.
Keď bola otrokárska loď naplnená, vyplávala, často menila smer akoby nevedela, kam v skutočnosti pláva. Vojnové lode tiež menili smer tak často, že bolo nemožné povedať, ktorým smerom sa ďalej vydajú. Ak sa niektorej lodi stalo, že skrížila cestu vojnovej lodi, bola zbombardovaná a potopená. A
k sa stretli vojnové lode, začali po sebe strieľať, kým sa jedna z nich nepotopila.Kvôli hmle sa veľa lodí zrážalo a potápalo. Vo vode bolo plno žralokov, ktorí rýchlo požierali tých, ktorí do nej padli. Zmätok, zúfalstvo a strach nad prístavom boli tak husté ako hmla. Keď hmla hustla, tento strach sa zintenzívňoval. Ak sa hmla strácala, v ľuďoch začala rásť nádej. Keď sa hmla zdvihla natoľko, že bolo vidieť otvorené more, lode začali smerovať na more.
Záchranné lode boli jediné, ktoré plávali tak, akoby ve
deli, kam idú. Vedeli preplávať cez chaos v prístave na otvorené more. Jedna alebo dve z nich stále vyšli na more, na čas zmizli a potom sa vrátili. Potom to isté urobili ďalšie.Ako som sledoval jednu z týchto lodí na otvorené more, zrazu akoby som stál n
a jej palubnom mostíku. Čím ďalej sme boli, tým bola obloha jasnejšia. Čoskoro bola modrejšia než som kedy videl, okrem prípadov, keď som letel lietadlom vo veľkých výškach. Bol som tak fascinovaný oblohou, že som nesledoval more. Keď som sa pozrel dole videl som, že naozaj letíme vo veľkej výške.Myslel som, že letíme do kozmu, ale čoskoro sme pristáli pred niečím, čo sa zdalo byť celkom novým svetom. Bol zložený z ostrovov a na každom z nich boli ľudia s inou kultúrou. Zranení na našej záchrannej lodi boli umiestení na niektoré z týchto ostrovov tak, že každý zranený človek bol s tými, ktorí boli z jeho kultúry.
Tieto ostrovy boli v dokonalom pokoji a spájali ich nádherné mosty, po ktorých neustále prechádzali ľudia. Na každom ostrove sa kládli rozsiahle základy pre veľké mestá.
Aj keď ostrovy boli veľmi rôzne a všetko na nich sa odlišovalo od všetkého, čo som doteraz videl, cítil som sa hneď ako doma na každom z nich. Každý z nich bol ako ra, a hoci sa zdalo, že sú v inom svete, vedel som, že boli nejakým spôsobom veľmi blízko toho, ktorý sme práve opustili.
Výklad:
V tejto vízii som pochopil, že koniec poľa naznačuje, že koniec našej ekonomickej prosperity je už na dohľad. To, čo som videl na konci, bolo hroznejšie, než som si kedy myslel. Pred nami sú veľmi temné časy, ale v tom istom čase, práve v našom strede, sa ide stavať svet celkom nový, ktorý je nádhernejší, než si dokážeme predstaviť. Čas, ktorý nám bol daný, kým sa to stane, je kvôli príprave. Budujme našu nádej a vieru v kráľovstvo, ktoré jediné
je neotrasiteľné.Ľudia, ktorí prechádzali hmlou akoby išli po šírom poli, nerozoznali alebo neporozumeli zmene, hoci zahynuli alebo padli do otroctva. Tí, ktorí okamžite padli na kolená vedeli nájsť bezpečnú cestu dole, ale cesta viedla neustále nadol. Museli zostať na kolenách celou cestou, nikto na svahu sa nemohol postaviť, pretože bol príliš strmý a úzky. Padnutie na kolená hovorí o modlitbe. Akonáhle vidíme hmlu alebo zmätok, musíme sa modliť za každý krok, ktorý ideme urobiť.
Nikto nevystupoval hore,
ale všetci zostupovali na spodok útesu, to mi hovorilo o tom, že ekonomika celého sveta pôjde dole. Mnohí sa zachránia pred tým, čo prichádza, ale nie na súčasnej úrovni. Veľa zo súčasného životného štandardu bolo vybudovaného na úveroch, požičiavaní z budúcnosti a budúcnosť je teraz tu. Rýchlo sa približujeme k dobe, keď budú musieť byť zaplatené účty a spôsobí to drastickú redukciu nášho terajšieho životného štýlu.Cítil som, že otrokárske lode boli banky. Počas veľkej hospodárskej krízy boli tak preťažené, že mnohé z nich skrachovali. Nejako sa teraz dostali do pozície nielen prežiť ďalší ekonomický kolaps, ale tiež v skutočnosti byť miestom zotročenia tých, ktorí sú voči nim v dlhu.
Vojnové lode mali rôzne veľkosti a cítil som, že reprezentujú rôzne sily. Ich zámery neboli koordinované, ale všetky sa zdali byť v práve takom zmätku, ako ktorékoľvek iné a zdalo sa, že každý bol vo vojne zo všetkými. Žili z toho, že olupovali ďalšie lode a jeden druhého. Verím, že v čase, ktorý je pred nami, budú vznikať m
alé vojny takmer všade a bez príčiny. Ktokoľvek, kto sa dostane do cesty tým, ktorí budú mať nejakú moc, bude mať problémy.Luxusné lode boli tak znečistené, že pobyt na nich bol iba o niečo málo lepší, ako na otrokárskych alebo vojnových lodiach. Bolo zrejmé, že luxus budúcnosti nebude taký, ako ho poznáme teraz. Vojnové lode tiež neustále rabovali tie luxusné a robili z nich miesta takmer neprípustné na zotrvanie. Aj náznak luxusu môže v budúcnosti slúžiť nanajvýš k tomu, aby sme sa stali terčom.
Vedel som
, že záchranné lode boli cirkev. Leskli sa bielobou s červenými krížmi na trupe. Boli tak žiarivé a čisté, že v mojej vízii vyzneli dramatickým spôsobom. Biela hovorí o čistote a červený kríž mi hovoril, že niesli kríž. Červená je tiež farbou obete. Tieto lode boli tak nádherné, že by na nich prial byť ktokoľvek. Cirkev sa stane miestom, po ktorom budú ľudia na svete najviac túžiť a stane sa čistou nádobou ako je povolaná byť, keď pozdvihne kríž a odovzdá sa životu v obeti. V časoch pred nami, život obeti a služby iným, bude životom, po ktorom budú najviac túžiť.Ľudia na záchranných lodiach mali oblečenú nádhernú striebornú zbroj. Tiež všade, kde sa objavili vzbudzovali pozornosť dramatickým spôsobom a to spôsobovalo, že im každý preukazoval úctu, dokonca aj vojnové lode. To mi hovorilo, že ak sa veriaci naučia obliekať svoju zbroj, to im dá autoritu a celý svet ich bude rešpektovať.
Lodenice záchranných lodí boli tiež bezchybne čisté a mali nadbytok zásob. Bolo na nich ďaleko viac bohatstva ako na luxusných lodiach, ale toto bohatstvo bolo používané na službu, nie na prepych. Pretože jednotlivci v zbroji a záchranné lode disponovali takou autoritou, nikto ich neopovážil rabovať ich veľké zásoby, aj keď boli každému na očiach.
Keď záchranná loď vplávala medzi dve vojnové lode, ktoré medzi sebou bojovali, prestali bojovať a dali im svojich zranených. Zdalo sa, že to bolo jednou z najzákladnejších úloh týchto lodí – jednoducho zastaviť boj kedykoľvek to bude možné.
Uprostred chaosu na tom mieste bola ohromujúca
dôstojnosť, rozhodnosť a účelovosť, s ktorou sa kresťania a ich lode pohybovali. Najväčší pocit slobody ma ovládol, keď som stál na palubnom mostíku a odchádzali sme na otvorené more. Akonáhle sme sa tam dostali a vyšli z hmly stúpali sme k nebeským výškam. Keď sme zišli dole, bola to viditeľne iná zem, napriek tomu, že som nejako vedel, že sme práve uprostred toho, čo sme opustili.To, že som vstúpil do tejto neobyčajnej slobody na záchrannej lodi, hovorí o nájdení pravého miesta, keď zoberieme svoj kríž, aby sme slúžili iným. A keď to urobíme, začneme zotrvávať na nebeských miestach. Potom uvidíme zem úplne ináč; uvidíme, čo robí Boh. Naozaj som cítil, že tie rajské ostrovy sú už v našom strede, ale ešte ich nemôžme vidieť.
V prorockom jazyku more často reprezentuje masu ľudstva. More na spodku útesu v tom najhroznejšom zmätku reprezentuje to, k čomu smeruje kráľovstvo tohto sveta. Ostrovy znamenajú, že v tom istom čase Pán kladie základy Jeho kráľovstva, práve uprostred nás. To, že som vedel, že tie ostr
ovy sú veľmi blízko mora zmätku, mi hovorilo, že to, čo Pán ide budovať, je už na dosah.V tom istom čase ako bude svet upadať do hrozného chaosu, čo bude pravdepodobne ekonomický chaos, Pán vybuduje mosty medzi ľuďmi, ktoré budú základom slávnej budúcnosti. Koniec tohto veku je začiatkom toho, v ktorom bude vládnuť Kristus. V Zj. 17, 15 sa hovorí: ” Vody, ktoré si videl, kde sedí smilnica, sú ľudia, zástupy, národy a jazyky.”
Mosty sú v tomto čase budované medzi ľuďmi. Mosty boli pre výmenu a bolo mi jasné, že každý ostrov budoval niečo nádherné, akoby to bolo niečo, čo je najlepšie z najlepšieho z jeho kultúry, s čím sa chcel podeliť s inými ostrovmi. Nové základy, ktoré boli kladené pre mestá, reprezentovali celkom nový začiatok pre zem. Čo je teraz budov
ané pre Pána a pre jeho kráľovstvo zotrvá a bude základom pre vek, ktorý príde.Vzťah k peniazom:
Ak neustále zisťuješ, že máš nedostatok peňazí, zamysli sa nad nasledujúcimi otázkami:
Žalobca bratov:
Stále máme čas dať si do poriadku naše domy. Nezáleží na tom, ako sme zapletení do ciest tohoto sveta. Pravé pokánie nás privedie do Pánovej starostlivosti. Iz. 60, 10-12 ”Bohatstvo národov príde k tebe.” V čase temnoty národy prinesú bohatstvo Božiemu ľudu. Preto sa Boží ľudia nemusia báť, že keď neprijmú znamenie šelmy, že
by nebolo možné kupovať, predávať alebo obchodovať. Na tých čo veria, príde väčšie zaopatrenie Božie.Veľa zborov si osvojilo a propaguje systém života z ruky do úst bez budovania rezerv. Samozrejme mnohí hľadali to, byť podľa Pánovho ustanovenia ”nestarať sa o zajtrajší deň” a namiesto toho veriť, že On sa o nich postará ako o nebeských vtákov. Ale mnohí tak žijú, pretože si požičiavali zo svojej budúcnosti.
Pre špecifické porozumenie prichádzajúcich problémov by sme mali hľadať Pána, ale mali by sme to robiť pre lásku a nie pre strach. Keď Agabus prorokoval, že príde hlad na celú zem, cirkev 1. storočia neodpovedala na toto slovo robením si zásob, ale namiesto toho urobili zbierku pre bratov v Judsku. Ich ”Jozefova sýpka” bola postavená v nebi…
Poznaj svoje
povolanie a staň sa tým, kto dosiahne cieľMôžeme si byť istí, že budeme frustrovaní, ak nenaplníme naše prirodzené talenty. Frustrácia bude ešte väčšia, ak nenaplníme naše duchovné ciele. Takáto frustrácia môže byť koreňom mnohých rozdelení v zboroch, denomináciách alebo dokonca v rodinách.
Podľa Pána je naším primárnym cieľom niesť ovocie, ktoré zostáva. To v sebe zahŕňa viac, než osobný rast v ovocí Ducha. Pán do toho zahŕňa, že sme povolaní robiť alebo byť niečo takého významu, že naše životy budú mať vplyv na svet, aj keď odídeme.
Boh nechce, aby sme žili v neustálej frustrácii alebo nude, ktorá prichádza, keď nejdeme za pravými cieľmi. On chce, aby sme boli v neopísateľnej radosti z toho, že vieme, že sme naplnili všetko, prečo nás ustanovil na zemi.
Našim prvým krokom je vyjsť z púšte vo viere, že má pre nás niečo lepšie a že je schopný nás do toho voviesť.
Päť charakteristík dobyvateľov (tých, ktorí dosahujú úspechy):
(2 Kor. 3, 18) Musíme hľadieť na Pánovu slávu s odkrytou tvárou, aby sme sa zmenili na Jeho obraz (imidž) (sebectvo a strach – hriechy, ktoré spôsobili pád nám bránia vidieť Božiu slávu a meniť sa na Jeho obraz.)
Nie sme povolaní pretvárať sa na obraz iného človeka alebo inej služby. Táto mylná predstava sa snaží votrieť do každého zboru a hnutia, obzvlášť vedeného dynamickým vodcom. Čoskoro sa členovia začínajú podobať vodcovi namiesto Kristovi.
Ako by ti bolo, keby si bol manžel, ktorého deti sa podobajú na tvojho najlepšieho priateľa? Toto možno odráža, ako sa cíti Pán, ak Jeho deti sa viac podobajú na Jeho ľudí tuto na zemi, než na Neho.
Je to ťažké nevchádzať do ďalšieho hnutia, keď vás Boh volá iba čakať na Neho, kým vás vovedie do vášho konečného cieľa (Abrahám nečakal …). Mnohokrát Boh požehná aj našich ”Izmaelov”, ktorí povstali v našich vlastných mysliach a z našej vôle. Ale oni sa nikdy nestanú Božím zámerom pre naše životy. (Máme veľa Izmaelov …)
Ale keď prichádza čas, aby sme mali Izáka, je to čas keď Izmael musí odísť z domu! Izmael nemôže dediť s Izákom!
Keď máme jasnú víziu nášho smerovania, sme povolaní ostať sústredení na to, čo je potrebné k tomu, aby sme dosiahli cieľ!
Vzrušuje nás hráč kriketu, ktorý vyhrá svetovú sériu jedným úderom pálky. Vyzerá to, že sa to stalo tak rýchlo a tak ľahko. Tento hráč však pravdepodobne strávil tisíce hodín trénovaním, vydržal horúčavu, nudu, pľuzgiere, deň čo deň, týždeň čo týždeň, rok čo rok, len aby to bol schopný urobiť. Atlét trénuje pre ”vädnúci veniec”, o koľko viac by sme mali odovzdať sami seba pre to, čo je večné?!
Niet pochýb, že priemerný ľudský život, by bol omnoho plodnejší, a ani nespomínam, že aj jednoduchší a bezpečnejší, keby sme rozvíjali naše plánovacie schopnosti.
Najúspešnejší tréneri sú obyčajne tí, ktorí vedia pripraviť pred hrou najlepšie plány a vedia tiež urobiť rozhodujúce zmeny, ak je to treba aj na poli. To isté platí aj pre pilotov a kohokoľvek iného vo vedúcej pozícii.
Keď som bol v námornom letectve, bol som raz povolaný do pozemných obranných síl a musel som prejsť cez základný výcvik vedený námorníctvom. Učili nás mnohým vojnovým taktikám a manévrom. Skúšali sme ich znova a znova. Potom nám povedali, že žiaden boj nikdy neprebieha tak, ako je naplánovaný. ”Jediná vec, s ktorou môžeš počas boja rátať, je zmätok” povedal náš veliteľ. ”Strana, ktorá vie najlepšie zvládnuť zmätok – čo je obyčajne výsledkom plánov, ktoré nepokračujú tak
, ako boli naplánované – je obyčajne tá, ktorá vyhráva.” Cesta ako zvládnuť zmätok je vymyslieť nové a efektívne plány uprostred zmätku v boji.Pretože mojim primárnym povolaním je vybaviť veriacich pre službu, robil som všetko pre to, aby som porozumel ľuďom. Ako som to robil, zistil som, že pravdepodobne 90% z nás je v našich životoch podrobených vysokému stupňu chaosu. Taktiež mi začalo byť zrejmé, že tento chaos je úzko spätý s tým, nakoľko dobre ľudia rozumejú ich povolaniu alebo ak sú veriaci, ako dob
re vedia definovať svoje vízie.Tí, ktorí dosahujú úspech, majú jasnú víziu ich smerovania, zostávajú sústredení na svoje ciele, majú múdrosť a odhodlanie udržať si potrebné zdroje, aby dosiahli cieľ a obklopujú sa ľuďmi, orientovanými na riešenie (solution
orienated people).Boh rád používa obyčajné, aby urobil neobyčajné. On vezme človeka, o ktorom by si každý pomyslel, že to by bol na zozname ten ”posledný, ktorý by mohol uspieť” a pretvorí ho na človeka, ktorý obráti svet hore nohami.
