(autor je zakladateľom Streams Ministries International - www.streamsministries.com)

Stojíte proti smrtiacej sile nepriateľa? Vedeli ste, že sú určité typy modlitby, ktoré Satan chce, aby ste sa modlili? Zraňuje vás nepriateľ vašim vlastným mečom? Zažívate ako jednotlivec alebo ako zbor pohromy, ktoré vaša modlitba nerieši (infarkty, potraty, neprirodzené úmrtia, rakovina, náhle choroby, úteky detí z domu)? Modlitba je mocná zbraň - dvojsečný meč, netreba ňou narábať nedbalo. Kniha ponúka niektoré šokujúce nahliadnutia do duchovných stratégií temnosti. Zistite ako sa chrániť nepredvídaných a nevnímaných útokov. Buďte zmocnení a povzbudení bojovať dobrý boj viery efektívnejšie a v tesnejšom spojení s Bohom.

(napísal John Sandford – zakladateľ Elijah House Ministries - www.elijahhouse.org)

Vstupovanie do duchovného boja sa stáva čoraz populárnejším. Mnohí vyskočia v reakcii na Božie povolanie a sú horliví slúžiť ako vojaci. To je dobre. Keby som si myslel, že táto kniha je akýmkoľvek spôsobom útok na duchovný boj, alebo na tých z nás, ktorí sú v ňom zapojení, nemohol by som napísať predslov. Ja sám som veľmi zapojený v duchovnom boji a mnohí z tých ľudí, ktorí sú známi najmä ako ľudia zapojení v duchovnom boji, sú mojimi drahými priateľmi.

Keď sa obzriem do minulosti, keď sme v charizmatickom hnutí najprv objavili, že démoni sú skutoční, hnali sme sa do šarvátky s nimi neskúsení, a v mnohom nevedomí a naivní. Robili sme hrubé chyby počas našej cesty a boli aj obete a straty. Bolo to rovnaké takmer v každej oblasti, v ktorej nám Duch Svätý dával objaviť Jeho prastaré cesty, v ktorých máme chodiť (Iz 58:12) – napríklad: hovorenie v jazykoch, dávanie prorockých slov, alebo Hnutie Viery. Kyvadlo sa pohýna raz k horlivosti, chybám, obťažovaniu a pokániu, potom zas na druhej strane k takým oblastiam ako odmietnutie, vyhýbanie sa, trpký kriticizmus a opevňovanie sa v starých spôsoboch, ktoré nefungovali, ale aspoň nám dali pocit bezpečia tým, že nám boli známe. A opäť sme sa cítili, že to máme pod kontrolou. Po niekoľkých výkyvoch sa obyčajne dostaneme do rovnováhy a nájdeme múdrosť a učíme sa správne slúžiť, nakoniec dokonca s odpočinutím, s ľahkosťou v tom, čo už nie je hrozivo nové.

Nepredpokladám, že je veľká možnosť vyhnutia sa takémuto vývoju vecí v akejkoľvek novoobjavenej oblasti. Perly sú symbolom múdrosti, lebo nové zrnko sa dostane dovnútra ustrice a ona musí pracovať na tom, aby ho obalila perleťou. Možno niet lepšieho spôsobu získania múdrosti ako “škola tvrdých úderov.” Náš milujúci Nebeský Otec to vedel a ešte pred stvorením si zaumienil zaplatiť cenu za našu slobodu a teraz sa môžeme učiť aj skrze naše chyby. Vedel, že vychovanie vyspelých synov a dcér Ho bude stáť Jeho vlastné trápenie skrze smrť Jeho jednorodeného Syna na kríži.

Teda vyskytli sa viaceré zbytočné straty. Zbytočné znamená “bez vyhnuteľných rizík a zranení sme pôsobili v plnosti skúseností a ťažko získanej múdrosti”, nie zbytočné v zmysle “hanba vám, mali ste to vedieť lepšie.” John Paul napísal túto knihu ako pomôcku k tomu, aby sme pri výkyvoch kyvadla ľahšie dospeli k bezpečnejšej múdrosti. Duch Svätý vložil do jeho srdca veľkú lásku a záujem o nás všetkých, ktorí sme zapojení v duchovnom boji a položil na neho bremeno modlitby a prímluvy za celú tú oblasť, aby naplnila účel, za ktorým nás Boh povolal, aby sme sa stali Jeho armádou pre tieto rozhodujúce časy.

Preto verím, že Boh poveril Johna Paula, aby podstúpil riziká spojené s napísaním knihy, ktorá obsahuje mnoho odporúčaných náprav v spôsobe ako zmýšľame a konáme v duchovnom boji. Naša telesná prirodzenosť prijíma poučenia a pokyny ľahko len zriedkavo. Ale dôverujeme, že riziká nedorozumení – a odmietnutí lebo niektorí rozumejú ale nechcú poslúchnuť – budú zmiernené milosťou Božou a zvýšenou úrovňou vyspelosti v Tele Kristovom.

Unikátnym prvkom v tomto prípade je, že v mnohých iných oblastiach by sme mohli zlyhať a vyspieť cestou pokusu a omylu bez mnohého nebezpečenstva. Učenie sa ako robiť exorcizmus so sebou prinášalo určité riziko a niektorí kresťania skutočne boli zranení, ale to bolo zanedbateľné v porovnaní s rizikami a zraneniami, ktoré sa môžu vyskytnúť v duchovnom boji. Práve toto robí túto knihu aktuálnou a dôležitou. Čím dlhšie to trvá, aby niekto prijal pokyny a získal múdrosť, tým viac ľudí môže byť potenciálne poranených.