Jeden zo základných
princípov každého úspešného vodcu hovorí toto: Ak idete naplniť cieľ, musíte sa vo vašom vedení zbaviť ľudí, ktorí sú viac sústredení na problémy než na riešenia. Toto je aj princíp desiatich špiónov v Kádeš-barnee. Zlá a negatívna správa týchto špiónov stála celú generáciu Izraelcov ich dedičstvo. Ak tých ľudí nemôžte zmeniť, musíte ich vymeniť (v službe), alebo vás to bude stáť víziu.Jedna z tvárí Pána v písme je tvár orla. Hovorí sa, že všetko v prírode, okrem orla, sa bojí búrky. Naučme sa od orla jeden dôležitý princíp. Ak čelí protivetru v správnom uhle, vynesie ho to vyššie. Orly využívajú protivietor, aby dosiahli väčších výšok. Tá istá pravda platí aj tých, ktorí sa učia vyletieť do výšky duchovne. Každý protivietor je príležitosťou ísť vyššie, a
k sa dáme do správneho uhla alebo sme v správnej výške.Ľudia ma často žiadajú, aby som sa za nich modlil, aby mali dar písania. Pripadá mi to, ako keby ma moji študenti piloti žiadali, aby som sa za nich modlil, aby mali ”dar riadiť lietadlo”, aby mohli ísť a lietať na lietadle bez primeranej prípravy. Leteli by ste s niekým, kto by prijal ”dar riadenia lietadla”?. Nemyslím si. Chceli by ste, aby mali čo najlepší tréning a desaťtisíc nalietaných hodín.
Mal som veľa priateľov, ktorí boli šikovnejší ako ja a viac obdarovaní, prirodzene aj duchovne. Mnoho z nich malo podobné volanie a dosiahli by viac, než som ja dosiahol doteraz, ak by boli viac dbali na sebadisciplínu a mali potrebnú prípravu na ich službu.
Rozoznanie Božieho hlasu:
Veľa Pánovej komunikácie s nami nie je sústredená na veci veľkého večného alebo strategicky závažného významu , ale jednoducho je to komunikácia lásky. Toto môže byť pre nás najťažšia vec, ktorú sa potrebujeme naučiť. Napriek našim nedostatkom, chybám a zlyhaniam nás naozaj miluje
a chce nás mať bližšie pretože sa z nás teší. Tento druh pravej intimity produkuje Jeho pravé deti a my ponesieme pravé duchovné ovocie iba ak zotrvávame v Ňom. Ak by pre manžela jediným dôvodom mať vzťah so svojou manželkou bol, aby mali deti, manželstvo by bolo veľmi plytké spoločenstvo, a tá istá pravda platí o spoločenstve s Kristom.V príbehu o Lazarovej smrti máme prekvapujúcu ilustráciu sily intimity.
Písmo hovorí že ”Bol hlboko pohnutý v duchu a bol zarmútený” (Ján 11, 33) a ”Ježiš zaplakal” (v.35). Ježiš potom vzkriesil Lazara z mŕtvych. Mária mala schopnosť pohnúť Bohom hlboko v duchu, spôsobila, že Pán nariekal. Prijala viac než dobré vyučovanie o vzkriesení. Ona prijala vzkriesenie!
Takmer každá charakteristika, ktorá popisuje duchovnú autoritu zahŕňa schopnosť motivovať ľudí, ale najväčšia duchovná autorita je schopnosť dotknúť sa a pohnúť Božím srdcom. Mária mala schopnosť tejto autority. Bola tak blízko Pánovmu srdcu, že sa ho vedela dotknúť. Ak sa budeme môcť dotknúť Božieho srdca a pohnúť H
o k skutku, máme autoritu, ktorá je väčšia než ktorýkoľvek vládny alebo duchovný úrad na zemi. Základom týchto najväčších síl je jednoduchá intimita s Ním. Intimita je priamo spojená s komunikáciou, ktorá obyčajne neprichádza s bleskami alebo dokonca staroangličtine (King James - angličtina = Roháčkov preklad - slovenčina). Pán nie je ani zďaleka tak náboženský, ako si myslíme. Mária, ktorá bola schopná pohnúť Bohom tak hlboko, robila práve takú istú chybu vo výčitkách voči Nemu ako Marta. Byť teologicky vždy správny nie je pre Boha ani zďaleka také dôležité ako pre niektorých Jeho ľudí. On nehľadí až tak na myšlienky, ako na srdcia. Samozrejme milujeme pravdu a chceme byť tiež teologicky správny, ale najprv však musíme získať tú najdôležitejšiu vec.Dôležitosť vedenia Duchom Svätým: Biblia je mapa Božieho kráľovstva, ale nie je viac kráľovstvom ako mapa USA nie je v skutočnosti horami údoliami mestami a mestečkami Ameriky. Môžte potrebovať mapu, aby ste sa dostali na pláž, ale tá vám nikdy nenahradí ten záži
tok z pobytu na pláži.Aké by to bolo manželstvo, keby vám váš manželský partner v svadobný deň dal knihu s jeho očakávaniami, týkajúcimi sa vášho vzťahu a nikdy viac by ste o tom nediskutovali. Bolo by veľmi ťažké obviniť človeka v takom manželstve, keby sa chcel dať rozviesť. Tak isto Pán na nás neurobil nejakú pascu, aby nás dostal do takého neživého vzťahu. Zvyčajne sa ďaleko viac zaujíma o komunikáciu s nami, ako sa o to zaujímame my.
Poznať Pána je viac než poznať len Jeho dielo (ako On koná). Koľko ľudí vieš spoznať podľa ich rúk:? S možno pár výnimkami, väčšina ľudí spoznáva iných podľa ich tvárí alebo podľa hlasu. A predsa ako často venujeme pozornosť hľadaniu ”ruky Pánovej” (čo môžme od neho prijať), viac než hľadaniu Jeho tváre alebo počutiu Jeho
hlasu.V Ján 16,7 Pán povedal, že je to dobre pre nás, že odchádza, lebo pošle Tešiteľa. Pán nepovedal, že je dobre, že odchádza, lebo nám bude môcť poslať knihu. Tak isto nepovedal, že nám pošle knihu, ktorá nás uvedie do každej pravdy, ale Ducha (Ján 16,
13)Keď Pán chcel od Pavla, aby išiel do Macedónie, písmo mu nemohlo dať toto usmernenie, musel rozoznať Boží hlas (Sk. 16, 9-10). V Kornéliovom dome bolo po prvýkrát hlásané evanjelium pohanom na základe zvláštneho videnia. Peter bol poslušný vedeniu Ducha Svätého(Sk.10, 9-48). Kázanie evanjelia pohanom sa stalo novou doktrínou prijatou na základe zjavenia. Napriek tomu však (Sk. 17, 1), apoštolovia a starší takéto prejavy akceptovali, až keď preskúmali písma.
Ak by to Peter nemal slobodu urobiť, sotvakedy by Židovskí veriaci pochopili písma týkajúce sa Božej vôle, aby evanjelium bolo prinesené aj pohanom. Jeho skutok osvetlil písma a písma potvrdili jeho skutok.
Radi by sme mali nejakú jednoduchú formulu na vykladanie snov, ale žiadna neexistuje. Jeden z najväčších biblických vykladačov sa musel naučiť dôležitú lekciu, aby bol pripravený na svoje poslanie. Jozef sa musel naučiť pokore a odpusteniu; a tak isto sa to musíme naučiť aj my. Tento dar je veľká a mocná zbraň a bude zverená tým, ktorým ju s Jeho m
ilosťou Boh zverí – pokorným.Samozrejme nejaké rady (usmernenia) nám môžu pomôcť, ale sú to len rady. Jozef nemal žiadne usmernenie, na základe ktorého určil, že kravy a klasy reprezentujú roky – musel mu to povedať Duch Svätý. Môžme sa učiť z biblických príkladov a potom z našich skúseností, ale na každé pravé zjavenie Ducha Svätého je to On, kto má kľúč k výkladu a On ho musí aj odomknúť.
Čím bližšie sú si dvaja ľudia, tým intímnejšie sú ich tajomstvá. Ktorý milenec by pokračoval v obnažovaní svojho srdca, keby vedel, že všetko, o čom sa zdieľa je zverejňované? Teraz nehovorím o doktrínach alebo proroctvách v písme, ale o osobnej komunikácii s Pánom. Jozef sa nielen dostal do problémov s jeho bratmi, ale bol napomenutý aj svojim otcom, Jákobom, keď sa zdi
eľal so svojim snom predčasne (v nezrelosti).Amos hovorí: ”Iste Pán Boh nič nerobí, kým nezjaví svoje tajomstvá svojim služobníkom prorokom.” (Am.3,7).
Pre mnohých je ťažké pochopiť, že väčšina tajomstiev, o ktoré sa s nami Pán delí znamená práve to, že majú byť tajomstvami. To, čo robí prorockú službu účinnou a mocnou je závislé na správnom časovaní. Naučiť sa udržať tajomstvo do času, kým nám Pán dá súhlas na to, aby sme sa oň podelili, je rozhodujúce, ak chceme prijať od Neho dôležitejšie, závažnejšie z
javenia.Rozvoj intímneho vzťahu s Pánom(uchovávajúceho tajomstvá) je kľúčový pre rozvoj nášho duchovného života. Ak sa modlíme a hovoríme iným o tom, ako veľa sme sa prihovárali, strácame duchovnú odmenu od Otca, aby sme prijali krátke, prchavé ľudské uzna
nie.Ak prídeme k Pánovi dostatočne blízko a nadobudneme múdrosť ako uchovať tajomstvá až do pravého času na ich vyjavenie, podelí sa s nami so všetkým, čo robí.
Niektorí kresťania nie sú schopní urobiť ani to najjednoduchšie rozhodnutie bez toho, aby o tom počuli od Pána – niekedy je to mimo pravej horlivosti byť poslušný Pánovi vo všetkom a často krát na naše vlastné nebezpečenstvo. Potreba počuť od Pána vo väčšine svetských rozhodnutí nie je prejavom zrelosti, ale nezrelosti. Môj štvorročný syn potrebuj
e ďaleko viac dohľadu, ako moja 14 ročná dcéra. Väčšina mojej komunikácie s mojim synom je: ”Urob toto!” ”Nerob tamto!”. V skutočnosti sa viac rozprávam so svojou staršou dcérou, ale naša komunikácia má menej dočinenia s rozhodnutiami, nakoľko ona má schopnosť urobiť väčšinu rozhodnutí bez mojej pomoci.Keď Duch Svätý vyslal apoštolov Pavla a Barnabáša, boli poslaní všeobecným príkazom: ”Choďte k pohanom!” Ďalej urobili väčšinu vlastných rozhodnutí týkajúcich sa toho kde a ku komu pôjdu, pretože boli zrelí a mali myseľ Kristovu. Písmo vyjavuje, že im Pán dal sny, vízie a proroctvá, keď potrebovali korekcie vo vedení. Ako zrelí by sme nemali pokračovať v spôsobe ”vedenia za ručičku”, očakávajúc špecifické príkazy v každom maličkom rozhodnutí, namiesto toho sm
e mali byť vyslaní.Mám skúsenosti, že mi Pán často dával čiastočky k zjaveniam, ktoré som potreboval v ľuďoch, ktorých som mal najmenej rád alebo boli odo mňa najviac odlišní. Naučil som sa, že ak mi je niekto z nejakého dôvodu odpudzujúci, je to práve ten, koho by som mal sledovať, lebo viem, že má pre mňa pravdepodobne niečo veľmi cenné, čo potrebujem počuť. Napokon som aj tak zistil, že rozdiel medzi nami bol skôr spôsobený mylnými predstavami, ktoré boli spôsobené mojimi pokusmi poznať toho človeka tel
esne, alebo podľa zovňajšku a nie podľa Ducha.Rozpoznanie nepriateľovho hlasu – Môžme povedať, že už nikdy viac nepoužijeme peniaze, pretože už ich niekto niekedy sfalšoval? Samozrejme nie! Len preto, že sa nepriateľ niekedy snaží sfalšovať Boží hlas, nie je to dôvod, aby sme nechceli poznať Jeho hlas. Je to práve ďalší dôvod, prečo by sme to mali robiť!
Počul som o jednom slepom mužovi vo Washingtone v oddelení cenín, ktorý bol tak vnímavý, že vždy vedel rozpoznať falošný šek. Jeho postreh spočíval v tom, že veľmi dobre poznal pravé peniaze, nie falošné. Pravdepodobne by nikdy nebol schopný rozpoznať pravé peniaze, keby trávil svoj čas učením sa rozpoznať rôzne druhy falošných šekov.
Tí, ktorí trávia väčšinu času študovaním nepriateľa – ako pracuje, ako hovorí, ako klame - mohli by byť eventuálne schopní rozpoznať nepriateľa veľmi dobre, ale obyčajne nevedia rozpoznať Boží hlas.
Videl som mnoho mladých kresťanov, ktorí sa usilovali počuť Boží hlas predčasne a boli zvedení - buď nepriateľom alebo vlastnými myšlienkami. To ich niekedy tak zničilo, že sa stali duchovnými mrzákmi. Pán povedal: ”Moje ovce počujú môj hlas” (Ján 10, 27), nie moje jahniatka. Mladé jahniatka nenasledujú až tak veľmi pastiera, ale skôr ďalšie ovce. Mladí kresťania potrebujú nasledovať
iných kresťanov, kým dostatočne nedospejú, aby rozpoznali Boží hlas. V tomto význame je múdre zostať v blízkosti tých, ktorí Ho poznajú lepšie, ale nemôžme si to stanoviť za náš cieľ – potrebujeme Pána spoznať osobne.Veľa tvárí rasizmu:
Ak ideme spoznávať živého Krista, musíme Ho poznať podľa Ducha a nie podľa vzhľadu.
Rasizmus nie je len medzi fyzickými rasami, ale prejavuje sa aj proti skupinám ľudí, ktoré sú od nás odlišné, či už je rozdiel spôsobený práve rasou, náboženstvom, kultúrou, zemepisnou polohou alebo iným faktorom, ktorý robí ľudí rôznymi.
Boh chce, aby sme si uvedomili, kto sme. Chce, aby sme prešli cez dvere označené ”Predsudky”. Iba ak si pripustíme pravdu o nás samých, môžme sa stať slobodní. Je to ďaleko viac než Letnično-Baptistický alebo čierno-biely alebo židovsko-pohanský problém. Je to jedna z najzákladnejších foriem pýchy – pýcha v tele alebo v zovňajšku. Rasizmus predstavuje otroctvo dobre známemu (tomu na čo sme zvyknutí), ktoré nás môže okradnúť o naše najbližšie stretnutie s naš
im Pánom. Keď Pán nariekal nad Jeruzalemom, že zabíja prorokov a tých, ktorí boli poslaní k tomuto mestu, oznámil, že dom bol zanechaný zborený a neuvidia Ho, kým nepovedia: ”Požehnaný, kto prichádza v mene Pánovom.” (Mat. 23, 39)Izraelcom bolo prikázané: ”preukazujte lásku cudzincom, lebo sami ste boli cudzincami v Egypte”.
Pán nazval Jeho cirkev, že bude ”domom modlitby všetkých národov” (Mar. 11, 17). Slovo národy je preložené z Gréckeho slova ”etnos” alebo ”etnik”.
Nepriateľ si naplánoval použiť Juhoafrickú republiku pri posledných voľbách práve v zmysle nedôvery medzi rasami. Jeho stratégia bola zmarená celosvetovými modlitbami za túto krajinu. Keď bola satanovi skrížená jeho cesta, hľadal iné miesto, kde by si mohol vybiť svoju zlosť. Keďže sa dostal
do slepej uličky v JAR, pomstil sa na najbližšej otvorenej krajine, ktorú mohol nájsť – Rwande.Čo sa stalo v Rwande, bol duchovný útok vo veľkosti, ktorú satan naplánoval uvoľniť v JAR. Misionári nazývali týchto ľudí ”najmierumilovnejšími v Afrike”. Jedno ráno sa zobudili do krutého šialenstva. Susedia, ktorí si z podstaty dobrej prirodzenosti dali dobrú noc iba pred pár hodinami, zrazu búchali na dvere a zabíjali celé rodiny. Keď sa krviprelievanie utíšilo, niektorí ktorí boli účastní v týchto neľútostnýc
h masakroch povedali, že boli ako keby v nejakom tranze a len ťažko si vedeli spomenúť, čo robili. Ďalší sa zdali, že naozaj neveria, že sa oddali takým zverstvám, ale urobili to.Rwanda bola považovaná za najkresťanskejší národ v Afrike. Skoro 90 % populácie sa považovalo za veriacich. Bohužiaľ, populárna definícia toho, čo znamená byť kresťanom je ďaleká od tej biblickej. Tí, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov, ale nemajú Ducha Božieho, môžu byť najzraniteľnejšími obeťami temnosti. Formálni kresťania sa ukáz
ali byť najnebezpečnejšími ľuďmi na zemi; sú stále pod nadvládou satana a satan ich vidí ako jedinečnú príležitosť na pošpinenie mena Ježiša Krista.Nemecko bolo prehlasované za kresťanský národ pred oboma svetovými vojnami. Hitler proklamoval obnovenie Svätej Rímskej ríše a ustanovenie tisícročného kráľovstva na zemi. Väčšina kresťanov v Nemecku bola zasiahnutá týmto klamstvom aj napriek neľútostným vraždám a útlaku ustanovenom v Tretej ríši.
Podobne USA sa prehlasuje za kresťanský národ. Takmer 85% populácie sa označuje za kresťanov a viac než polovica za znovuzrodených. Ale aké je ovocie? Je pravdepodobné, že záznam v nebi má len malé percento celkovej populácie Ameriky (podľa skúseností najväčších evanjelistov menej než 10% ľudí, ktorí sa rozhodnú odovzd
ať svoje životy Kristovi na ich ťaženiach, sa stane členmi cirkvi)V súčasnosti je takmer každý väčší konflikt vo svete založený na etnických konfliktoch viac než na politických. Ak pripustíme veľké zotročenie rasovo motivovanou deštrukciou, ktorá príde na konci vekov, je cirkev vyzývaná byť domom modlitby všetkých etník, alebo etnických skupín. Verím, že cirkev, ktorá nebude konfrontovať a premáhať pevnosti rasizmu, bude v časoch, ktoré prídu porazená.
Služba Boba Weinera:
Takmer každý väčší národ reprezentuje v USA nejaký študent. Šesťdesiat svetových politických vodcov sa učilo v USA. Veľa zahraničných študentov je osamelých, ďaleko od domova, bez priateľov a kultúry a sú veľmi otvorení evanjeliu. Pri jednej ankete medzi zahraničnými študentmi sa zistilo,
že ich najväčšou túžbou je mať amerického priateľa (až druhá je vzdelanie). Obidvaja muži, ktorí plánovali útok na Pearl Harbor (aj muž, ktorý velil Japonským ozbrojeným silám počas útoku) sa učili v tej istej škole – Ivy League. Obidvaja boli zasiahnutí rasizmom v USA. Ako mohla byť zmenená história, keby boli zasiahnutí iným spôsobom? Značné množstvo islamských vodcov, ktoré teraz USA nazýva ”veľký Satan” tiež študovalo v USA. Aký iný by bol teraz svet, keby sme ich milovali a boli im priateľmi v čase, keď boli v našej krajine? Naša budúcnosť by mohla byť vo veľkej miere ovplyvnená, keby sme činili pokánie z nášho rasizmu a milovali cudzincov v našom strede tak, ako je to prikázané.Veľa zahraničných študentov počas prázdnin nemá kde byť. Veľa ubytovní je zatvorených a oni sú nútení platiť drahé hotely alebo hľadať záštitu v charitách. Zbory a rodiny, ktoré vyšli v ústrety univerzitám s ponukou poskytnúť pohostinnosť boli obyčajne vrelo prijaté. Mnoho z týchto študentov sa stalo kresťanmi. Nie preto, že by
boli donútení počas ich ”nútenej” návštevy, ale preto, že sa im dostalo lásky a prijatia v týchto rodinách. Malé pozornosti, ktoré môžme ukazovať zahraničným študentom, keď ich zoberieme na víkend na výlet zanechá na nich väčší a dlhšie trvajúci dojem ako akékoľvek štátne programy. Tí, ktorí idú študovať do USA alebo západných krajín, sú obyčajne vodcovia s najsvetlejšou budúcnosťou v akejkoľvek sfére spoločnosti, preto tí, ktorí sú vedení ku Kristu môžu potenciálne ovplyvniť celý národ pre Neho.Základnou
doktrínou Islamu je podrobiť celý svet Alahovi, hoci aj násilím (džihad – svätá vojna). V súčasnosti je Islam najrýchlejšie rastúce náboženstvo. Národy, ktoré boli pridané k tomuto táboru sú prevažne tie, ktoré sme my stratili. Kým nezhodíme zo seba naše humanistické jarmo, ktoré nám bráni zdieľať našu vieru z cudzincami, pretože by sme mohli porušiť ich ”práva” môžme stratiť, kvôli Islamu omnoho viac.Jednou z najpolemickejších sociologických otázok je, prečo deti vyrastajúce v nepokoji, strachu, a násilí zo strany rodičov alkoholikov sú náchylné si zobrať alkoholikov. Z nejakého dôvodu bolesť a strach, ktoré nevyhnutne prichádzajú so strany ich alkoholického partnera sú pre nich tolerovateľnejšie ako zmena. Bolo to nazvané ”známa tyrania”. Podobným spôsob
om, náš strach zo skupín ľudí, ktoré sa od nás líšia, spôsobujú prekážky skutočnej duchovnej slobode. Namiesto strachu by sme sa od nich mohli mnohému naučiť.Spôsob akým vchádzam do jednoty so svojou ženou nie je to, aby som z nej urobil muža. Jednota prichádza, keď vidíme ako sa naša rôznosť dopĺňa namiesto toho, aby spôsobovala konflikty.
Boj začína
8 kľúčov k úspešnému duchovnému boju:
Jedným z najzávažnejších napomenutí od Pána k jednému zo siedmych zbor
Bez pochýb náš život musí byť venovaný viac na tiahnutie k Pánovi než na boj z temnotou.
Sme vo vojne každý deň, či bojujeme alebo nie. V skutočnosti sa nám to môže stať osudným, ak sa rozhodneme nebojovať – neposlúchame biblické výzvy bojovať dobrý boj a obliecť si celú zbroj Božiu.
V tomto konflikte nie sú prestávky –nemôžme povedať: ”som unavený, na chvíľu prestanem bojovať”. Tak isto nemôžme povedať: ”tu ma nebi!” náš nepriateľ nehrá podľa našich pravidiel, a už vôbec nehrá fér.
Nikdy nezabudnite, že náš nepriateľ nemá zľutovanie alebo súcit a jeho cieľom je zničiť nás.
Máme autoritu len do takej miery, pokiaľ sme pod Jeho autoritou. Je bláznovstvom útočiť na nepriateľove pevnosti bez mandátu (príkazu, poverenia), ale keď poverenie dostaneme, nesmieme sa báť. Ak je čas bojovať a nezačneme, rýchlo sa dostaví ”paralýza z analyzovania”. Potom budeme porazení vlastnou ne
rozhodnosťou.Je napísané, že ”brány pekelné neobstoja” proti cirkvi. Tieto brány pekla sú nepriateľove dvere otvorené hriechu - v našich životoch, našich spoločenstvách, mestách, a národoch. Cirkev má autoritu zatvoriť tieto brány, aby nepremáhali CIRKEV, (jednotné číslo), ale nepriateľ bude víťaziť nad zbormi, pokiaľ budú rozdelené.
Počas vojny v Perzskom zálive, Aliancia nepožadovala od Sýrčanov, aby sa stali Američanmi alebo Britmi, alebo aby sa vzdali ich suverenity.
Spoločenstvo neobstojí proti pekelným bránam, pokiaľ nedôjde k jednote medzi jej členmi. Podobne, cirkev v meste neobstojí proti pekelným bránam, v meste, kým nebude existovať jednota medzi rôznymi denomináciami. Tak isto je potrebné vziať apoštolov, prorokov, evanjelistov, pastorov, a uči
teľov, ktorí sú schopní spolupracovať v harmónii pre cirkev, aby bola správne vyzbrojená.Vo väčšine vojen bojujú mladí muži. Deti a starší muži sú obyčajne oslobodení od povinnosti bojovať s výnimkou extrémnych prípadov. Toto vyzerá byť pravdou podobne aj v duchovnom boji. V Jánovom odkaze deťom, mládencom a otcom, mládenci boli jediní, ktorí ”premohli toho zlého”. (U Petra je to isté).
Noví veriaci by nemali byť vovádzaní do tuhého duchovného boja. Obyčajne majú dosť čo robiť s tým, aby dokázali stáť a ísť sami o sebe. A ”otcovia” by tiež nemali byť zaťahovaní do boja naplno, jednoducho preto, lebo majú schopnosť učiť a vychovávať iných a to je užitočnejšie než služba v boji
.Sedemdesiat učeníkov, ktorí zistili, že majú autoritu nad démonmi neboli špeciálne poslaní vyháňať démonov. Bolo im povedané, aby uzdravovali chorých a oznamovali posolstvo Božieho kráľovstva. (vyháňanie démonov je iba malá čiastka duchovného boja.) Ak vyháňame démonov bez toho, aby sme najprv strhli pevnosti, ktoré sa usadili v ľuďoch, démoni sa vrátia a prinesú so sebou sedem ďalších, horších.
Jeden z najstrategickejších omylov v histori
ckých vojnách bol v tendencii vodcov rozšíriť línie príliš natenko, pokúšajúc sa bojovať na mnohých frontoch v tom istom čase. Mal som za vzácne mnohé pravdy, o ktorých som veril, že sa za ne oplatí bojovať, ale Pán ma varoval ”To nie sú pravdy, za ktoré som ťa povolal bojovať!” Potrebujem zostať v bojovom pláne, ktorý je uložený špecificky mne, pretože On povolal ďalších, aby bojovali za ďalšie pravdy. Ak sa nás iní snažia zatiahnuť do ich bojov musíme vedieť odolať: ”NIE!” je jedno z najdôležitejších slov, ktoré by sa mal kresťan naučiť, ak chce ostať v kurze.Ako môj priateľ Francis Frangipane rád hovorí: ”S novou úrovňou prichádzajú nový démoni.” (new levels, new devils). Čím väčšiu duchovnú autoritu máme, väčšia bude aj opozícia. Recipročne, čím väčšia je naša opozícia, tým väčšie zlo od nás utečie, ak efektívne odolávame.
Ak je naša služba postavená väčšinou k jednotlivcom, často budeme konfrontovaní s démonmi, ktorých budeme musieť vyhnať. Ak je nám však daná autorita nad mestami alebo regiónmi, máme čo dočinenia s mocami temnosti. Tie sú v písme označované ako mocnosti, pretože títo démoni neprebývajú v ľuďoch, ale v regiónoch.
Môžme vyhnať démona, ale mocnosť musíme vytlačiť. Vytláčanie (wrestling), ktoré v sebe zahŕňa zápas o pozíciu a nadvládu, je najtesnejšia (najbližšie k nepriateľovi) najvyčerpávajúcejšia forma boja. Potýčka s démonmi nad ktorými nemáme autoritu nás môže zanechať poranených a nahých (Sk. 19, 13-16), ale konfrontácia s mocnosťami, nad ktorými nemám
e autoritu, môže byť ešte omnoho nebezpečnejšia. Napriek tomu, najväčšie prebudenia v celej histórii cirkvi boli dôsledkom toho, že cirkev sa efektívne zapojila do tejto úrovne duchovného boja.Pred tým než ideme zajať mocnosť, musíme vedieť, že ideme, tam kam nás poslal Pán. Nanešťastie diabol používa lichôtky, aby nás vlákal za hranice toho, do čoho nás Boh povolal, alebo aby sme sa to pokúsili naplniť predčasne alebo vo svojej vlastnej sile. Ak sa nepriateľovi podarí dostať nás za dosah autority, ktorá n
ám je v tom čase daná, vie, že nebudeme mať dostatok milosti, aby sme ho porazili.Mnohí padli pretože neboli dosť ostražití, keď vzrástla ich duchovná autorita.
Opozícia je znamením, že spasenie prichádza do tejto oblasti alebo okolností. Je to tiež znamením zničenia nepriateľa v tej oblasti. Pán to dopustil, aby sme trpeli kvôli Nemu, ako súčasť duchovného boja. Najväčší duchovný boj, pri ktorom boj dokonale porazený nepriateľ a zničený jeho tábor, bol na kríži. Spravodlivý
trpiaci odzbrojuje satana. Na tom istom mieste, kde bol Pán poranený, dostal autoritu na uzdravenie. To isté platí pre nás. Na tom istom mieste, kde nás nepriateľ zraní, dostávame autoritu na uzdravenie. Napríklad, človek, ktorý trpel zneužívanie, bude citlivý k iným, ktorí boli zneužívaní a bude mať autoritu priniesť im uzdravenie.Pôrodne bolesti a zemetrasenia.
Sila rôznorodosti
Veľa služieb sa dostáva do problémov, pretože nestoja na mieste svojho pomazania, ktoré je jediným miestom, kde majú pravú duchovnú autoritu. Tento princíp platí duchovne rovnako ako geograficky. Veľa prorokov vypadlo z milosti, pretože sa pokúšali byť učiteľmi a práve tak veľa učiteľov vypadlo z milosti, keď sa pokúšali byť prorokmi. Mnoho evanjelistov padlo, lebo sa pokúšali byť
pastormi a opačne.Bázeň Božia
Aby cirkev naplnila svoje poslanie pre 21 storočie, potrebuje takú autoritu, v akej chodil Eliáš a ešte väčšiu. Viesť ľudí k pravému obráteniu, nepotrebujeme chcieť, aby sa pri našom posolstve alebo pri nás cítili pohodlne. Chceme, aby sa cítili veľmi nepohodlne! Pre pravé obrátenie ľudia musia byť usvedčení zo svojich ciest, v kontraste oproti cestám Božím. Apoštol Pavol to vedel. Povedal: ”Kto hľadá páčiť sa ľudom, nemôže sa ľúbiť Bohu.” (Gal. 1, 10)
Konfrontácia síl
Väčšina bojov sa rozvíja pozdĺž individuálnych línii konfrontácie. Z týchto línii sa každá strana pokúša udržiavať obranné pozície, kým skúma línie nepriateľa, aby našla bod, kde môže urobiť prielom. Ak sa takýto prielom môže uskutočniť, celá nepriateľova línia
kolabuje a ustupuje, aby sa nedostala do obkľúčenia napredujúcich síl.Boj o naše deti
Jeden z najzúfalejších duchovných bojov 21 storočia bude o srdcia našich detí. Ak sa nerozhorlíme pre tento narastajúci zápas o srdcia a mysle našich detí, začneme strácať naše deti v prospech nepriateľa v neslýchanej úrovni. Nestačí byť sústredený na to, aby sme udržali svoje územie – musíme ísť agresívne po prielome. Keďže boj má narastajúcu intenzitu naše deti sa neudržia v ”stáde” iba dobrými mládežníckymi programami.
A neuspokojí ich ani dobrá bohoslužba alebo nedeľná besiedka. Boh, ktorý je Duch stvoril ľudí s hladom po vzťahu s nadprirodzeným a tento hlad sa najviac pociťuje počas dospievania. Ak je dospievajúcim zabránené vo vzťahu s nadprirodzenou mocou Božou, budú extrémne zraniteľní k experimentovaniu so zlými nadprirodzenými silami. Ak počas 21 storočia rastie čarodejníctvo s ohromujúcou rýchlosťou, porastie v novom miléniu ešte rýchlejšie, ak cirkev nezvýši svoje nadprirodzené pôsobenie.Teraz je čas modliť sa za všetkých kresťanských rodičov, pracovníkov z mládežou a autorov detských kníh ako nikdy predtým. (Tak isto sa potrebujeme modliť za všetkých učiteľov, riaditeľov škôl, a školské rady.) Cirkev musí začať rozpoznávať, že služba detí a mládeže je práve tak
dôležitá, ako akákoľvek iná služba v cirkvi. Deti a mládež nie sú povolaní byť opatrovaní, ale byť vybavení na generáciu, ktorá bola určená od založenia sveta stáť a konfrontovať nepriateľa v hodine temnoty sveta. Denomináciám, ktoré budú venovať svoje zdroje svojim deťom a mládeži, Pán veľmi požehná a dá prosperitu a pomazanie.Dôvodom prečo mnoho detí a mladých odmietlo cirkev je, že doposiaľ ešte pravú cirkev nevideli. Ak uvidia pravé kresťanstvo, budú po ňom túžiť, pretože táto cesta viery bude odrážať cestu, ku ktorej boli ľudia stvorení, aby ju žili.
Boj o hudbu
Hudba je tiež duchovný jazyk, ktorý môže siahať za intelekt, aby sa dotkol srdca. Tí, ktorí tvoria tento univerzálny - duchovný jazyk, držia mocnú zbraň v boji o naše srdcia. Pán povoláva armádu hudobných bojovníkov, ktorí budú použití ako duchovné delostrelectvo, aby bombardovali niektoré z nepriateľových najsilnejších pevností, ako rasizmus, drogy, pornografia a duchovnosť.
Je dôležité, aby títo speváci nevyzerali náboženskí alebo aby hovorili nábožensky. Tak isto by nemali kopírovať štýl sveta. Títo speváci a hudobníci sú pravými evanjelistami, ktorí sú povolaní iba siať semeno, ktoré iní budú žať.
Boj o média
Média by nemali byť považované za nášho nepriateľa. Sú nepriatelia viery v médiách, a niektorí v dôležitých postoch, ale musíme si vážiť slobodu prejavu a tlače ako jedno z našich najväčších požehnaní.