Čitatelia nájdu na týchto stránkach varovania, definície, rozlíšenia, vyjasnenia, vyučovania ako viesť duchovný boj s minimálnym rizikom a praktické odporúčania pre udržiavanie osobného zdravia a slobody od znesvätenia počas duchovného boja. Z týchto vecí každá jedna stojí za prečítanie. Kľúče poznania, ktoré sú tu predstavené, môžu ušetriť mnoho škôd alebo dokonca smrť vo vašom vlastnom prípade, alebo azda aj pri vašich príbuzných, priateľoch a cirkevnej komunite.

Nespočet kresťanov znovu objavuje duchovný boj. Knižné police sú plné bestsellerov o bojovaní s neviditeľnými duchovnými silami v ponebeských oblastiach. A semináre o nadzemských dimenziách boja sa množia po celom svete.

Napísal som túto knihu, aby som sa podelil o niektoré názory a ponúkol slovo rozoznávania. Robím to pokorne, lebo nechcem naznačiť, že mám všetky odpovede na otázky duchovného boja. Nemám ich. Ale pokúsim sa vysvetliť prečo som prijal odlišný pohľad, s nádejou, že sa vyhnete zbytočným príkoriam, ktoré sa prihodili mnohým prímluvcom v uplynulých rokoch.

Keď som na Východnom pobreží rečnil na konferencii o niekoľko dní, prišla za mnou žena s prosbou o modlitbu. So slzami v očiach mi vysvetlila, že bola tehotná a nedávno mala príznaky potratu. Predtým už mala tri potraty. Aj keď už mala 42 rokov, nebola presvedčená, že jej neschopnosť vynosiť dieťa bola dôsledkom veku. Jej dcéra, ktorá bola tiež tehotná, tiež mala príznaky potratu. Hrýzla si peru v snahe ovládať svoje emócie, ale po tvári jej tiekli slzy. Keď som počul jej volanie o pomoc, položil som ruku na jej hlavu a začal sa modliť za ňu a jej rodinu.

Odrazu mi to pripadalo neobvyklé a bol som zvedavý, či neexistovalo prepojenie s príbehom predchádzajúcej ženy. Keď som sa za tú ženu modlil, prosil som Boha o jasnejšie zjavenie o temnom mraku, ktorý podozrivo visel nad toľkými prímluvcami. Momentálne som nevedel rozlíšiť, čo to bolo. Ale vedel som, že Boh objasní tú záhadu.

Zavolal mi ďalší pastor, ktorý bol hlboko otrasený. Jeho dcéra vo veku asi 19 rokov ochorela veľmi ťažko a záhadne. Jej stav sa zhoršoval každý deň až bola pripútaná na lôžko a musela odísť zo školy. Jej diagnóza bola chronická únava a fibromyalgia a musela byť umiestnená pod dohľad lekára. Počas ďalších týždňov a mesiacov prišli podobné telefónne volania. Niektorí vedúci, ktorých opustili manželia/manželky. Iní volali a popisovali náhle choroby a operácie; jeden prímluvca mal rakovinu a mladý pár stratil novonarodené dieťa. Zdalo sa, že každú situáciu predchádzalo malé varovanie. Dôsledky každej boli zničujúce.

Vedúci stáli na stupienkoch, pripomínali pištoľníkov s puzdrami pripevnenými na páse. Ale namiesto pištolí v puzdrách boli vložené sekery. Keď vedúci začali kázať, okolo nich sa schádzali zástupy ľudí. Potom každý schmatol sekeru a s rozmachom ju hodil na mesiac. Ale žiadna sekera nezasiahla na mesiac, len jednoducho spadla do temnoty, ktorá bola za tým.

Potom som počul Boží hlas ako oznamuje dve časti z Písma:

V tejto časti Leviatan je metafora na Satana. Ako taký, je vykreslený ako rýchlo unikajúci had, čo poukazuje na situáciu, keď Boh zruší Satanovu autoritu. Satan je tiež vykreslený ako skrútený had, čo hovorí o jeho schopnosti prekrútiť veci tým, že nazve dobré zlým a zlé dobrým.

Božie varovanie sa ozývalo v mojom duchu: “Kto si ty, že sa posmievaš Satanovi? Kto si ty, že si predstavuješ, že môžeš chytiť Satana? Kto si ty, že by si urobil Satana svojim sluhom? Alebo ho skrotil akoby bol zvieraťom? Alebo ho zabil tým, že by si do neho hádzal hádzal ostré háky (alebo sekery)? Snažiť sa o takéto veci je plné dohadov, márnych predstáv a falošnej nádeje.”

Keď som sa zobudil zo sna, moje srdce rýchlo búšilo. Najprv som sedel v posteli, potom som opatrne prešiel do kúpeľne, aby som nezobudil manželku, a ošpliechal som si tvár studenou vodou. Pomaly sa predo mnou objavili obrazy prímluvcov, ktorí stratili nenarodené deti, ochrnuli následkom fibromyalgie, vedúcich, ktorí zápasili s depresiou ako aj s fyzickým a emocionálnym zrútením, pastorov, ktorých rodiny a zbory boli roztrhané rozštiepením, chorobami, a dokonca neprirodzenými úmrtiami. Ich tváre sa začali prekrývať s obrazmi zo sna a zvuky ich otrasných výkrikov sa ozývali v mojom duchu.

Podelil som sa o varovný sen, ktorý mi Boh dal predchádzajúcu noc a povedal som mu, že tým, že zápasil proti mocnostiam bez dostatočných pokynov ako to robiť a bez upovedomenia o Satanových protiútokoch, otvoril seba a svoj zbor pre nepredvídaný a nevnímaný útok.

Podobný príbeh prišiel od pastora, ktorého 16-ročný syn ušiel z domu. V priebehu predchádzajúceho roka sa jeho zbor zapojil do duchovného boja v snahe zviazať teritoriálnych duchov nad mestom. Keď som vysvetlil tie časti z Jóba a Izaiáša, pocítil som ako ma obklopila Božia prítomnosť.

“Ak ti Boh priamo neprikázal, aby si vykonával tento druh duchovného boja, tak si zapojený v domnelom konaní, čo je v podstate vzbura. Pri tvojom synovi sa prejavuje práve tá vzbura.” Prorokoval som mu. On a jeho zbor prestali a do týždňa sa jeho syn vrátil domov.

Keď som zavolal tej 42-ročnej žene a jej dcére, ktoré obe boli tehotné, dozvedel som sa, že nedávno zápasili v ponebeských oblastiach. Počas toho ako sme hovorili o otázkach duchovného boja, podelil som sa s ňou o tom, čo mi Boh ukázal vo sne a v Písme.

Nakoniec som hovoril s tým pastorom, ktorého dcéra mala syndróm chronickej únavy a fibromyalgiu. “Chcel by som si s tebou prejsť zopár otázok,” povedal som. Keď súhlasil, opýtal som sa, či jeho dcéra bola zapojená do duchovného boja, v ktorom boli zväzovaní vysokopostavení démonickí duchovia.

Bol prekvapený otázkou a rýchlo povedal, že áno a potom vysvetlil, “Moja dcéra videla vo sne démonickú mocnosť ako sedí nad budovou ich vyššej strednej školy. Zaútočila na ňu.” Jeho dcéra uviazla v extrémnej únave, depresii a dezorientácii do troch alebo štyroch dní po tom, ako sa pokúsila zvrhnúť toho ducha. Keď som vysvetľoval ako to napraviť, zistil som, že jeho dcéra nečinila pokánie z toho, že zväzovala tú démonickú mocnosť nad jej školou. Nanešťastie, ona je doposiaľ stále ochromená svojou chorobou.

Za niekoľko rokov toto zjavenie o duchovnom boji pomohlo mnohým jednotlivcom, rodinám, zborom a vedúcim. Stalo sa zjavným, že mnohé z týchto obetí neboli jednoducho vojnovými stratami. Skôr boli zbytočnými stratami boja, ktorý bol vykonávaný často bez múdrosti.

Ako mnohí z vás, tak aj ja som sa niekedy cítil nepremožiteľný, osobitne keď som vstúpil do pôstu alebo modlitebnej noci. Bol som vyzbrojený a nebezpečný. Ale s bolesťou som prišiel na to, že prijatie hrdinskej mentality ma môže viesť k robeniu vecí, ktoré sa na prvý pohľad zdajú hrdinské ale neskôr sa ukážu ako bláznivé. Bez múdrosti a zdržanlivosti môžem ľahko rozbúriť brány nepriateľa spôsobom, ktorý nenapĺňa Božie zámery a moje ciele. Namiesto toho spôsobuje mne a iným vôkol mňa fyzickú a emocionálnu ujmu.

Podobne v našej horlivosti rozširovať Božie Kráľovstvo nám môže chýbať múdrosť ako viesť duchovné boje. Niektoré boje sú nevyhnutné, ako napríklad keď je proti nám útok a musíme sa brániť, alebo keď nám Boh prikáže zaútočiť na démonov, ktorí obťažovali inú osobu. Je už aj tak dosť nevyhnutných obetí. Ale ak prehliadame a pokračujeme s vyhnuteľnými alebo zbytočnými stratami spôsobenými nedbanlivým a neopatrným duchovným bojom, tak máme nedostatok strategickej múdrosti. Treba, aby sme prejavili väčšie poznanie, pokoru a zdržanlivosť v našom zápase o podmanenie zeme a rozširovanie Božieho Kráľovstva.

Každý úspech v sebe nesie zárodok možného budúceho zlyhania. Duchovný boj zaznamenal pozoruhodné úspechy. Nazdávam sa, že mnoho plodov duchovnej práce prišlo nie preto, že by boj bol vykonávaný precízne, ale v dôsledku zvýšeného a zjednoteného volania Tela Kristovho po modlitbe a pôste.

Podobne, Mary Baker Eddy, ktorá založila Christian Science, pôsobila s niektorými správnymi vyučovaniami, ktoré ctili Boha a jej služba bola sprevádzaná zázrakmi. Avšak toto nemožno považovať za potvrdenie jej služby a schválenie jej chybných krokov. Mnoho z toho, čo vyučovala, bola herézia (blud) moderného dokestického gnosticizmu (Dokestizmus, ktorý pochádza z gréckeho slovesa “zdať sa, javiť sa”, je herézia gnostického typu, ktorá chápe Ježiša Krista ako svätý fantóm, nie skutočného človeka. Ako takí verili, že Ježiš sa iba tak javil, že trpel za hriechy ľudí, keďže fantómy nie sú schopné zomrieť. Niektorí vyučovali, že Mesiášsky duch prišiel na človeka menom Ježiš pri krste a opustil Ho pri ukrižovaní).

Práve tak, ako zázraky, ktoré sa pri nej diali, nepotvrdzujú jej službu, ani niektoré naše zdanlivé úspechy by nás nemali presvedčiť, že naše snahy v duchovnom boji sú správne alebo dokonca vychádzajúce od Boha. Keď naše konanie rastie v múdrosti a spravodlivosti, Boh vypočúva naše volania a odstraňuje mocnosti a moci, ktoré ovládajú nejakú oblasť. Potom vylieva dažde milosti na svoju cirkev. V minulosti kresťania prejavili podobné zameranie a zjednotené úsilie k prímluvám a som presvedčený, že mnoho z plodov, ktoré vidíme dnes, by tu bolo ešte skôr.