Budovanie toho istého múru
Ako v časoch Nehemiáša, bude každej rodine daná určitá časť múru na dokončenie. Ale všetci budeme pracovať na tom istom múre a budeme stáť ako jeden ľud. Ako sme schopní sa špecializovať v špecifickom povolaní, svetlo, ktoré nám je dané sa bude viac koncentrovať. A keď je svetlo dostatočne zaostrené stane sa laserom.
Ako dozrievame v porozumení celej šírky boja a
nášho miesta v ňom, ako sme schopní rozoznať tých, ktorí sú na našej strane, hoci môžu mať inú funkciu, Pán nám bude môcť dať duchovnú laserovú zbraň dostatočne mocnú, aby sme mohli napredovať aj cez najväčšie nepriateľove pevnosti.Náboženský duch
Milovať Boha je najväčšie prikázanie a najväčší dar, ktorý môže človek vlastniť. Jack Deere bývalý profesor na Dallaskom Teologickom Inštitúte a autor ”Prekvapení mocou Božou” (Surprized by Power of God) raz povedal: ”Vášeň pre Božieho Syna premôže tisíce ziel v
našich srdciach a je to najmocnejšia zbraň proti zlu v našich životoch.” Preto je jedným z najklamlivejších a najsmrteľnejších nepriateľových útokov na cirkev odkloniť nás od tejto najvyššej túžby po láske. Jeho stratégiou je udržať nás v sústredení na zlé v našich životoch, lebo vie, že sa staneme tým, čo čítame v 2 Kor. 3, 18.Satan tiež vie, že keď sa raz kvas dostane do chleba, je ho len veľmi ťažké dostať preč. Pýcha vo svojej prirodzenosti je tá najťažšia pevnosť na opravenie alebo odstránenie. Náboženský duch nás odďaľuje od počutia Božieho hlasu tým, že predpokladáme, že už vieme, čo Boh hovorí a čo má rád.
Jedenou z najzákernejších charakteristík náboženského ducha je, že je založený na horlivosti za Hospodina. Máme tendenciu si myslieť, že horlivosť za Hospodina nemôže byť zlá, ale to záleží na tom, prečo sme pre Neho horliví. Nikto na zemi sa viac nemodlil, viac nepostil, nečítal viac bibliu, alebo mal viac nádeje pre prichádzajúceho Mesiáša ako farizeji. Napriek tomu práve oni boli najväčšími odp
orcami Boha a Mesiáša. Mladý Saul z Tarzu pred jeho obrátením, keď zabíjal a prenasledoval kresťanov, bol motivovaný horlivosťou za Hospodina.Keď sa pohyboval po zemi, mal Pán zopárkrát problémy z démonmi. Tí sa mu však rýchlo poklonili a prosili o milosť. Konzervatívna, horlivá, náboženská spoločnosť však, keď išiel proti nim, namiesto toho Slovo ukrižovala. To stále platí Všetky kulty a falošné náboženstvá spolu však nenarobili toľko škody pravému Božiemu hnutiu ako infiltrácia náboženského ducha, keďže
pravé kresťanstvo vie ľahko rozoznať kulty a falošné náboženstvá.Náboženský duch buduje svoje dielo na dvoch základoch – strachu a pýche. Náboženský duch spôsobuje to, aby sme slúžili Pánovi preto, aby sme získali Jeho uznanie, radšej než, preto, že vieme, že naše prijatie prichádza cez Ježišov kríž. Preto náboženský duch zakladá svoj vzťah k Bohu viac na osobnej disciplíne, než na dobrovoľnej obeti Krista.
Strach a pýcha sú dva základné dôvody pádu, a naše oslobodenie od nich je obyčajne dlhý proces. Toto je dôvod prečo Pán dal dokonca Jezabel ”čas činiť pokánie” (Zj. 2, 20-21). Ale aj napriek tomu, že jej Pán dal čas, napomenul cirkev v Tiatíroch, že ju tolerovali. Môžme mať trpezlivosť s ľuďmi, ktorí majú náboženského ducha, dať im čas činiť pokánie, ale
nemôžme tolerovať ich službu v našom strede, kým na to čakáme! Ak tento duch nie je konfrontovaný rýchlo, narobí viac škody cirkvi, našej službe, našim rodinám a našim životom, než akýkoľvek iný útok, pod ktorým môžme trpieť.Éliho horlivosť pre Pána bola založená na obetiach a milodaroch, kde môžme predpokladať, že sa snažil kompenzovať svoju nezodpovednosť ako otec. (1Sam. 3, 13 14). Vina nás tiež môže pohnúť k veľkej horlivosti pre Pána, ktorá obyčajne spôsobuje naše pokusy použiť obete a milodary ako o
dčinenie našich zlyhaní. To neznamená, že by sme nemali tieto veci robiť, aby sme sa zapáčili Pánovi, ale náš motív by mal vždy byť: zapáčiť sa Pánovi, aby sme Mu spôsobili radosť, nie pre to, aby sme mali pocit, že sme si to potrebujeme zaslúžiť.Boh môže od nás chcieť, aby sme sa modlili 2 hodiny denne, ale najprv nás volá, aby sme sa modlili 10 minút denne. Potom, keď sme požehnaní Jeho prítomnosťou, sami s ním budeme chcieť tráviť viac a viac času. Táto cesta milosti rastie cez lásku k Nemu a Jeho príto
mnosť, nie pod tlakom viny.Ľudia s náboženským duchom pre svoj idealizmus obyčajne hľadajú dokonalú cirkev a odmietajú byť súčasťou čohokoľvek menšieho. Neustále cirkev kritizujú.
Ľudia s náboženským duchom vedia poukázať na problémy s veľkou presnosťou, ale obyčajne neposkytnú žiadne riešenie, okrem toho, že zbúrajú aj to, čo už bolo postavené. To je nepriateľova stratégia – nulovať progres a spôsobovať odradenie, ktoré bude obmedzovať budúci rast.
Božia milosť nás vedie po hore krok za krokom. Pán nás neodsudzuje pretože zopárkrát zakopneme, kým sa snažíme štverať sa hore. On nás milosrdne dvíha a povzbudzuje tak, že sa dokážeme na vrchol dostať. Ani my by sme sa nemali nikdy odsudzovať, že tam ešte nie sme, keď ešte stále lezieme.
Ak by sme museli čakať, kým budeme dokonalí, aby sme mohli slúžiť, nikto z nás by sa nikdy nekvalifikoval. Pozrite na podmienky apoštolov, ktorí boli zanechaní s poslaním vybudovať cirkev. Na kríži, keď ich Ježiš najviac potreboval, od Neho všetci až na Jána ušli, odmietli Ho, a
zradili. Koľko pastorov by na víkend nechalo svoje zbory s takýmto tímom? Ale Ježiš nechal svoju cirkev takýmto ľudom, nie preto, že im veril, ale preto, že veril Svätému Duchu.Štýl Pánovho vedenia bol poskytnúť priestor, kde Jeho nasledovníci môžu urobiť chyby a poučiť sa z nich. Ak by sme požadovali od svojich detí, aby boli dokonale zrelé vo všetkom, obmedzovalo by ich to v raste a dozrievaní.
Náboženský duch dáva zrod falošnému daru rozoznávania duchov. Tomuto falošnému daru sa darí, ak sa radšej dívame na to, čo robia iní zle, než aby sme pozerali na to, čo robí Boh preto, aby týmto ľudom pomohol.
Duch Jezábel
Tento duch má často, ale nie vždy, základ v hlboko zranenej žene. Spôsob, akým sa jednalo so ženou v biblických časoch a spôsob, akým sa jednalo s Jezábel, tým, že bola daná kráľovi – cudzincovi ako politické gesto, nám môže dať nejakým spôsobom pochopiť prečo nešla správnou cestou, ale to neznamená, že ju to ospravedlňuje. Každá skúška v našom živote nás urobí buď zahorknutejšími alebo lepšími a
kríž uzdravuje každé duchovné poranenie, ak sa k nemu obrátime. Tí, ktorí sú hlboko poranení a nejdú ku krížu môžu sa otvoriť tomuto zlému duchu.Tento duch útočí na prorockú službu, pretože to vždy bola prvotná cesta, ktorou Pán dáva aktuálne strategické pokyny svojim ľudom. Jezábel vie, že odstránením pravých prorokov ľudia budú zraniteľní voči jej falošným prorokom, ktorí vždy vedú k modloslužbe a duchovnému cudzoložstvu.
Mučenícky syndróm
Mučenícky syndróm môže byť tiež určitou formou samovražedného ducha. Je niekedy omnoho ľahšie ”zomrieť pre Pána” ako pre Neho žiť. Tí, ktorí majú prevrátené porozumenie kríža často vidia viac slávy v smrti, než v živote. Cieľom kríža je však vzkriesenie nie hrob.
Svojpomocná psychológia
Všetci potrebujeme ”vnútorné uzdravenie” určitého stupňa, ale mnoho z toho, čo nazývame vnútorným uzdravením nie je nič menej ako vyhrabávane starého človeka a pokusy o jeho uzdravenie. Všetci potrebujeme nechať starého človeka zomrieť a nechať ho tak. Cesta ako uzdraviť naše duchovné poranenia nie je procedúra alebo formula, je to jednoduché odpustenie. Keď prídeme ku krížu a nájdeme pravé prijatie, založené na krvi Ježiša, nájdeme pravú lásku, ktorá zmyje všetky horkosti a hnev.
Spasenie je jednoduché. Vyslobodenie je jednoduché. Nepriat
eľova najväčšia stratégia je oslabiť silu evanjelia pridaním do toho. Takto zviedol Evu. Boh prikázal mužovi a žene, aby nejedli zo stromu poznania dobrého a zlého pretože zomrú. Keď sa diabol Evy opýtal na to prikázanie, Eva odpovedala, že nemôžu jesť z toho stromu ani sa ho dotýkať (1M3,3). Hospodin nehovoril nič o dotýkaní sa stromu. Pridávanie k jeho príkazom je práve tak deštruktívne, ako uberanie z nich.Test pravého posla
Pravý prorok môže vidieť veľkú armádu dokonca aj v tých najsuchších kostiach. Bude prorokovať život tým kostiam, pokiaľ neožijú a potom sa nestanú armádou. (Ez. 37) Falošný prorok s náboženským duchom neurobí nič viac než povie o kostiach aké sú suché, navŕši na nich odradenie a odsúdenie, ale nedá život alebo silu na prekonanie ich
problémov.Apoštolom a prorokom je daná autorita budovať a rúcať, ale nemáme právo rúcať, ak sme najprv nebudovali. Nedám právo priniesť korekcie ľudom, ktorí sú v mojej starostlivosti, kým tá osoba nemá za sebou históriu povzbudzovania ľudí.
Celé stvorenstvo bolo stvorené cez Neho a pre Neho
a všetci máme v našej duši obrovskú dieru– vo veľkosti Ježiša. A nikdy nič iné nás nemôže uspokojiť alebo nám priniesť pokoj, iba pravý vzťah s Ním.CIRKEV A 21 STOROČIE
Hnutie New Age a kráľovstvo Božie
Dni nadprirodz
enej neutrality sú za nami. Tí, ktorí nepoznajú pravú Božiu moc cez Ducha Svätého sa začnú s narastajúcou tendenciou venovať zlým a falošným nadprirodzeným silám nepriateľa.Vo svetle bláznovstva letničných, charizmatických, hnutí plného evanjelia a hnutí tretej vlny je ľahké pochopiť, prečo sa mnohí obávajú darov Ducha. Ale to je tiež jeden z testov, ktorý oddelí pravých veriacich od tých, ktorí len poznajú učenie alebo doktríny.
Čím svetskejšia je spoločnosť, tým viac budú ľudia hladní po nadprirodzenom. Preto ateisti majú tendenciu byť vtiahnutí do najzákladnejších foriem čarodejníctva a čiernej mágie, o ktorých veria, že sú prirodzenými ľudskými silami, ktoré sa nachádzajú v človeku. Zbory, ktoré odmietli Božiu nadprirodzenú moc už podľahli vplyvom hnut
ia New Age.Mnoho z týchto zborov a denominácií sa stalo viac a viac bezvýznamnými s malou alebo žiadnou mocou upútať obrátených. Tieto denominácie a hnutia sa skoro všetky scvrkávajú pretože sa stali nepodstatnými a nudnými dokonca aj ich vlastným ľuďom. Naopak denominácie a hnutia, ktoré kážu a chodia v nadprirodzenej moci Božej nielenže rastú, ale ak ich meriame ako jednotlivé skupiny, sú zďaleka najrýchlejšie rastúce náboženské hnutia vo svete.
Apoštol Pavol hovoril: ”Moje slová a moja kázeň nie je v presviedčavých ľudskej múdrosti slovách, ale v dôkaze Ducha a moci, aby vaša viera nezáležala v ľudskej múdrosti, ale v moci Božej.” (1Kor.2, 4-5). Konflikt medzi Božím kráľovstvom a kráľovstvom zla nie je iba konflikt medzi pravdou a omylom (hoci je to aj t
o), ale je to tiež konfrontácia nadprirodzených síl. Obidve strany sa snažia vyplniť duchovnú prázdnotu, ktorá vznikla pri páde.Ježiš nielen hovoril o moci Božej k uzdraveniu, spaseniu a vyslobodeniu, On uzdravoval chorých a vyháňal démonov. Ježiš povedal, že ako Jeho poslal Otec na tento svet, tak nás On posiela (Ján 17,18). On očakával od svojich učeníkov, že keď budú kázať kráľovstvo, budú uzdravovať chorých a vyháňať démonov. Ježiš sa nemení.
Prvá obrana voči lživým nadprirodzeným silám je poznať pravú Božiu moc, takže musíme ”túžobne horliť za duchovné dary, … a hlavne aby sme prorokovali” (1Kor. 14,1) ”Boh je duch a tí ktorí Ho uctievajú, musia tak robiť v duchu a v pravde.” (Ján 4,24)
Pravé kresťanstvo je pravé Božie slovo potvrdené pravou Božou mocou. To isté platí dnes, demonštrácia Božej moci transformuje intelektuálne predstavy do pravej viery v Pánovom učení. To zahŕňa oboje slovo aj moc Božiu, ktorá môže zmeniť vnútorného človeka.
Písmo jasne hovorí, že koniec tohto veku bude sprevádzaný časom súženia, aké tu ešte nikdy nebolo. Tieto biblické proroctvá nemôžu byť zmenené a musíme o nich učiť, ak chceme priniesť celú pravdu. Napriek tomu písmo tiež jasne hovorí, že tento čas, aj keď bude časom najväčšej temnoty, bude tiež časom slávy pre Pánových ľudí. (Iz.60, 1-5) Táto sláva na nás neprichádza preto, aby sme vyzerali lepšie. Jeho sláva sa na nás zjaví pretože budeme žiť v realite veku, ktorý príde a my môžme zažívať Jeho slávu už teraz.
V nedávnej prorockej skúsenosti som sa našiel v radarovej mies
tnosti vojnovej lode a Pán stál vedľa mňa. Ako som sa pozeral na obrazovku objavil sa jediný malý bod – práve oproti a približoval sa.Inštinktívne som dal príkaz lodi otočiť sa doprava, ale bod ostal stále oproti nám a neustále sa približoval. Potom som dal príkaz lodi otočiť sa doľava. Bod sa objavil presne pre nami a išiel ešte bližšie. Nakoniec som sa zmieril s tým, že nastane náraz. Nič sa nestalo –ani drgnutie. A bod bol preč. Opýtal som sa Pána ”Čo bol ten malý bod?” ”to bol čas veľkého súženia” od
povedal ”prichádza a nemôžme mu nijako zabrániť. Napriek tomu je to iba malý bod na obrazovke toho, čo Boh ide robiť a pokiaľ budeme stáť vedľa Neho ani to nepocítime.Naša príprava na prichádzajúce súženie je jednoduchá – máme stáť s Ježišom. Aby sme mu zostali verní, musíme sa pripraviť na akékoľvek budúce súženie vo viere, nie v strachu.
Ako som sa modlil za múdrosť ako vybudovať naše spoločenstvo Moravian Falls (Moravské vodopády?), Pán mi dal tri základné inštrukcie. Povedal, že pre nás navrhol zem a my potrebujeme vybudovať štruktúry, ktoré sa budú hodiť do obrazu tej krajiny a nie také, ktoré ju poškodia. Tiež povedal, že potrebujeme zobrať na zreteľ susedov, pretože láska susedom neubližuje. Pán povedal: ” To čo vybudujete, potrebuje vydržať tisíc r
okov! Budujte s tým, že budete mať na mysli budúce generácie, pretože sa vrátim, aby som vládol na zemi. Potrebujete budovať na prichádzajúci vek, nie na ten, ktorý končí.”Vízia - Vojna a sláva
V auguste 1993 som mal videnie o cirkvi, ktoré bolo reprezento
vané ostrovom uprostred mora. Po celom ostrove bolo množstvo rôznych budov a ako som pochopil, každá z nich reprezentovala inú denomináciu alebo hnutie. Zdalo sa, že budovy architektonicky neladia, keďže veľmi staré budovy stáli vedľa moderných. Medzi mnohými z týchto budov pokračovala vojna a mnohé z nich vyzerali ako vybombardované. V tých budovách stále žili ľudia, ale väčšina z nich hladovala a bola zranená.Túto vojnu viedli dvaja temní duchovia nad ostrovom. Jeden z nich sa volal Žiarlivosť a druhý Strach. Vždy, keď niektorá z budov utrpela škodu, alebo boli zranení ľudia, duchovia si navzájom gratulovali.