V našom úsilí zapojiť sa do duchovného boja treba, aby sme boli obozretní a múdri. Ak oslovujeme priamo Boha svojimi modlitbami o démonických mocnostiach, tak On následne nás môže poveriť, aby sme vykonali to, čo je potrebné na odstránenie tých mocností.

Bežne sme skrytí v Ježišovi Kristovi (Kol 3:3), ale keď vstupujeme do akejkoľvek úrovne duchovného boja, vystavujeme sa do pozornosti démonov, ako by sme vystrčili hlavu zo zákopu. Prosté volanie k Bohu a prosba, aby naložil s démonmi, je jednou dimenziou duchovného boja.

Najmúdrejší spôsob ako vstupovať do duchovného boja je prosiť Boha, aby víťazil v boji za nás, ale ani to nezabráni démonickým protiútokom. Napríklad apoštol Pavol uznal, že kvôli svojim veľkým zjaveniam, ktoré mu boli dané na zničenie skutkov nepriateľa, bol vystavený démonickému trápičovi, ktorý na neho útočil (2 Kor 12:7). Boh dopustil démonickú odvetu zo strany nepriateľa. Preto by nám bolo treba sa naučiť ako vykonávať duchovný boj v múdrosti (to bude plnšie rozobraté v Kapitole 10).

Mnohí nadmerne zdôrazňovali Satanovu moc a nadvládu a tak upadli do podobného spôsobu zmýšľania, ktorý pripomína Manichensku heréziu (Manicheania, náboženstvo z Perzie, chápali vesmír ako večný konflikt medzi mocami dobra a zla. Podobne ako gnostici, učili, že Ježiš nemal žiadne hmotné telo a v skutočnosti nezomrel. Jeho účelom bolo vyučiť ľudí ako vyjsť z kráľovstva tmy do kráľovstva svetla. Odmietali všetko, čo naznačovalo Kristove skutočné utrpenia v Písme a úplne odhodili Starú zmluvu. Taktiež chápali človeka ako kombináciu dobra a zla a jeho úlohou je oslobodiť to dobro v sebe od toho zla skrze modlitbu a zriekanie sa bohatstva, žiadostivosti, vína, mäsa, prepychu a iného), ktorá považovala Satana za rovného Bohu a život len za zápas medzi silami svetla a tmy. Avšak toto označila Cirkev za heréziu. Satan ako protivník nie je postava Bohu rovná. Naviac, život nie je prosto bojom medzi silami svetla a tmy. Život je o tom, že dobrý Nebeský Otec pozdvihuje a pestuje svojich synov a dcéry pre spoločenstvo s Ním cez večnosť. Stáva sa, že je tu vojna, ale to je len malý detail v tom veľkom pláne dejín.

Keď venujeme príliš veľa pozornosti zlým duchom, vzdávame poctu sile démonských mocí viac ako moci Ježiša. Týmto nechcem povedať, že by sme sa nemali zapájať do žiadnej formy duchovného boja. Len chcem varovať, že pokušením je taká prílišná zaujatosť týmito vecami, že Satan a jeho vojská sa ukradomky stanú pre nás väčším zameraním ako Boh. Satan by ochotne prehral každý zápas s nami, pokiaľ by úspešne mohol ukradnúť našu pozornosť, ktorá patrí Bohu. Kedykoľvek trávime viac času tým, že oslovujeme akúkoľvek vec alebo osobu inú viac ako Boha, naše priority sú narušené a Satan získava viac pozornosti. Tým dosahuje svoj cieľ.

Judson Cornwall vo svojej knihe It’s God’s War (Je to Božia vojna) popisuje ako padol do tejto pasce. Keď stál za rečníckym pultom, karhal diabla, aby ľudia mohli uctievať. Neskôr Pán povedal Judsonovi, že On by chcel mať najväčšiu pozornosť a nepáči sa Mu, že Satan uchvacuje najväčšiu pozornosť pre seba. Judson bol zmätený a opýtal sa Boha, čo tým treba rozumieť. Boh mu odpovedal, že Judson povyšoval démonov tým, že uznával ich prítomnosť, nazýval ich menami a hovoril im, čo majú robiť.

Leanne Payne vo svojej knihe Listening Prayer (Načúvajúca modlitba) popisuje to, ako sa stretla s prímluvcami, ktorí zväzujú démonické mocnosti a moci nad mestami. Ďalej to nazýva extrémnym a nebezpečným spôsobom modlitby.

Leanne Payne verí, že tí, ktorí zväzujú démonické mocnosti v ponebeských oblastiach, sa odchyľujú od biblického Ježišovho modelu. Ona píše, že Ježiš sa zameriaval na Boha Otca a tým nás učil modliť sa k Bohu a nie oslovovať démonické moci v ponebeských oblastiach. Ona povzbudzuje čitateľov, aby zamerali svoje zraky na Ježiša a hovorili k Nemu. To Ježiš oslobodí svoj ľud od nástrah toho zlého. Musíme pamätať, že boj je Hospodinov, tak ako povedal Dávid keď zabil Goliáša (1Sam 17:47).

Nedávno vyučovania o duchovnom boji prijali myšlienku o preberaní autority a zväzovaní duchov nad geografickými oblasťami po celom svete. Môžeme byť náchylní myslieť si, že toto je nová zbraň proti nepriateľovi. Avšak takéto učenie tu bolo od prvotnej Cirkvi.

Apoštol Peter a Júda varovali, aby prvotná Cirkev nevstupovala nesprávnym spôsobom do duchovného boja najmä tým, že by sa rúhavo vyjadrovali o Satanovi.

V našom úsilí pri duchovnom boji, sme vinní tým, že sa rúhame ponebeským bytostiam? Podľa definície rúhanie obnáša slovné zneužívanie, posmech alebo vynadanie – hlasité hádanie sa, hnevlivé karhanie.

V tom vyššie uvedenom texte Júda hovorí, že ak máme znevažujúce poznámky a hrubo osočujeme duchovné bytosti – dobré alebo zlé – tak sme sa odchýlili od Ježišových zdvorilých spôsobov a stali sme sa ako nepriateľ, proti ktorému zápasíme.

Zdvorilosť je puncovou značkou Božieho kráľovstva. Nezdvorilosť je obchodnou známkou Satanovho kráľovstva. Keď Ježiš zápasil s diablom, hovoril pevne, ale s najvyšším rešpektom. Nerúhal sa, keď odpovedal na Satanove pokušenia. Ježiš ani nehovoril sprosto, nerešpektujúco ani nenazýval Satana ponižujúcimi menami. Skôr Ježiš jednoducho citoval Písma a tým karhal diabla.

Satana, ako bývalého vysokopostaveného anjela veľkej výnimočnosti a moci, nemáme znevažovať. Boh stvoril Satana s prenikavým intelektom a neuveriteľnou právomocou a dal mu pozíciu blízko trónu (Ezechiel 28). Hoci sa Satan stal zlým a Boh odstránil jeho právomoc skrze nášho vzkrieseného Pána Ježiša, Boh neodňal Satanove obdarovania. Všetky dary od Boha sú neodňateľné (Rim 11:29). Napríklad, mnohé rockové skupiny dnes sú zložené z bývalých členov Cirkvi, ktorí spievali v chóroch a viedli chvály. Hoci padli vo svojom vzťahu s Bohom, On neodňal ich dar hudby, ktorý bol pôvodne určený na uctievanie.

Keď Satan padol, stiahol so sebou nebeské bytosti (Zj 12:9). Preto je dôvod sa nazdávať, že mnohí z tých, ktorí padli so Satanom, tiež mali vysoké postavenie. Napríklad, väčšina Satanových nasledovníkov, ktorí sa vzbúrili, boli pravdepodobne anjelmi, ktorí k nemu mali blízko a boli pod jeho autoritou. Najpravdepodobnejšie boli jemu rovní alebo mali nižšie postavenie. A presne ako Satan, oni pravdepodobne padli zo svojich vznešených pozícií kvôli rovnakému hriechu pýchy (Iz 14:11-14; 1Tim 3:6).

Keď títo ponebeskí hodnostári spadli do druhého neba, Satan im prirodzene dal pozície autority porovnateľné s tými, ktoré mali predtým v treťom nebi. Preto aj oni si zachovali obdarovania, ktoré prináležali k ich pozíciám. Boh by neodnímal ich obdarovania, lebo by tým porušoval svoje ustanovenie. Len zrušil ich právo zasahovať do diania v treťom nebi.

Treba, aby sme boli opatrní, ak si myslíme, že Duch Svätý nás povolal k tomu, aby sme oslovovali takéto mocné duchovné bytosti. Ako nasledovníci Ježiša, musíme si zachovávať Jeho prirodzenosť vo všetkom, čo robíme. Navyše si musíme byť vedomí možnosti a pravdepodobnosti, že tieto démonické bytosti majú obdarovania, ktoré môžu vysoko predčiť našu múdrosť a šikovnosť.

Hoci Písmo hovorí, že Ježiš nás povýšil a posadil spolu v nebeských miestach s Kristom Ježišom (Ef 2:6), plnosť našej nebeskej pozície bude prejavená vo vekoch, ktoré majú prísť. V súčasnosti nie sme posadení v plnosti v nebeských miestach. Ale pre veky, ktoré prídu, máme zasľúbenie, že budeme sedieť s Bohom a v tom čase budeme súdiť anjelov. Dovtedy sme boli učinení o málo nižšími ako anjeli (Heb 2:6-7). Preto by sme nemali rozkazovať anjelom, alebo iným ponebeským hodnostárom. Inak vykonávame pseudo-autoritu, čím priťahujeme zbytočný démonický protiútok, na ktorého odolanie nie sme dostatočne vystrojení.

Satan padol zo svojej pôvodne stvorenej pozície pomazaného cherubína Božieho, ktorý mal veľkú autoritu a zodpovednosť chrániť a obraňovať svätý vrch Boží (Ezechiel 28:14). Je to porazený nepriateľ, pričom ešte stále má česť svojej bývalej pozície až dokiaľ nebude nastolená večnosť. Vtedy ho Boh zviaže a uvrhne do ohnivého jazera. Medzitým dokonca Boží archanjeli vystupujú voči Satanovi opatrne a obozretne.

Ako som spomínal, diabla neporazíte tým, že sa stanete ako on. Ani ho neporazíte tým, že budete hovoriť žalujúco alebo hnevlivo na neho. Keďže toto je dôležitá myšlienka, dovoľte mi ju opätovne spomenúť: puncová značka Božieho kráľovstva je zdvorilosť a rešpekt; známka Satanovho kráľovstva je hrubosť, nehanebnosť a drzosť.

Keď útočíme na duchov interrupcie, pornografie, falošných náboženstiev alebo dokonca náboženskosti nad mestom alebo geografickou oblasťou, môžeme byť pokúšaní bojovať v našej vlastnej sile a porozumení. Pamätajte, čo Boh povedal Zerubábelovi:

Keď začneme pyšne strategizovať, môžeme ľahko upadnúť do herézie gnosticizmu, čo je pojem odvodený z gréckeho slova gnosis, ktoré znamená poznanie. Toto učenie minimalizuje historickú smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Tým nadradzuje ľudské poznanie nad dokonané dielo Ježiša Krista. Gnosticizmus je záludné a nebezpečné učenie o tom, že sme spasení skrze poznanie.