Potom som videl vychádzať nad morom dvoch mocných a obávaných duchov. Tí sa stali búrkami. Jeden niesol meno Hnev a druhý Bezprávie. Dávali do pohybu more a spôsobovali, že na ostrov narážali vlny. Čoskoro tieto búrky začali byť tak veľké, že sa zdali byť pre ostrov ešte väčším ohrozením ako vojna.
Cítil som, že by ľudia v meste mali byť pred tými búrkami varovaní, a zopár zjavných strážcov sa to snažilo urobiť, ale nikto nepočúval. Títo ľudia iba debatovali a hádali sa o tom, či sa môže strážcovi veriť. To bolo zvláštne, lebo každý kto by sa pozrel hore, mohol vidieť búrky aj sám, ale hore sa nikto nepozrel.
Tieto vojny zanechali toľko zranených, že nemocnice – hnutia alebo denominácie, ktoré poskytovali uzdravenie – sa rýchlo stali najväčšími budovami na ostrove. Ako nemocnice rástli, iné súperiace strany ich nerešpektovali ako miesto, kde sa starali dokonca aj o ich vlastných zranených, namiesto toh
o sa čoskoro rozhodli zničiť ich tak, ako ďalšie budovy.Ako vojna pokračovala, dokonca aj tí, ktorí neboli vážne zranení mali výzor ako fantómy, alebo sa začali groteskne deformovať od hladovania a nemocí. Ľudí priťahovala, každá budova, ktorá im poskytovala zásoby jedla. Ďalším sa potom stala táto budova terčom. Nevedel som pochopiť ako vojna môže byť krutá – a ešte to bola vojna v cirkvi.
Uprostred boja, sa ľudia stále snažili dorábať svoje budovy alebo začali budovať nové, ale bolo to márne. Kedykoľvek budovy začali rásť o trošku vyššie ako ostatné, alebo kedykoľvek, keď sa začala stavať nová budova, začala byť hlavným terčom všetkých ostatných budov a rýchlo bola zrovnaná do ruín.
Potom som uvidel veľa mocných vodcov, ktorí viedli túto vojnu. Všetci mali na čelách to isté slovo: ZRADA. Bol som prekvapený, že by snáď niekto nasledoval niekoho, kto by niesol takýto nápis, ale ľudia to robili. Pripomenulo sa mi z 2 Kor. 11, 20 ” Lebo znášate i to, ak vás niekto otročí, ak niekto vyžiera, ak niekto berie, ak
sa niekto povyšuje, ak vás niekto do tvári bije.”Pozostatok
Napriek tomu boli v takmer každej budove ľudia, ktorí sa javili ako svetlá. Tieto svetlá sa odmietli zúčastniť boja a namiesto toho trávili čas tým, že sa pokúšali opravovať budovy alebo sa starali o zranených. Aj keď nebolo možné držať krok, neprestávali sa o to pokúšať.
Každé z týchto svetiel malo moc uzdraviť zranenia a táto moc rástla pri tom ako pracovali. Tí, ktorí boli uzdravení sa stali svetlami práve ako boli tí, ktorí ich uzdravili. Títo jednotlivci boli teraz schopní urobiť viac než nemocnice, pretože na nemocnice sa neľútostne útočilo. Pochopiac to, nemocnice rozdelili svojich ľudí do uzdravovacích tímov, ktoré sa rozišli po celom ostrove a išli do mnohých ďalších budov.
Po obvode ostro
va bolo veľa malých táborov. Niektoré z nich boli zatiahnuté do bojov medzi budovami a vyzerali, že majú v úmysle zničiť všetky budovy, aby priviedli ľudí do svojich táborov. Vodcovia týchto táborov mali na čelách to isté slovo: ZRADA.Zopár z týchto tábor
ov nebolo zapletených do vojny a tie sa tiež javili ako svetlá. Títo rástli v autorite, ale bola to iná autorita. Mali autoritu nad udalosťami. Modlili sa o zastavenie malých bojov a o vzdialenie malých búrok a ako sa modlili dialo sa to.Dvaja duchovia na
d mestom, ktorí roznecovali dve veľké búrky sa začali týchto malých táborov báť. Cítil som, že tieto skupiny prímluvcov boli v skutočnosti veľmi blízko tomu, mať autoritu zastaviť veľké boje a veľké búrky, čo bolo očividne zdrojom znepokojenia, týchto veľkých duchov.Tragédia
Okolo ostrova bolo množstvo člnov a lodí, ktoré čakali na ukončenie boja, aby mohli vojsť do mesta. Mnoho z tých člnov bolo plných utečencov z iných vojen a mnoho z nich bolo zranených. Boli tam tiež lode, na ktorých boli králi, prezidenti a ľudia, ktorí vyzerali byť bohatí a prosperujúci. Všetci sa báli búrok, ale kvôli bojom nemohli vstúpiť do mesta. Úpeli a kričali tak hlasno v zrejmom zúfalstve, že bolo prekvapujúce, že ich nikto v meste nepočul, dokonca sa zdalo, že si ani nikto n
evšimol, že sú tam.Potom som uvidel Pána ako tam stál a pozeral. Jeho sláva bola tak veľká, že som sa divil, že som ho nevidel už skôr, alebo prečo všetci v meste nezastali, aby Ho uctievali. K môjmu údivu Ho nikto nebol schopný vidieť. Pozrel som sa do očí niektorých ľudí a tie boli tak zaliate krvou, že som sa divil, či vôbec niečo vidia.
Čudoval som sa, prečo Pán nezastavil boj a namiesto toho vyzeral, že je mu stačí len pozerať. Akoby poznal moje myšlienky, otočil sa a povedal: ”To je moja cirkev. Toto sú domy, ktoré sa ľudia snažili postaviť pre mňa. Zaklopal som na dvere každého z nich, ale nikto mi neotvoril. Priniesol by som pokoj iba ak by som mohol žiť v meste pokoja.”
Potom sa otočil a ukázal na ľudí v lodiach: ”Ak by som umožnil týmto ľuďom teraz vojsť do mesta, boli by iba použití vo vojne. Keď ich krik začne byť sinejší ako vojna, urobím pre nich miesto.”
Potom na mňa pozrel z veľkou vážnosťou a povedal: ”Umožnil som, aby sa to stalo tak, aby sa to už nikdy nezopakovalo!” je veľmi ťažké vyjadriť moc tohto vyhlásenia, ale doviedlo ma to k hlbokému porozumeniu, že pripustil, aby tento konflikt pokračoval, aby sa prehĺbila múdrosť. Povedal: ”Pokiaľ to nepochopíte, nebudete rozumieť, čo idem robiť.”
Keď krik tých, čo boli v lodiach začal byť hlasnejší než konflikt v meste, Pán vydal príkaz a more bolo uvoľnené. Vznikli veľké prílivové vlny a začali sa prelievať cez ostrov až kým nepokryli budovy. Duchovia, ktorí boli búrkami sa spojili s duchmi nad ostrovom a všetci takmer zdvojnásobili svoju predchá
dzajúcu veľkosť. Potom ostrov úplne zmizol pod temnotou duchov a rozzúreným morom.Keď sa to dialo, Pán sa ani nepohol. Vedel som, že moja jediná ochrana, bola stáť pri Ňom tak blízko, ako sa len dá. Počas tejto veľkej búrky som nevidel nič, iba Jeho. Keď som pozrel do Jeho tváre, mohol som vidieť oboje: bolesť aj odhodlanie.
Búrka pomaly utíchala a vlny opadávali. Objavili sa jednotlivci, ktorí boli svetlami v budovách a zostávali stáť na miestach, kde niekedy boli budovy. Potom sa Pán, ktorý bol na okraji ostrova, pohol do stredu a povedal: ”Teraz idem budovať svoj dom.”
Všetci tí, ktorí boli svetlami sa začali otáčať smerom k Pánovi. Ako sa otáčali, začali byť ešte žiarivejší a každá skupina bola zmenená na živý pilier práve tam, kde stála. Čoskoro začalo byť zrejmé, že tieto piliere sú nosnou konštrukciou budovy, ktorá pokryla takmer celý ostrov.
Piliere mali rôzne farby, tvary a veľkosti. Bolo to ťažké pochopiť, ako všetko toto, tak rôzne, môže slúžiť ako jedna konštrukcia. Napriek tomu sa zdalo, že Pán má potešenie v každom a nakoniec všetky do seba zapadali.
Potom sa lode a člny začali vyloďovať na ostrov. Každá loď alebo čln, bol z inej krajiny alebo rasy. Čoskoro som si začal myslieť, že aj napriek tomu, že je budova veľká, je tu priveľa ľudí. Pán sa na mňa pozrel a veľmi príkro povedal: ”Postavíme toľko izieb, koľko bude treba – nikoho neodmietneme.”
Bolo to povedané tak striktne, že som sa rozhodol už nikdy viac neuvažovať o možnosti poslať ľudí preč. Taktiež som sa hlboko zamyslel nad tým, že pred tým bol najväčší problém, ako primäť ľudí, aby prišli do budov. Teraz bol najväčší problém, čo so všetkými tými ľuďmi robiť.
Keď dorazila loď, ľudia z nej, boli vedení priamo k Pánovi. On sa pozrel do očí každého z nich a povedal: ”Ak vo mňa veríš, zomrieš pre Mňa.” Ak niekto povedal: ”Zomriem pre Teba.” Pán mu okamžite prebodol srdce svojim mečom. To spôsobilo naozajstnú bolesť. Pre tých, ktorí sa snažili vyhnúť sa meču to bolo očividne ešte bolestivejšie. Pre tých, ktorí zostávali v pokoji, to nevyzeralo až
také bolestivé.Títo ľudia boli odnášaní na cintorín, ktorý mal na bráne nápis: Neznámo.
Cítil som, že ma to ťahá nasledovať ich. Tí, ktorí boli prebodnutí, kontrolovali, či donesení naozaj zomreli pred tým, ako ich pochovali. Niektorí sa držali pri živote dlho a boli ukladaní na jednu stranu. Tí, ktorí boli pochovaní, čoskoro povstávali ako veľké svetlá, ako tie, ktoré sa zachránili počas búrky. Všimol som si, že v hroboch nezostávali rovnaký čas. Niektorí z nich vstali ešte skôr než tí, ktorí sa držali
pri živote boli pochovaní.Keď som sa po prvýkrát pozrel na cintorín, vyzeral hrôzostrašne a myslel som si, že sa nehodí na tento teraz tak oslávený ostrov. Keď cintorín som opúšťal a otočil som sa, vyzeral nádherne. Nevedel som určiť, čo bolo iné. Potom mi
jeden z pracovníkov znalecky povedal: ”Cintorín sa nezmenil, ale ty áno.”Keď som sa pozrel na budovu, bola ešte slávnejšia ako som si ju pamätal. Pozrel som sa na ostrov a bol omnoho krajší. Spomenul som si na písmo: ” Drahá je v očiach Hospodinových smrť Jeho svätých.” (Ž 116, 15). Robotník, ktorý sa ešte stále na mňa pozeral, povedal: ”Ešte si nezomrel, ale si sa zmenil, lebo si bol blízko tých, čo zomreli. Keď zomrieš, uvidíš ešte viac slávy.”
Tí, ktorí sa objavili ako svetlá z cintorína, boli vedení,
každý na svoje miesto v budove, tam, kde bolo ich meno. Jedni sa pripojili k stenám, iní k pilierom. Niektorí sa stali oknami a dverami. Ostávali ale ľuďmi, aj keď sa stali časťou stavby.Test
Vrátil som sa na Pánovu stranu. Stáť v Jeho prítomnosti bolo tak nádherné, že som si nevedel predstaviť, prečo by niekto nebol pre Neho ochotný zomrieť, ale veľa ľudí, ktorí prichádzali z lodí to odmietalo. Na požiadanie od Neho odchádzali preč. Mnohí sa vrátili do lodí, z ktorých niektoré odišli a niektoré zostávali
v prístave.Zopár ľudí, ktorí odmietli zomrieť, zostalo na ostrove a bolo im dovolené slobodne sa prechádzať po ostrove a vstúpiť do domu Hospodinovho. Zdalo sa, že sa im páči slniť sa vo všetkej tejto sláve. Niektorí začali vyžarovať slávu, ale nikdy nemali slávu v sebe – iba odrážali to, čo prichádzalo z iných.
Ako som premýšľal o tom, že to nebolo správne dovoliť týmto ľuďom zostať, Pán mi povedal: ” Moja trpezlivosť zvíťazí nad mnohými z týchto, ale aj tých, ktorí mi nikdy nedajú svoje životy ja milujem a je mi potešením dovoliť im užívať si Moju slávu. Nikdy neodmietnem tých, ktorí milujú moju slávu.” Títo ľudia sa naozaj tešili z Pánovej prítomnosti, ktorá žiarila z domu, ale zdali sa byť plachí a odťahovali sa, keď sa k nim Pán osobne priblížil.
Pozor
oval som ako sa tí, ktorí odmietli zomrieť pre Pána, začali tváriť, akoby Jeho dom patril im a bol postavený pre nich. Chcel som sa hnevať na ich veľkú domýšľavosť, ale necítil som hnev. Pochopil som, že nemôžem byť nahnevaný, lebo stojím blízko Pána. To ma primälo premýšľať nad rozhodnutím, buď zostať blízko Neho, alebo odísť ďalej, kde by som sa mohol hnevať.Bol som prekvapený, aké ťažké rozhodnutie to bolo, ale úprimne povedané bolo. Napriek strachu, ktorý vo mne vzrastal, prikročil som bližšie k Pánovi. Okamžite sa po mne načiahol a schmatol ma akoby som mal padnúť z útesu. Keď som sa pozrel za seba bol som zaskočený, že som naozaj stál na okraji jedného. Ak by som urobil krok vzad od Pána, aby som sa mohol hnevať, padol by som z útesu.
Pán mi povedal:
”V tomto dome môžem viac tolerovať domýšľavosť ako hnev. Hnev by mohol opäť začať vojnu.” zrazu som si uvedomil, že som ešte neurobil rozhodnutie zomrieť pre Neho a že som bol tiež domýšľavo vlastnícky o obidvom k domu aj k Pánovi. Keď som uvidel toto veľké zlo v mojom srdci, predesil som sa a hneď som prosil Pána, aby to zlo v mojom srdci zničil svojim mečom.Život po vzkriesení
Keď mi Pán prebodol srdce, bol som prekvapený, že cítim len tak malú bolesť, pri iných to vyzeralo tak ťažké. Povedal: ”Tí, ktorí si želajú zomrieť, zomierajú ľahšie.” Spomenul som si na Jeho slová v Mat. 21, 44:”A ten, kto padne na ten kameň, rozrazí sa, a na koho by padnul, toho rozdrtí.”
Nepamätám si, ako ma odniesli na cintorín, ale akoby ani neuplynul žiaden čas, vynoril som sa odtiaľ opäť. Sláva všetkého, čo som videl bola teraz nevysloviteľná. Pozrel som sa na skalu a miloval som ju. Pozrel som na stromy, oblohu, mraky a boli neuveriteľne nádherné. Vrabec vyzeral byť nádhernejší než akýkoľvek vták, ktorého som kedy videl. Div
il som sa akým veľkým pokladom bol tento malý vtáčik a prečo som ho takto nedocenil pred tým.Pozrel som sa na domýšľavých ľudí. Necítil som ani pokušenie hnevať sa. Miloval som ich tak, že by som im všetkým dovolil, aby mi opäť prebodli srdce, ak by im to pomohlo. Začal som rozmýšľať, aký som bol požehnaný tým, že som ich stretol a bol s nimi. Teraz som skutočne chcel, aby zostali a nevedel som pochopiť ako som mohol byť niekedy v pokušení sa na nich hnevať – boli omnoho väčším pokladom ako vrabec!