V duchovnom mapovaní bojovníci stopujú minulosť a oblasti démonickej aktivity v budovách, mestách, regiónoch, štátoch alebo národoch. To ich informuje ako a kam smerovať modlitby pokánia a oslobodzovania. V duchovnom boji a v mnohých iných oblastiach je robenie výskumu dobré a často nevyhnutné. Informácie získané z duchovného mapovania a z kníh ako Taking Our Cities for God (Zabratie našich miest pre Boha) od Johna Dawsona môže byť veľmi dobrým východiskom pre silné modlitby zástupného pokánia. Toto sú mocné nástroje, ktoré Boh schvaľuje. Ale samotné poznanie je len časťou stratégie.

Keď vstupujeme do duchovného boja, môžeme byť ohrození našim vlastným poznaním a nepriateľom ak sa nenaučíme zaujať svoju pozíciu vzhľadom ku krížu a zomierať pýche, ktorá môže povstať z nášho poznania. Konanie v poznaní, podobne ako konanie v tele, môže byť nebezpečné, keď stojíme proti mocnému nepriateľovi. Ako vo všetkých veciach, môže byť ľahké uviaznuť v poznaní a stratégiách duchovného boja. Ale ako prímluvcovia sa musíme seba opýtať, kde stanoviť hranicu.

Konať v našom vlastnom poznaní je nadmieru nebezpečné v duchovnom boji. Ak to budeme robiť, môžeme konať v sile našej vlastnej duše. Tým by sme boli určení k tragédii a utrpeniu a ku konaniu v rámci púhych ľudských obmedzení. V takýchto situáciách môžeme mať falošný dojem neobmedzenej prítomnosti, moci a poznania, pričom v skutočnosti táto Božia moc dunamis začala unikať nášmu pochopeniu, veľmi podobne ako keď sa snažíme vziať piesok do hrsti.

Ako prímluvcovia môžeme nevedomky zvaľovať vinu za problémy našich miest na Satana namiesto toho aby sme prebrali zodpovednosť za temnotu, ktorú sme spôsobili v našej krajine. Tým napodobňujeme nášho praotca Adama, ktorý obviňoval Boha a Evu z toho, že bol navedený na hriech.

Obviňovanie len spôsobuje, že odmietame našu zodpovednosť a ukazujeme prstom na niekoho alebo niečo iné ako sme my sami. V podstate toto opisuje mentalitu obete. Ale bolestivou pravdou je to, že my sami sme skutočným problémom. Máme srdce, ktoré je zlé a často si vyberie hriech namiesto spravodlivosti!

Nemusíme si ventilovať hnev, hroziť päsťou, dupať nohou ani rúhať sa Satanovi. Biblia nás povzbudzuje, aby sme sa pokorili, činili pokánie a prosili Boha, aby odstránil mocnosti, ktoré spôsobujú prekliatie našej zeme.

Keď nie sme pokorní a nečiníme pokánie, tak nie sme schopní odstrániť démonické mocnosti našimi príkazmi. Len Boh má právomoc ustanovovať, alebo rušiť mocnosti v nebesiach. A On sa rozhoduje to robiť podľa našich reakcií, najmä skrze pokánie a modlitbu.

V roku 1998, keď som bol v Indii v Bombaji slúžiť na konferencii vedúcich, stretol som namrzeného a skľúčeného pastora a jeho manželku. Raz voľakedy, mal tento mladý pár vysoké nádeje na rast zboru a jeho regionálny dosah a boli plní veľkých očakávaní. Potom sa silno zapojili do duchovného boja.

Krátko na to, ako začali útočiť na moci temnosti, zomrela staršia suseda. Hoci tá zošlá stará žena vyznávala kresťanstvo, stále zotrvávala v tom, že sa pridržiavala zmesi rôznych hinduistických rituálov.

Tej noci pastorova manželka videla prízrak – zlého ducha, ktorý sa podobal na ich mŕtvu susedku – ako vošiel do ich spálne. Duch hodil čierny šál cez spálňu, ktorý preletel vzduchom ako list a spočinul na manželskej posteli.

Po tom ako boli pustení domov z nemocnice, záhradník, ktorý pracoval v ich dome, im povedal s pohŕdaním a posmechom: “Tu nebude žiadny život. Ste mimo svojej autority. Idete po niečom väčšom a mocnejšom ako ste vy sami.”

S rastúcim strachom a hrôzou ten mladý pár sledoval ako všetko okolo nich zomiera – ich milované domáce zvieratá, dobytok, rastliny, kvety a ovocné stromy. Takmer zo dňa na deň sa atmosféra okolo ich domu stala desivou a zlovestnou – vysoko postihnutá démonickou aktivitou.

Keď som ich stretol po šiestich mesiacoch od času, keď začali bojovať v nebesiach, vyzerali ako bez života. Povzbudil som ich, aby zastavili tento spôsob boja. Skrze modlitbu som rozpoznal, že pohromy sa mohli uchytiť v ich životoch, lebo stratili duchovnú autoritu tým, že neporozumeli a protivili sa Božím princípom, ktoré vládnu v duchovnom svete. Povzbudil som ich, aby prosili Boha o odpustenie toho, že sa protivili Jeho štruktúre autority v ponebeských oblastiach.

Tiež som ich požiadal, aby priniesli biele plátno na večerné zhromaždenie na to, aby bolo zmarené to videnie s čiernym šálom. Ten večer pastori z okolia v Indii vzkladali ruky na to plátno a pomazali to olejom. Duch Svätý ma viedol, aby som poučil pastorovu manželku, aby sa postavila v ich spálni presne na tom mieste, kde stál ten prízrak, a aby presne rovnako hodila to plátno na posteľ so slovami “Karhám každú zlú vec, ktorá prišla na tento dom z dôsledku tej kliatby nad tou ženou. Činíme pokánie z toho, že sme sa protivili Božiemu stvorenému poriadku tým, že sme chybne vykonávali duchovný boj.”

Správne zapájanie sa do duchovného boja vychádza z jednoduchej otázky autority. Autorita, alebo grécke slovo exousia, znamená právo používať moc, konať, vydávať príkazy a reagovať v poslušnosti.

Mať Božiu autoritu a používať Jeho moc je úžasné. Ale je ľahké zneužiť autoritu. Pred niekoľkými rokmi, keď John Sandford navštívil svoju priateľku v Bostone, Pán otvoril jeho oči. Videl ako stromy plačú. Keď sa jej opýtal prečo, odpovedala, že keď hurikány postupovali po pobreží do Nového Anglicka a hrozila spúšť a ničenie, tak sa modlili len domnelo.

“Nepýtali sme sa Boha či sa máme modliť,” vyznala. “Len sme vzali autoritu a prikázali hurikánom, aby nevstupovali na pevninu. A nevstúpili. Ale neuvedomili sme si, že hurikány prinášali potrebné dažde. Mali sme sucho na sedem rokov.”

Vo filme Navy Seals (Námorná pechota) bol mladý námorný dôstojník, ktorému veliaci dôstojník rozkázal vykonať tajnú operáciu prieniku a návratu z nepriateľského územia. Hoci bol ten dôstojník nadaný, stále ohrozoval akcie tým, že podnikal zbytočné riziká. Pri jednej akcii všetko išlo hladko až dokiaľ ten mladý dôstojník vybehol spod úkrytu a strieľal na nepriateľa, hoci mal predošlé príkazy, aby nič také nerobil. V dôsledku toho ohrozil akciu a ľudí vôkol seba. Následkom toho zahynul jeden člen jeho tímu v smrteľnej prestrelke.

Podobná strata úsudku je ilustrovaná vo filme Saving Private Ryan (Záchrana vojaka Ryana). Tom Hanks tam hrá kapitána záchranných jednotiek pechoty, ktorý dostal rozkaz nájsť vojaka Ryana a dopraviť ho do bezpečia. V jednej scéne ten kapitán má tragickú stratu úsudku. Jeho úsudok je zahmlený nie pre hľadanie napätia, alebo sebeckú ambíciu, ale z dôvodu únavy z boja. Voviedol svoju jednotku do zbytočnej zrážky, ktorá mala málo spoločného s jeho poslaním. Uspejú, ale pri veľkých stratách – stratia cenných členov tímu.

Generál Patton povedal svojim jednotkám v roku 1945 keď velil Tretej armáde: “nikto nikdy nevyhral vojnu tým, že zomrel za svoju vlasť. Zvíťazil tým, že prinútil protivníka položiť jeho život za jeho vlasť.”

A čo viac, pomenovanie niečoho dáva autoritu nad tým. Napríklad Boh pomenoval Adama, lebo mal autoritu nad Adamom. Adam pomenoval zvieratá, lebo dostal autoritu nad stvorenstvom. Adam pomenoval Evu, lebo mu bola daná autorita nad ňou. A Eva ako Adamova manželka zdieľala Adamovu autoritu. To stále platí aj dnes. Rodičia pomenúvajú svoje deti, lebo majú autoritu nad nimi.

Adam mal nadvládu nad zemou, oblohou, súšou a morom. Keď Boh povedal Adamovi, aby sa staral o záhradu a podmanil si zem, odovzdal Adamovi všetko na zemi. Inak povedané, Boh ustanovil hranice autority na zemi prostredníctvom rovnakej štruktúry autority akú dal Adamovi. Toto je základom našej autority v duchovnom boji.

Prostredníctvom neposlušnosti sa Adam poddal Satanovým plánom. Adam postavil Satanovo slovo nad Božie Slovo a tým sa dostal pod autoritu Satanovho kráľovstva. A čo viac, Adam tým podriadil zem satanskej skaze.

Geologické plošiny pod zemským povrchom sa začali otierať jedna o druhú a zemou otriasali zemetrasenia. Magma začala vybuchovať. Vznikli sopky. Mory a nákaza boli uvoľnené po zemi. Každým spôsobom a v mnohých formách začala zem bojovať sama proti sebe.

Začal sa diať dominový efekt v stvorenstve, slnečnej sústave a ďalekých galaxiách. Stvoriteľský poriadok sa začal vychyľovať. Nasledoval zmätok. Celé stvorenstvo začalo vzdychať, Skoncujte s týmto úpadkom. Skoncujte so zmätkom na zemi (Rim 8:19-21).

V plnosti času ten, ktorý stvoril nebesia a zem, Ježiš Kristus, opustil svoj nebeský trón a vstúpil medzi svoje stvorenstvo.

Keď Ježiš citoval Lk 4:8 Satanovi, bolo to slovo ostrejšie s hlbším významom, lebo Ježiš tým v skutočnosti povedal “Ty (Satan) budeš uctievať Pána svojho Boha a Jemu samému budeš slúžiť.” Ježiš pripomínal Satanovi, že hoci on mal autoritu na zemi, Boh má autoritu nad Satanom. Ježiš tiež dal najavo že prišiel legálne vziať Satanovu podvodne získanú autoritu od neho späť. A navyše, Ježiš pripomenul Satanovi, že hoci on mal dočasnú autoritu nad zemou, Boh má najvyššiu autoritu nad Satanom ako aj nad celým stvoreným svetom.