Pán stál
vedľa mňa. Aj keď som si nemyslel, že by to bolo možné, ale bol ešte nádhernejší ako pred tým a dokázal som to uniesť. Povedal: ”Toto je dôvod, prečo je mi smrť mojich ľudí tak drahá.” Tí, ktorí hľadajú zachrániť svoj život ho vždy stratia, ale tí, ktorí stratia svoj život pre mňa, nájdu pravý život. Teraz poznáš skutočný život, lebo poznáš lásku.”Potom som sa pozrel na dom a na všetkých, z ktorých sa skladal. Všetko a každý sa zdal, že vybudzuje veľký pocit lásky, ktorý bol nádhernejší ako čokoľvek, čo som dovtedy cítil. Chcel som z každým hovoriť, ale nechcel som opustiť miesto vedľa Pána, keďže Jeho prítomnosť bola ešte príťažlivejšia. Keďže spoznal moje myšlienky povedal: ”Nikdy sa nemusíš báť opustiť miesto pri mne, pretože som si v tebe urobil príby
tok a budem s tebou všade, kamkoľvek pôjdeš.”Keď som sa pozrel na domýšľavých ľudí, ktorí sa radovali zo všetkého toho požehnania a dokonca si mysleli, že je to kvôli nim, pochopil som, že v skutočnosti ani neboli časťou toho, čo sa budovalo. Tým, že som bol práve pre nedávnom jedným z nich, vedel so aká plytká je ich radosť, v porovnaní s tým aká by mohla byť a prišiel na mňa veľký súcit. Ako som ďalej pozoroval tých ľudí, postupne sa stenšovali, kým nevyzerali ako fantómy, ktorých som videl v bývalom mes
te. Opäť som si spomenul na Pánove slová: ”Tí, ktorí hľadajú zachrániť svoj život, stratia ho, ale tí, ktorí stratia život pre mňa, nájdu ho.”Potom som sa pozrel ako budova neustále rástla. Čím viac rástla, tým väčšou slávou žiarila a bolo ju vidno ďalej. To spôsobovalo, že stále viac lodí a ľudí prichádzalo cez búrky, ktoré stále zúrili, ale vyzeralo, že je nemožné, aby zasiahli ostrov. Keď som sa čudoval ako vysoko budova môže vyrásť, Pán sa ku mne opäť otočil a akoby chcel odpovedať na moje myšlienky, p
ovedal: ” Nie je obmedzenie na to ako vysoko táto budova môže porásť, pretože ja som základ a láska je cement.”Primälo ma to, že som pozrel na cement. Bol priesvitný, ale vyžaroval veľkú moc. Divil som sa, že som si to ešte nevšimol; bolo to tak zjavné a priťahujúce. Začal som hĺbať nad tým, ako som bol slepý aj dokonca k najväčším zázrakom na tejto budove, pokiaľ na nich Pán nenasmeroval moju pozornosť. To spôsobilo, že som sa otočil na Pána a sledoval všetko, čomu venoval pozornosť On.
Pán začal pozerať na ľudí, ktorí teraz boli súčasťou budovy. Keď som sa na nich opäť pozrel, okamžite som bol zasiahnutý faktom, že boli viac ako ľudia – boli ”novým stvorením”, ktoré bolo premenené zo starého stvorenia. Premostili priestor, medzi fyzickou a duchovnou ríšou
a boli jasne súčasťou oboch. Boli neodškriepiteľne nadprirodzení, čo neznamenalo, že neboli prirodzení, ale boli prirodzenejší ako čokoľvek ”prirodzené”, čo som kedy videl. Spôsobili, že všetko ostatné vyzeralo ako tiene a ako sa ďalej premieňali tento dojem narastal.Čoskoro sa sláva, ktorá z nich išla dala oboje – vidieť aj cítiť.
Tento pocit nebol ako dotyk, ale ako emócia. Keď som prechádzal blízko tejto slávy, spôsobovalo to, že som sa cítil veľmi dobre. Bolo to ako nádherné opojenie – nie také, čo zastiera myseľ, ale také, čo ju osvecuje. Cítil som sa byť nejaký vznešený, nie v pýche, ale v mocnom zmysle predurčenia. Cítil som tiež hlboké bezpečie, akoby som bol v úplnej harmónii so zemou, vzduchom a špeciálne s Pánom a Jeho domom. Ten pocit bol tak úžasný, že som sa už odtiaľ nikdy nechcel ani pohnúť.
Z každým novým vylodením ľudí, premena tých, ktorí už boli súčasťou budovy pokračovala a sláva celej budovy rástla a zväčšovala sa. Každý v budove sa veľmi tešil každej novej skupine, ktorá prišla.
Zdieľa
nie slávyKeď tí, čo prišli z cintorína zaujali svoje miesto v budove, tí, ktorí už boli súčasťou budovy sa snažili dať tým novým ich slávu. Ako to robili, sláva, ktorá vyžarovala z Pána sa zväčšovala a On dával viac slávy tým, ktorí predali svoju slávu ďalej. Tí, ktorí boli najviac oddaní tomuto zdieľaniu, boli použití na začatie nového poschodia budovy, ktorá rástla vyššie a vyššie.
Myslel som na to, akým opakom to bolo oproti žiarlivosti, ktorá predtým prevládala v meste. Potom som sa pokúšal vybaviť si žiarlivosť, aby som tomu viac porozumel, ale bolo to takmer nemožné – zdalo za to tak nereálne, akoby to existovalo iba v zlom sne. Radosť so zdieľania bola tak veľká, že nerobiť to teraz nepripadalo do úvahy. O čo viac slávy sa každý delil, o to viac pri
jal, aby sa mohol deliť.Vedel som, že všetci strávime večnosť práve tým, že budeme hľadať ďalších, s ktorými budeme môcť zdieľať slávu. Mal som silný dojem, že Pán ide vytvoriť mnoho nových svetov práve pre nás, aby sme mali nové miesta na zdieľanie Jeho slávy. Potom som porozumel, že to bol dôvod, prečo stvoril vesmír tak rozmanitý a prečo ho stvoril ako neustále sa rozpínajúci s veľkou rýchlosťou. Dal do pohybu nádhernú reťaz reakcií, ktorá nikdy neskončí! Nebolo tu obmedzenie na čas alebo priestor a bud
eme z toho potrebovať každý kúsoček!Búrky sa vracajú
Náhle sa moja pozornosť obrátila na búrky, ktoré sa zväčšovali nad morom. Šokovalo ma, že rástli viac a rýchlejšie ako Pánov dom a tentokrát blížili sa k ostrovu.
Veľké vlny pokryli ostrov a budova mi zmizla z dohľadu, aj keď som bol blízko nej. Zúrivosť týchto búrok bola nad pochopenie, ale vôbec som sa nebál. Už som umrel pre tento svet a mal som život, ktorý mi nikto nemohol vziať. Keďže ostrov bol tak nádherný, bol som šťastný, že som fyzicky zomrel
a že som bol voľný niesť slávu Božiu do zvyšku vesmíru. Bolo by pre mňa naozaj ťažké vybrať si, či zostať alebo ísť, tak som bol v pokoji a čakal.Postupne sa búrka utíšila a budova sa znovu objavila. Obidvoje budova aj ostrov boli omnoho menšie, ale ešte s
lávnejšie. Potom som si všimol, že búrky išli len k brehu a vracali sa späť. Toto sa zopárkrát zopakovalo a zakaždým sa budova objavila menšia, ale slávnejšia. Vždy keď sa to stalo, búrky sa tiež omnoho zmenšili – vyčerpali sa na ostrove. Čoskoro mohli búrky vypôsobiť iba malé vlny, ktoré nepredstavovali žiadnu hrozbu, alebo nejakú naozajstnú škodu. Sláva domu sa teraz nedala opísať ľudskými slovami.Mraky sa potom rozplynuli do úplne najkrajšej oblohy akú som kedy videl. Ako som hľadel na oblohu, zistil som, že bola plná slávy, ktorá vyžarovala z domu. Nebolo tu žiadne poškodenie od búrky, hoci bol dom menší. Napriek tomu sláva, ktorá teraz vyžarovala z domu bola omnoho väčšia než pred tým, a všetko ju odrážalo. Cítil som, že to bolo tak veľkolepé, že to m
uselo byť veľmi ďaleko od zeme.Potom sa videnie zmenilo a ja som bol sám s Pánom. Všetky veľké pocity boli preč – dokonca aj láska. Pozrel na mňa vážne a povedal ”Je takmer po vojne. Je čas pripraviť sa na búrky. Povedz Mojim ľuďom, že nikto, kto má na rukách krv svojho brata nebude použitý, aby budoval Môj dom.”
Snažil som sa pozorne počúvať, aby som si uchoval tie slová, aj keď som ešte stále premýšľal o veľkej láske, ktorú som mohol cítiť. Povedal mi: ”Bol to iba sen, ale je to skutočné. Poznal si všetko, čo som ti vo sne ukázal vo svojom srdci. Teraz ver svojim srdcom a Moja láska bude pre teba opäť skutočná. To je váš boj – poznať Moju lásku.”
Občianska vojna v cirkvi
Keď sú prorokovi ukázané prichádzajúce hroziace udalosti, môže to byť za účelom prekazenia nepriateľových plánov. Napriek tomu neverím, že tento môže byť teraz zastavený alebo že Pán to chce zastaviť. Boj musí byť vybojovaný. Je to príležitosť vypudiť žalobcu von z cirkvi a pre cirkev potom prísť k jednote, čo by inak bolo nemožné. Ako kríž, práve tá udalosť od ktorej Satan očakával, že zničí svojho nepriateľa, je tou, ktorá spôsobí jeho vlastnú porážku.
PRÍČINY DUCHOVNEJ OBČIANSKEJ VOJNY
Duchovné otroctvo
Mnoho veriacich v dnešnom svete je držaných pod duchovnou ”prevádzkovou mentalitou”: vodcovia sa snažia budovať a spravovať ich vlastné duchovné majetky a robia to väčšinou cez duchovné otrocké práce. Niektorí sú benevolentní voči svojim ľuďom pokiaľ sa nepokúsia odísť a ďalší sú tak duchovne neľútostní a krutí ako bola väčšina otrokárov.
V
eľká Británia pod vedením mužov ako John Wesley a William Wilberforce ukázala, že hrozné inštitúcie otroctva môžu byť odstránené z národa silou pravdy. Británia činila pokánie a odstránila rakovinu zo svojho stredu bez občianskej vojny. Urobila to najprv tým, že urobila vlastníctvo otrokov duchovne a sociálne neakceptovateľným, a potom na posilnenie týchto zrejmých právd vydala občianske práva.Satanov povraz z troch nití (ducha kontroly, politického ducha a náboženského ducha), ktorým ujarmuje zástupy veriacich, musí byť konfrontovaný a odstránený.
Peniaze
Peniaze budú konečným falošným bohom na konci tohto veku. Preto ”znamenie šelmy” je ekonomickým znakom a preto ”milovať peniaze” je nazývané ”koreňom každého druhu zla” (1Tim. 6, 10). Boh nie je len niečo pred čím sa klaniame, ale aj niečo, v čo veríme.
Tradície
Farizeji odmietli Ježiša a stavali sa proti Nemu viac než ktokoľvek iný, keď prišiel. Uctievali viac svoje tradície ako Boha, takže keď prišiel bez tej istej záľuby pre tieto tradície, nevedeli Ho prijať. Tí, ktorí vložia svoju istotu a vieru viac do svojich tradícií, než do živého Boha, budú takmer proti všetkému, čo robí.
(ďalšie paralely medzi občianskou vojnou v USA a duchovnou občianskou vojnou)
Prichádzajúca občianska vojna bude vojnou medzi silami únie a silami konfederácie. Je tu pravé hnutie jednoty a je tu tiež falošné. Prvé je založené na vzťahu, ktorý máme v Kristu, ktorý nás robí všetkých rodinou. Ďalší je založený na politickej vynaliezavosti – aliancie alebo organizácie vytvorené, aby
spravovali ich spôsob života, ktorý nechcú zmeniť.Môžme tiež očakávať problémy a rozdelenia v rámci zborov, kde sa bojuje o pravú slobodu a uchovanie pravej jednoty. Dokonca sily pravej jednoty vyprodukujú svoje rozdielnosti a niečo v čom budú mať prevahu
.Ako v Americkej občianskej vojne, prichádzajúca občianska vojna bude tiež medzi modrými a šedými. V snoch a víziách, modrá často predstavuje nebeské zmýšľanie (obloha je modrá) a šedá hovorí o tých, ktorí žijú v sile svojich vlastných názorov (mozog je č
asto nazývaný ”šedá kôra”).Jednota cirkvi je jednou z najdôležitejších otázok pre Pána. Jedna z Jeho najúpornejších modlitieb počas noci, po ktorej položil svoj život za cirkev bola ” aby boli jedno srdce a jedna myseľ” (Ján 17,21). Taktiež sa modlil, aby sme boli posvätení v pravde (Ján 17, 17). Položil svoj život, aby nás oslobodil spod jarma zlého. Ježiš sa modlil za jednotu založenú na pravde, nie iba politickej účelnosti alebo štýlových kompromisoch, ktorými sa udržiava mier za každú cenu.
Robert E. L
ee vyhlásil nesúhlas z tým, za čo bojoval Juh, ale povedal, že by nemohol zdvihnúť zbrane proti svojim rodákom z Virgínie. Koľko životov mohlo byť zachránených, a akému spustošeniu mohlo byť zabránené, keby si on (alebo ľudia jemu podobní) vyberali stranu podľa princípu a nie podľa územia?Nanešťastie to isté bude pravdou v blížiacej sa duchovnej občianskej vojne. Ľudia, ktorí sú verní viac pozícii alebo organizácii, než pravým duchovným princípom, skončia s bojom podobne na nesprávnej strane, aj napriek tomu, že by mohli byť schopní rozsúdiť to tisícorakým spôsobom.
Kvôli osudu čiernej cirkvi, bola Amerika vystavená najkrutejším systematickým útokom nepriateľa. Nepriateľ sa neustále snažil zasiať semeno kontroly a manipulácie medzi vodcov a použil si Islam, aby zaútočil na čiernu cirkev z vonku. Ale nová generácia čiernych vodcov vymetie všetky formy manipulácie a kontroly, budú veľkými duchovnými osloboditeľmi, ktorí pomôžu viesť celé telo Kristovo cez to, čo prichádza.
Bude tu celkom nová definícia kresťanstva, ktorú Pán Ježiš osobne už napísal: Svet nás pozná po láske.
Vedenie, ktoré má viesť cirkev skrz to, čo prichádza tu nie je preto, aby súťažilo o popularitu.
Ako sa duchovná občianska vojna začína rozvíjať musíme tiež pamätať, že náš boj nie je proti telu a krvi, ale v skutočnosti bojujeme za oslobodenie práve tých, ktorí sú v konflikte voči nám na druhej strane.
Vo vízii Philipa Elstona, ktorú mal pre pár rokmi, videl Pána s roztvorenými rukami. Vojaci v modrých a šedých uniformách pochodovali za Ním
po oboch stranách a dávali svoje zakrvavené meče do Jeho rúk. Pán sa rázne pozrel do očí každého z nich a povedal ” Nikoho, kto má krv svojho brata na svojom meči, nepoužijem na to, aby budoval môj dom.” Nikdy nesmieme použiť naše meče proti našim bratom, iba proti povrazom nepriateľa, ktoré ich zväzujú.V tom, čo prichádza, niektorí, ktorí sa teraz zdajú byť našimi nepriateľmi sa stanú našimi najlepšími priateľmi. A niektorí, o ktorých si myslíme, že sú našimi najlepšími priateľmi, sa môžu stať našimi nepriateľmi. Musíme robiť všetko pre to, aby sme posilnili každý vzťah a uzmieriť sa, s kým môžme.
Súďme teraz sami seba, aby sme neboli súdení. Keď sa teraz pokoríme, On nás pozdvihne v správnom čase.
Na zopakovanie vízie, ktorú som nazval ”Vojna a Sláva”: vi
del som ostrov s mnohými rôznymi typmi budov, o ktorých som vedel, že reprezentovali denominácie alebo hnutia. Architektonický nesúlad medzi týmito budovami bol tak nápadný, že to bolo groteskné. Vyzeralo to, akoby chceli byť tak odlišné, že im nezáležalo na tom, že sa k sebe nehodia. Neviem si prestaviť nikoho, kto by mal chuť vstúpiť do toho mesta, aj keby tam nebol žiaden konflikt.Cirkev si robí viac škody cez vnútorné boje ako by boli schopní urobiť nepriatelia. Počas videnia som bol vedome prekvapený, že Pán nezasiahol v tomto deštruktívnom boji. Tí čo bojovali proti druhým denomináciám alebo hnutiam boli všetci diskvalifikovaní z toho, aby boli súčasťou domu, ktorý budoval Pán.
To mi pripomenulo kráľa Dávida, ktorému nebolo dovolené stavať chrám Hospodinov pretože bol ”mužom vojen” a ”vylieval krv” (1Par.28,3), hoci ho to nevylúčilo zo spasenia alebo z toho, že by nebol považovaný za veľkého Božieho muža. Cíti som, že veľa skutočných svätých a dokonca veľkých Božích ľudí, sa tragicky diskvalifikovalo
z najúžasnejšej práce tým, že sa zaplietli do tejto duchovnej občianskej vojny. To dokonca spôsobilo, že stratili svetlo, ktoré v tej vízii vyžarovali, iba mierotvorcovia a tí, ktorí sa snažili opravovať a budovať namiesto toho, aby rúcali.Myslím, že to bolo zrejme, že takmer všetky, ak nie všetky z týchto budov obsahovali tých, ktorí mali pravé svetlo. Títo sa mohli zdať ako malé svetielka, ale stanú sa základom, na ktorom Pán postaví svoj dom.
Pretože more niekedy v písme predstavuje zástupy ľudí (Zj. 17,15) tieto zástupy povstanú do veľkých vĺn, ktoré zničia mnoho zo súčasnej viditeľnej štruktúry cirkvi. Tí, ktorí sú pravými svetlami nebudú zmetení vlnami, pretože tí, ktorí chodia v pravde majú neotrasiteľný základ.
Pánov príkaz, aby sa uvoľnilo more nespôsobil, aby sa more zdvihlo, iba sa premiestnilo z toho, v čom bolo držané. More potom išlo proti ostrovu so zúrivosťou, akoby bolo kontrolované veľkou nenávisťou. Verím tomu, že to predstavuje veľkú nenávisť voči viditeľnému ištitúcionárskemu kresťanstvu
, ktorá povstane a Pán jej dovolí, aby zničila tieto inštitúcie.Keď tieto veľké prílivové vlny ustali, nebola tu žiadna kresťanská inštitúcia ako predstaviteľ predchádzajúcich budov. Napriek tomu všetci skutoční kresťania zostali. Nemyslím, že je to zlé pokúšať sa opravovať tieto štruktúry (vzhľadom na to, že Pán si vážil a ochraňoval tých, ktorí to robili), ale táto vízia potvrdila hlboko v mojom vnútri potrebu sústrediť sa na budujúcich ľudí.
Hoci predchádzajúce budovy boli zničené, všetky obsahovali ľudí, ktorí boli piliermi Jeho domu. Dom Boží bola budova nového druhu, ale tí ktorí sa stali hlavnými podporami boli takmer z každej denominácie alebo hnutia. Pán je ”rozumný Muž, ktorý vynáša z svojich pokladov veci obojaké – nové aj staré” Pán predkladá no
vé víno, ale Iz. 25, 6, že Pán tiež dáva ”zušľachtené,, staré víno”. Pán nepoužije buď staré alebo nové, ale obidvoje - aj staré aj nové.Dom Hospodinov bol budovaný uprostred narastajúcich búrok zlosti a bezprávia. Kvôli tým búrkam, žiaril dokonca ešte väčším svetlom. Bolo to povzbudzujúce vedieť, že Pán na tejto zemi vybuduje cirkev, ktorá bude odrážať Jeho slávu. Tento vek neskončí, kým ju nepostaví.
Neexistuje žiadna iná cesta. Keď Hospodin hrozil, že zničí Izrael, Mojžiš varoval Boha, že ľudia povedia, že ich dokázal vyviesť z Egypta, ale nedokázal voviesť do zasľúbenej zeme. Pán bude mať svedectvo skrze cirkev, ktoré bude trvať naveky. Toto svedectvo nebude len v tom ,že On môže odpustiť hriechy svojej cirkvi, ale taktiež, že má moc a múdrosť oslobodiť
ju z jej hriechov a urobiť z nej slávnu nevestu bez poškvrny alebo vrásky.Vízia : ďalšia vlna je na nás
11. mája 1992 som mal víziu o surfistovi plávajúcom na krátkom surfe, ktorý sa uprene díval na pláž, lenivo sa pohyboval po vlnách a sníval o veľkej vlne. Vedel som nejako, že tento surfista reprezentuje cirkev v Amerike. Práve v tej chvíli, keď sa surfista kolísal na vlnách, vlna, o ktorej sníval, sa približovala stále viac a viac k nemu, ale o tom nevedel. Vedel som, že ak sa nepreberie a rýchlo sa ne
poobzerá okolo seba, tá vlna do neho narazí a zaleje ho. Výsledkom nevyzerala byť hladká jazda. Tiež som vedel, že jeho surf bol príliš krátky pre obrovskú vlnu, ktorá prichádzala.Medzičasom surfista začul zvuk vlny a obzrel sa, ale bolo už neskoro. To čo bolo túžbou jeho srdca sa stalo hrôzou, pretože na to nebol pripravený. Vlna sa prevaľovala cez surfistu znova a znova. stiahla ho niekoľkokrát na dno a zlomila mu surf. Obával som sa o jeho život, ale s mnohými ranami, modrinami a niekoľkými zlomeninami
sa zachránil.Hľadel som na surfistu, ktorý vo veľkej bolesti ležal na pláži. Hrôza z možného utopenia skoro prešla a nahradila ju hlboká múdrosť. Uprene hľadel späť na more. Hoci bol dolámaný a zranený, že sa sotva mohol hýbať, prišla na neho bázeň a vzrástlo odhodlanie a dôstojnosť. Vedel som, že by sa opäť vrátil na vlny.
Potom som videl surfistu v nemocnici, v izbe, z ktorej sa díval na oceán. Stále uprene hľadel na more, ale namiesto snívania, teraz plánoval. Videl som, ako stál na pláži, nielen uzdravený, ale tiež ďaleko svalnatejší, ako bol pred tým. Vedľa neho stál najväčší surf, aký som kedy videl. Napriek tomu, že bolo more pokojné, vedel, že za horizontom je v pohybe najväčšia vlna zo všetkých. Bol pripravený jazdiť na tej vlne, ale začali na neho
prichádza ť obavy. Ak by ich rýchlo nevypustil z hlavy, a nezačal sa hýbať, nebol by schopný pádlovať dostatočne ďaleko, a zase by bol v nebezpečenstve z vlny.Na pláži stálo veľa ďalších surfistov, ktorí vyzerali ako profesionálny kulturisti. Všetci mali také krátke surfy, ako mal ten prvý na začiatku. Títo kulturisti sa vôbec nezaujímali o vlny, ale išlo im iba o ukazovanie svojich tiel, čo mi pripadalo groteskné. Vedel som, že ich veľké vyduté svaly v skutočnosti neboli až také silné, ako boli svaly prv
ého surfistu, ktorého svaly vyzerali viac prirodzené. Oni cvičili svoje telá iba na predvádzanie, ale on sa budoval pre silu.Chytenie ďalšej vlny
Kroky k chyteniu ďalšej vlny:
Aby sme chytili vlnu musíme:
Prvá vlna prebudenia bude požehnaním iba pre zbory, ktoré nakladali so svojim časom rozumne a v pravde vystrojili svätých do práce v službe. Táto vlna v skutočnosti bude súdom pre každú službu, ktorá nevystrojila svojich ľudí správnym spôso
bom.Ako tento surfista, súčasná cirkev je v nebezpečenstve nedostať nič viac než dobré údery a dobrú lekciu od blížiaceho sa hnutia Svätého Ducha. Ale tieto údery okamžite prinesú múdrosť a povedú k tomu, aby sme boli pripravení na ďalšiu, so správnym vozidlom (vybavením) na jej uriadenie. Čas, ktorý budeme mať na vystrábenie sa zo zranení, musí byť strávený plánovaním na ďalšiu vlnu, potom naše plány musia byť aj uskutočnené.
Aby sme sa udržali sa na vlne, ktorá prichádza, potrebujeme byť omnoho silnejší ako sme teraz. Sila prichádza cvičením.
Telo Kristovo sa musí vybudovať podobne ako kulturista (ale ktorý posilňuje, aby zosilnel, nie na predvádzanie sa). Každý sval a každý úd, alebo každá jednotlivá časť tela musí byť vhodne precvičovaná a dostať sa do plnej sily. Po desiatky rokov sa kázalo podľa Efezkým 4 o vybavení svätých pre dielo služby. Teraz je čas začať to robiť.
Ak surfista ide na najväčšiu a najlepšiu vlnu, je potrebná trpezlivosť. Podobne v Duchu, sa môžme vydať rôznym hnutiam a začať sa venovať mnohým projektom, ale sú to také, do ktorých sme boli povolaní? Koľko z nich nás iba vynáša z našej pozície, v ktorej by sme mali byť, keď príde tá najväčšia vlna?
Nehovorím to preto, aby som niekoho odradil od odovzdanosti službe a úradu. V skutočnosti je precvičovanie sa na malých vlnách jedinou cestou, aby sme boli dosť vyformovaní a zruční na to, aby sme chytili veľkú. Keď sme boli adekvátne pripravení a vieme, že veľká vlna prichádza, musíme nechať malé vlny ísť pomimo. Mnohí, k
torí minú veľké Božie hnutia, minú ich preto, lebo už budú príliš zaneprázdnení.Poslušnosť a nie obeť nás udrží vo vôli Božej. Nemyslím si, že som niekedy stretol pravého kresťana, ktorý by bol dlho mimo centra Božieho diania. Napriek tomu musíme vedieť, že nie každá dobrá aktivita, je Jeho aktivita. Musíme pochopiť, že je to nemožné, aby každý z nás bol časťou všetkého, čo Boh robí. Najpodstatnejšie nie je chytiť ”veľkú vlnu”, ale chytiť práve tú, ktorú Boh chce, aby sme chytili. V tom istom čase musíme p
ovzbudzovať tých, ktorí môžu chytiť väčšie vlny, a tiež malé, ak sú v Božej vôli.Jakub napomenul zaujímavým spôsobom ohľadom zaobchádzania so zákonom; hnutie, ktoré predchádza kresťanstvu: ”Nevzdychajte, bratia, druh proti druhovi, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi!” (Jak. 5,9).
Koľkí z nás môžu začať prebudenie, ktoré vzruší celé mesto, potom dať túto prácu do rúk ďalších, aby sme mohli ísť svedčiť iba jednému človeku? Filip to urobil. (Sk. 8). Filipovi bola zverená takáto autorita a moc vzrušiť mesto pre jeho poslušnosť. Ak by bol sústredený na ľudí alebo na dočasné veci, nikdy by neopustil Samáriu. Napriek tomu je pravdepodobné, že ovocie toho, že sa obrátil jeden Et
iópsky eunuch bolo omnoho väčšie, ako prebudenie v Samárii. Storočia neskôr boli misionári udivení, že našli tak veľa kresťanov v Etiópii. Toto ovocie bolo skryté ľudským očiam, a pravdepodobne aj Filipovi, ale mu bude iste pripísané na účet.Príroda nám po
skytuje jednu z veľkých lekcií o vodcovstve a je založená na migrácii vodného vtáctva ako husí a kačíc. Letia vo ”V” formácii pretože vedúci vták vytvára taký vzdušný prúd, ktorý robí let, pre tých, ktorí letia tesne za ním, ľahším. Ale keďže vedúci vták tým, že prerezáva vzduch vykonáva tak namáhavú prácu, zostane na tejto pozícii iba chvíľu a potom sa presunie na koniec formácie, aby si oddýchol. Táto rotácia umožňuje vtákom zdieľať bremeno vodcovstva a zároveň majú všetci úžitok zo vzdušných prúdov, keď iní sú vo vedení.Ak by sa vták odmietol vzdať vedúcej pozície v správnom čase, spomalilo by to celý kŕdeľ. Tí, ktorí sa vzdajú svojej pozície v správnom čase, budú mať šancu si trochu oddýchnuť, kým budú pokračovať v ”brázde” iných a zase prevezmú vedúci
bod niekedy inokedy.Zriedkakedy v histórii cirkvi bol niektorý vodca na ”reznej hrane” viac než zopár rokov. Pre vodcu je vzdať sa vedenia ťažké. V životoch tých, ktorí to odmietli urobiť; môžme vidieť jasný hraničný bod. V tom bode prestali napredovať a začali útočiť na tých, ktorí ešte stále išli ďalej.
Saulov protipól, kráľ Dávid, bol v jeho čase nielen neobyčajným vodcom. Dávid mal aj múdrosť rozlíšiť medze jeho autority. Keď pochopil, že nie je jeho osudom vybudovať chrám, začal zhromažďovať materiál, aby uľahčil prácu svojmu dedičovi, ktorému to posunul. Najväčší vodcovia, nielenže vedia ako ďaleko môžu zájsť, ale vedia aj ako pripraviť pôdu pre ďalšiu generáciu a kedy predať žezlo.
Vízia -Most k prebudeniu
Vo vízii v 1997 so videl prechodné obdobie m
edzi obnovením (ktoré pracuje na uzdravení a prebudení cirkvi) a prebudením (ktoré spôsobuje spasenie stratených a posilnenie veriacich vzdorovať duchovnej temnote v tých časoch). Vo vízii toto obdobie bolo zobrazené ako most medzi dvoma poľami. Prvé pole vystupovalo do zeme, ktorá bola obrábaná a osievaná z niečoho, čo vyzeralo ako úhor (pôda ležiaca ladom) zanesený burinou, odpadkami a troskami. Vedel som, že toto pole reprezentuje prácu obnovy.Na konci tohto poľa sa staval most, ktorý sa budoval z rôzne veľkých kameňov, od tých najväčších po celkom maličké. Mená týchto kameňov reprezentovali rôzne hnutia alebo služby – a v niektorých prípadoch jednotlivých ľudí. Tento most sa staval bez bočných stien, čo ho robilo trošku nebezpečným na prechádzanie, ale
zase umožňovalo, že sa mohol ľahko rozšíriť a pojať viac premávky, čo sa dialo neustále.Kamene na moste boli každý iný, ale hodili sa k sebe, tak ako do seba zapadajú kúsky skladačky (puzzle). To robilo celý most veľmi pevným. Nosné piliere boli z niečoho, čo vyzeralo ako svetlo. Ale aj toto svetlo malo hmotu. Piliere na jednej strane mali nápisy ovocia Ducha. Tie na druhej strane mali dary Ducha. Do seba zapadajúce nosníky niesli nápisy biblických právd. Cítil som, že tieto piliere boli dostatočne silné,
aby uniesli akúkoľvek váhu, ktorou by mohol byť most zaťažený. Zvláštnym spôsobom sa zdalo, akoby tento most niesol celú zem - nie ďalšie cesty dookola.Robotníci na moste boli rôznorodé skupiny ľudí, od veľmi malých detí až po veľmi starých ľudí, mužov a žien, na pohľad zo všetkých rás. Podnikatelia a podnikateľky pracovali hneď vedľa tých, ktorí vyzerali, ako bezdomovci. Spoznával som umelcov, hudobníkov, atlétov, dopisovateľov do novín, vojakov a policajtov. Títo boli transformovaní do apoštolov, prorok
ov, evanjelistov, pastorov, učiteľov, správcov, tých, čo majú dar pomáhať a ďalších služieb. Vyzerali, že dokonale zapadajú do rozmanitosti kameňov, ktoré boli ukladané na svoje miesta na moste.Ako ľudia stavali most, boli pod neustálym útokom, od striel a od kameňov, ktoré boli na nich hádzané takmer z každej strany. Nad nimi boli tmavé mraky, ktoré som rozoznal ako ducha depresie. Bez ohľadu na útoky, títo robotníci nikdy neprestali pracovať. V skutočnosti týmto útokom skoro ani nevenovali pozornosť. Ak
bol niektorý z robotníkov vážne zranený, bol zanesený cez most na ďalšie pole. Potom niektorý robotník z toho poľa prevzal jeho miesto na moste.Pole na druhej strane mosta bolo zložené z rastlín ktoré práve začínali klíčiť, ale aj z takých, ktoré mali mnoho ovocia, ktoré bolo zožaté na žatve – a všetko spolu zmiešané. Niektoré z týchto polí sa zdali byť veľmi dobre obhospodarované, s rastlinami v rovných riadkoch a takmer bez buriny. Ďalšie časti boli zarastené burinou a ďalšie vyzerali takmer nepreniknuteľné, napriek tomu hojnosť a kvalita ovocia aj na takýchto miestach bola neobyčajná. Jedna vec, ktorá mi udrela do očí, keď som pozeral na to pole bola, že som spozoroval iba zopár z mnohých druhov ovocia.
Tí, ktorí boli zranení počas prác na moste boli rýchlo uzdravení počas toho ako jedli nejaké ovocie zožaté na tom poli. No títo ľudia sa už nevracali na most, namiesto toho začali slúžiť na poli. Ak tváre tých, ktorí pracovali na moste boli naplnené odhodlanosťou a istou nástojčivosťou, tváre tých, ktorí p
racovali na poli sa naopak zdali byť uvoľnenejšie, hoci ovocie dozrievalo rýchlejšie než ho stačili zbierať. Toto nebol postoj uvoľnenia, ktorý prichádza z pokoja od Hospodina, ale skôr ten, ktorý sa zdá má koreň v nesvätých príčinách.Tiež bola chabá koordinácia medzi tými, čo zbierali ovocie a tými, ktorí ho odnášali na miesto, kde sa čistilo a balilo. zdalo sa tiež, že koordinácia chýbala aj medzi zberačmi. Ponevierali sa a pracovali, kde sa im zachcelo. Potom som si všimol tváre tých, ktorí čistili a ba
lili ovocie. Zdalo sa, že sa veľmi ponáhľajú a preto im viac ovocia padá a znehodnocuje sa ako je toho, čo sa im podarí zabaliť. Všade som mohol vidieť prekážky, ktoré ničili efektívnosť celej žatvy. Zdalo sa, že všetci ľudia si robia svoje veci, ale bez dozoru. Pre toto veľké množstvo žatvy bola zúfalá potreba viac dobrovoľníkov, ale vedel som, že bez dozorcov (koordinátorov) sa táto situácia len zhorší. Jeden z robotníkov na moste mi potom povedal: ”Musíš sa začať modliť, aby prišli apoštoli. Potrebujeme apoštolov.” Zdalo sa, že každý robotník na moste sa otočil, aby potvrdil dôležitosť tejto veci.Potom tie isté druhy útokov, ktoré prichádzali na robotníkov na moste, prišli aj na robotníkov na poli. Strely ich nielenže trápili, ale začali ničiť úrodu. Potom kamene prichádzali vo vlnách, otĺkli niektoré ovocie z rastlín a zranili niekoľkých robotníkov. Vedel som, že strely boli lži a kamene krivé svedectvá a obvinenia. Niektorí z robotníkov neprestávali pracovať ani počas útokov, ale mnoho sa zastavilo a n
iektorí dokonca pole opustili.Nakoniec, niektorí z tých, čo prešli cez most, na ochranu častí poľa utvorili tímy. Na tieto časti sa robotníci vrátili. Niektorí sa snažili, pozbierať ovocie, ktoré bolo kameňmi pozrážané z rastlín, ale to veľmi rýchlo hnilo a väčšina z toho sa znehodnotila.
Tí, ktorí prešli cez most okamžite začali zbierať úrodu. Dozreté ovocie bolo dávané do veľkého množstva košov rôznych druhov a veľkostí. Niektorí z robotníkov zbierali aj nezrelé ovocie, jednoducho preto, lebo ho nepoznali a nevedeli, či už je zrelé. To vyvolalo medzi zberačmi hádky. Konečne sa objavili dozorcovia (supervízori). Ich prvým príkazom pre dobrovoľníkov bolo, aby zbierali iba ovocie, ktoré poznajú a o ktorom vedia, že je zrelé. To prinieslo medzi všetkých robot
níkov v tej oblasti zarážajúci pokoj. Odhodlanie a dôvera zberačov dramaticky rástla a to len kvôli tomu, že mali nad sebou dozor.Hoci cez most začali prechádzať zástupy, nevyzeralo to ani zďaleka, že je to dosť na to, aby úrodu, ktorá začala dozrievať, pozbierali. Videl som, že začali rozširovať most, aby sa na miesto tých najnaliehavejších potrieb mohlo dostať viac ľudí. Na konci vízie som sa sústredil na most. Mal som čas preskúmať mnoho kameňov. Ako som pozrel na každý jednotlivý kameň, začal som spozn
ávať jeho silné a slabé stránky a hnutie alebo službu, ktorú reprezentoval. Moja pozornosť bola špeciálne pritiahnutá k jednotlivcom, ktorých úlohou bolo, aby dohliadli na to, aby sa tie rôzne kamene k sebe hodili., a znova na mňa urobilo dojem, ako to, ako tie rôzne kamene do seba zapadali, robilo tento most silným. Niečo z toho vysvetlím vo všeobecnosti v nasledujúcej kapitole.Prečo prebudenie pre Ameriku mešká
Len milosťou môžme obstáť – keď Ježiš povedal Petrovi, že Ho zaprie, Peter protestoval a odpovedal: ”V žiadnom prípade, nikdy by som nič také neurobil.” Namiesto toho, aby sa privinul k Synovi Božiemu, a modlil sa o pomoc, Peter si myslel, že vie viac ako Ježiš.
Pýcha je, že si myslíme, že môžme obstáť vo vlastnej sile – že nepotrebujeme Boha. Tento postoj spôsobil pád na začiatku a odvtedy sa vyskytuje v každom páde. Peter nebol zbabelec. V tú istú noc zaútočil na oddiel rímskych vojakov a chrámovú políciu. Do rána však nevedel obstáť ani pred slúžkou!
Gal. 6,7 hovorí: ”Nemýľte sa Boh sa nedá vysmievať, čo človek seje, to bude i žať.” Ak chceme žať milosť, musíme siať milosť. Ak sejeme súd, budeme ho žať.
Naša horkosť a nedostatok odpustenia voči tým, ktorí v určitom zmysle padli bráni milosti, ktorá uvoľňuje pravé prebudenie.
Dávidov hriech Pána nez
askočil. Keď povolal Dávida , vedel o tomto zle v jeho srdci a že za určitých okolností môže prepuknúť. On si používal Dávida pred pádom, aj po ňom. Dalo by sa vydiskutovať, že Dávidov najväčší prorocký žalm bol napísaný po tomto páde. Jeho hriech mu dal poznať hĺbku milosti jeho Vykupiteľa. Poznanie tejto milosti dokonca umožnilo Bohu pozdvihnúť Dávida do väčších duchovných výšok.Pretože Dávid činil pokánie, bol obnovený a nebol mu odňatý Duch Svätý. Napriek tomu zákon sejby a žatvy stále platil a Dávid platil vysokú cenu za svoj hriech. Jeho domov už viac nepoznal pokoj, hriechy otcov prešli na jeho deti.
Usvedčovanie cez média
Je takmer nemysliteľné pre kresťanských novinárov v súčasnosti napísať článok o cirkvi, hnutí alebo udalosti bez toho, aby tam nepridali nejaké hanlivé pozorovania. Často sa to deje, kvôli informáciám z druhej ruky alebo dokonca klebetám v ich najnižšej forme. Ciele ohovárania dokonca ani nie sú kontaktované, aby sme si vypočuli aj ich stranu príbehu. Nemýľte sa v tom, ten kto posú
va klebety je práve tak vinný, ako ten kto ich spôsobuje. Deje sa to obyčajne pod zámienkou informácie alebo úsilia uchrániť ľudí od chýb. Chránime ich naozaj vtedy, keď páchame najzávažnejšiu zo všetkých chýb? Tí, ktorí sa v cirkvi stavajú do pozície sudcov sú v nebezpečenstve byť kameňmi úrazu. Toto nehovorí o tom, že máme prehliadať hriech alebo chabé vedenie, ale písmo jasne hovorí ako máme s takýmito vecami nakladať.(Ef. 4:29) ”Nech nevychádza nijaké mrzké slovo z vašich úst, ale ak je nejaké dobré na
vzdelanie, práve potrebné, aby dalo milosť tým, ktorí počúvajú.” Vzdelanie znamená ”budovanie”. Zamýšľame našou kritikou budovať alebo búrať? Odpoveď na túto jednoduchú otázku nám môže pomôcť, aby sme sa vedeli vyhnúť vykonaniu hrozných prestúpení.Apoštol
Pavol napomenul: (Ef. 4:22 - 24) ”…aby ste zložili podľa drievneho spôsobu žitia vo vás vládnuvšieho starého človeka, rušiaceho sa v klamných žiadostiach, a obnovili sa v duchu svojej mysle a obliekli si nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravedlivosti a svätosti pravdy.” Ak ideme byť stvorení v spravodlivosti, svätosti a pravde musíme si obliecť nového človeka a žiť podľa inej filozofie ako žije svet.Pokánie je niečo viac ako prosiť o odpustenie za naše chyby – pokánie je vrátiť sa na miesto, kde sme ”minuli odbočku” a dostať sa na správnu cestu, čo často zahrňuje aj odškodnenie, ak sme iných zranili.
Proroctvo pre 21 storočie.
Cirkvi bol zverený dar proroctva, slovo známosti, slovo múdrosti, ďaleko dokonalejší než čokoľvek, čo produkuje diabol cez psychiku. Ešte stále však väčšina zborov zostáva či už nedbanlivá voči týmto darom, alebo sa ich obáva. Obidve z týchto reakcií sa dajú ľahko pochopiť, ale ani jeden sa nedá ospravedlniť.
Prorok je povolaný vybaviť cirkev tým, ako poznať Boží hlas a byť použitý v prorockom obdarovaní.
V takmer každom spoločenstve, ktoré som navštívil, som stretol najmenej dvoch alebo troch ľudí, ktorí boli zranení nesprávnym používaním proroctva. Taktiež som stretol mnoho kresťanov, ktorí boli sem-tam zranení pastormi. Vyhodili by sme kvôli tomu pastorskú službu zo zboru? Samozrejme nie a tak isto nemôžme vyhodiť prorockú. Prorocká služba nie je liekom na každú bolesť v cirkvi, ale je potrená, inak by nám Pán tento dar nedával.
Pretože táto služba je tak dôležitá, je pod neustálymi útokmi. Najsmrteľnejšie útoky proti proroctvu takmer vždy prichádzajú od kresťanských vodcov, ktorí buď boli zranení nesprávnym používaním proroctva alebo pseudo - proroctvom. Títo vodcovia obyčajne kážu milovať proroctvo, ale potom pokračujú použ
itím tých najextrémnejších prípadov problémov spôsobených touto službou – alebo tými, ktorí tvrdia, že majú túto službu. Toto zaseje tak efektívne pochybnosti o prorockej službe alebo dare proroctva, že tí, ktorí ich počúvajú alebo čítajú ich knihy, sa nevyhnutne oddelia aj od pravej prorockej služby. V skutočnosti, tí, ktorí sú povolaní do prorockej služby sa nesmú oddeliť od potrebných korekcií ďalších členov tela, , ale tento spôsob je zlá cesta ako prinášať korekcie, do akejkoľvek časti tela. Počul som a bol som svedkom ďaleko horších chýb, ktoré urobili pastori než som kedy videl, aby to pochádzalo od niekoho s pravou prorockou službou. Mohol by som nazhromaždiť veľké množstvo príkladov, aby som ”korigoval (naprával)” pastorov, ale skutočným výsledkom toho by bolo, že by každý začal pochybovať o svojom pastorovi. To isté platí pre evanjelistov, …Maličký zbor vo Wittenbergu v Nemecku, nebol omnoho väčší než sú dnes niektoré garáže. Ale Boh sa nestará o veľkosť, keď si niečo zaumieni urobiť. Keď Luther pribil svojich 99 téz na dvere, celý svet ich čítal a triasol sa. Žiaden dobyvateľ, alebo politický vodca v celej histórii nezmenil svet tak, ako tento jeden mních. Svedectvo tohto muža je jedným z najväčších svedectiev o moci jedného pokorného človeka. Zaum
ienil si stáť v pravde bez kompromisu a spôsobil, že celý svet musel skloniť kolená pravde. Toto je prirodzenosť pravej prorockej moci.Najdôležitejším princípom pre rozlíšenie falošného je poznať pravé.
Varovanie o ”falošnom Kristovi” nie je iba varovanie
voči tým, ktorí sa označujú za Kristov. Grécke slovo Kristus môže tiež byť preložené ”pomazaný”. Toto upozornenie môžme vyjadriť aj vo všeobecnejšom zmysle: Prídu mnohí, ktorí sa budú vyhlasovať za ”pomazaných” Božích a budú podvodníkmi. Falošní proroci budú zrejme omnoho väčším nebezpečenstvom pre pravú cirkev ako falošní Kristovia.Kto vie, či je Slovo správne rozdelené? Ten kto písal Knihu. Nedáva sa veľa priestoru subjektivite? Áno, dáva a je to nebezpečné, ale nebezpečnejšie je neumožniť kvôli subjektivite rozoznať pravdu. Subjektivita je nevyhnutná. Ľudia nebudú zachránení, pretože budú poznať niekoho ďalšieho, kto je spasený. Ak skutočne ideme spoznávať pravdu, Pán sa musí stať osobným Spasiteľom a pravda musí byť osobná.
Hlavným poslaním cirkvi je z
javiť Ježiša. Poverenie apoštolov nebolo iba učiť pravdu, ale pracovať, kým Kristus nebol (ustanovený, upevnený) vyformovaný v Jeho cirkvi. Iba keď je On vyformovaný v nás môžme robiť skutky, ktoré robil On.Žalm 25, 14 hovorí: ” Tajomstvo Hospodinovo je známe tým, ktorí sa Ho boja.” Múdrosť je hľadať to, ako byť Pánovi tak blízko ako to je len možné, a zároveň pamätať na to, kto je On a kto sme my. Každý, kto sa nebojí Boha, Ho ešte nevidel, aký v skutočnosti je.
Keď sa Eliáš sťažoval Hospodinovi, že všetci proroci sú pobití a on ostal sám Pán ho zahriakol. Hospodin mu oznámil, že má sedem tisíc ďalších prorokov v Izraeli (1Kráľ. 19,18). Hospodin dal pokyn Eliášovi, aby pomazal svojho nástupcu, lebo pre neho nadišiel čas, aby sa vrátil domov do neba. Klam,
ktorý vedie do izolácie, či už skutočnej alebo zdanlivej, je smrteľný; môže viesť ku koncu plodnosti aj tej najmocnejšej služby.Horkosť alebo hnev môžu ovplyvniť posolstvo, ktoré predávame. Kňaz v starom zákone nesmel mať chrasty (jazvy). Neuzdravené zranenia môžu byť ničivým elementom v akejkoľvek službe. Ak máme duchovné jazvy, je to preto, že sme ich nevzali ku krížu a nepriložili na ne balzam odpustenia. Ktokoľvek, kto kráča v neodpustení, môže byť ľahko vystavený klamu.
Odmietnutie je ďalší problém, ktorý môže zmeniť pravého proroka na falošného. Hospodin často dopúšťa, aby Jeho proroci boli odmietnutí, aby ich oslobodil od strachu z človeka. Ak sa stávajú prorokmi, musia sa naučiť žiť s odmietnutím, bez toho, aby boli reakcionárski alebo zahorknutí.
Ak pokračujú v precitlivenosti, ich neuzdravené zranenia môžu ovplyvniť ich vnímanie.Strážcovou úlohou bolo rozoznať medzi priateľom a nepriateľom a doniesť svoje pozorovania starším, ktorí sedeli v bránach. Napriek tomu, to už nebola jeho úloha, určiť aké opatrenie by sa malo prijať. Bolo na zodpovednosti starších, určiť, či niekto bude vpustený do mesta alebo mu bude zabránené vstúpiť alebo či má zaznieť poplach a má byť zmobilizované vojsko.
Prorockí ľudia niekedy padnú do pasce pocitu zodpovednosti zboriť všetko, o čom veria, že nie je od Pána. Ale proroci majú autoritu zboriť to, v čom boli použití, aby to pozdvihli. Pavol varoval cirkev v Korinte, že má právo zboriť práve tak, ako stavať, pretože je bol otcom tamojšieho zboru.
Dovolil by nejaký zodpove
dný otec, komukoľvek inému, aby prišiel a začal korigovať alebo určovať smerovanie jeho rodiny? Ja by som určite nedovolil nikomu prinášať úpravy do práce, za ktorú nesiem zodpovednosť ja, iba ak by bol tiež zainteresovaný do budovania. Ak si zodpovedný vedúci zboru alebo nejakej práce a niekto, kto nebol súčasťou budovania tvrdí, že bol poslaný, aby prinášal úpravy alebo dával veci do poriadku, máš právo ho vyhodiť.Boh zobral Mojžišovi požehnanie viesť ľud do zasľúbenej zeme, pretože mu kázal, aby hovoril ku skale a vyviedol z nej vodu, ale on udrel po skale v hneve. Ako prorok reprezentoval Hospodina ako veľmi nahnevaného, kým On v skutočnosti nebol nahnevaný a draho za to zaplatil. Je veľmi ľahké pochopiť ako bol Mojžiš sklamaný, ale prorok nesmie vyjad
rovať svoje pocity ako Hospodinove. Veľa prorockých ľudí sa diskvalifikovalo z vyšších sfér autority preto, že prezentovali Pána nesprávne.Myslieť si, že preto že Boh príležitostne používa prorokov, že On rozmýšľa ako oni, alebo že ich pocity sú Jeho pocity, je vážny klam. Prorok musí starostlivo rozlišovať medzi jeho vlastnými pocitmi a tým, čo je z pomazania. Toto nie je ľahké dokonca ani pre zrelých prorokov.
Kedykoľvek má prorok slovo napomenutia pre inú službu alebo osobu, je užitočné zodpovedať si na tri dôležité otázky: Mám rád tých ľudí? Dal mi Boh autoritu nad nimi? Bol postavený most dôvery, takže môžem od nich očakávať, že príjmu to, čo si myslím, že by som sa mal o to podeliť?
Jób 31, 1 – Jób prisahal, že by sa nepozrel na niečo, čo by mu spôsobilo potknutie. Ak je prorokovo oko upreté na Pána, jeho celé telo bude plné svetla. Ak sa prorok pozerá na žiadosť alebo hriech, do jeho duše vstúpi temnota. Z tejto temnoty povstáva klamstvo.