Aby som demonštroval ako Satan uchvátil autoritu od Adama, položil som purpurové plátno na vrch čierneho. Potom som povedal príbeh o tom, ako Satan pokúšal Ježiša. Aby som zdramatizoval to, čo povedal Ježiš, ukázal som prstom na ten stojan a povedal som, “Ty, Satan, budeš uctievať Pána svojho Boha a Jemu samému budeš slúžiť.” Odrazu sa ten stojan začal skláňať bez toho, že by sa ho niekto dotkol. Viac ako 3000 ľudí v sále zhíklo a potom zajasali a skričali ako sa ten stojan, ktorý reprezentoval Satana, zohol k zemi.

Keď Adam zhrešil v záhrade Eden, autorita, ktorú Boh dal ľudstvu, bola odovzdaná Satanaovi. Ako hovorí Ezechiel 18:4 “duša, ktorá zhreší, zahynie.” Zákon sejby a žatvy vyžaduje smrť za hriech. Dobrovoľným obetovaním svojho života – skrze ukrižovanie, pochovanie a zmŕtvychvstanie – Ježiš, Stvoriteľ, ktorý prišiel ako človek, už mohol legálne vziať to, čo bolo vzaté ľudstvu.

Adamov hriech neposlušnosti mal za následok smrť, ale Ježišov skutok poslušnosti mal za následok život. Preto apoštol Pavol nazval Ježiša posledný Adam. Ježiš vykonal to, v čom prvý Adam zlyhal – zachovať autoritu na podmanenie zeme (Rim 5:14-15; 1 Kor 15:45-49).

Ak nám bola daná autorita podmaniť zem, prečo ešte stále máme problémy? Za prvé, lebo Satan chce autoritu človeka získať späť. Nebál sa vzbúriť proti Bohu na počiatku. Myslíte si, že sa bojí teraz? Vôbec nie. Satan má dnes moc preto, lebo Boh mu dal moc. Boh neodníma dary, ktoré dáva, čo osvedčuje Jeho vernosť Jeho napísanému slovu (Rim 11:29). Satan, hoci padol, ešte stále má tie pôvodné dary, ktoré mu dal Boh pri jeho stvorení.

Aby sme porozumeli našej autorite a tomu, ako pôsobí, treba aby sme porozumeli ako ďaleko naša autorita siaha a to, aké obmedzenia Boh stanovil pre našu právomoc.

Pozrime sa na dve nebeské oblasti, ktoré predstavuje druhé a tretie nebo. Pozrieme sa tiež na oblasť pozemskú. Ako veriaci, ktorým bola zverená úloha rozširovať Kráľovstvo Božie na zemi, verím, že sme od Boha dostali autoritu pôsobiť len v jednej z týchto oblastí.

Podľa Písiem, Ježiš Kristus stvoril tróny, nadvlády (panstvá), mocnosti (kniežatstvá) a moci (vrchnosti). Ježiš je posadený vysoko nad nimi a má nadvládu (panstvo) nad nimi všetkými.

Boh stvoril nespočet duchovných bytostí, ktoré sú pre nás bežne neviditeľné, ak nám Boh neotvorí oči – čo urobil pre Elizea a jeho sluhu, keď vojská Sýrie obkľúčili jeho dom (2 Kr 6:17).

Anjeli, čo sa prekladá v Gréčtine a Hebrejčine ako poslovia, sú poverení priniesť posolstvá od Boha, aby slúžili ľuďom alebo vykonali súdy Božie. Anjeli môžu prinášať osobitné pokyny od Boha a mať osobitné úlohy, ako napríklad priniesť uzdravenie, posilnenie alebo povzbudenie pre Boží ľud.

Medzi členmi nebeskej hierarchie sú traja silní a mocní vodcovia: Michael, ktorý je uvedený ako archanjel a je jedným z vrchných kniežat (Dan 10:13), Gabriel, ktorý stojí v prítomnosti Boha a je osobitným poslom Božím, a Satan, ktorý bol raz pomazaným cherubom, ktorý kráčal uprostred Božích ohnivých kameňov, ale sa vzbúril a teraz riadi zástup anjelov temnosti.

Satan, pretože viedol vzburu, bol so svojimi nasledovníkmi vyvrhnutý z tretieho neba do druhého neba a na zem.

Z druhého neba Satan riadi vzburu a anarchiu po celom svete. Jeho osobné prvoradé poslanie je brániť Božiemu dielu a opäť získať vládu nad zemou.

Teda meno Satan znamená protivník. Satanova aktivita je vždy nasmerovaná proti Bohu a Jeho ľudu. Prvoradý spôsob ako sa Satan protiví Bohu je, že znevažuje Božiu autoritu. Je majstrom zavádzania.

Satan dômyselne vynalieza plány vzbury a hľadá ako rozširovať temnotu morálnou zvrhlosťou, pohlavnou zvrátenosťou a každým iným zlým správaním. Zvádza národy, ovplyvňuje svetové vlády, svetové hospodárstva, medzinárodnú politiku, globálnu zábavu, vzdelávanie, médiá a dokonca aj náboženstvo. Koná aj prostredníctvom spoločenských systémov, ktoré utláčajú chudobných a slabých.

Zatiaľ čo vysokopostavení démoni pôsobia v druhom nebi, nižšie postavení démoni prenikajú do nášho pozemského prostredia. Vládnu nad nimi vysokopostavené mocnosti v druhom nebi, ktoré sú tým, čo apoštol Pavol pomenúva kniežatstvami, mocnosťami, svetovládcami temnosti tohoto veku a duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach (Ef 6:12).

Nižšie postavení démoni v pozemskej oblasti pôsobia ako pechota v Satanovom kráľovstve. Títo pozemskí démoni sú nehmotní duchovia schopní vchádzať do ľudí a vychádzať z nich (Mat 12:43-45). Čím sa im viac darí skryť svoju prítomnosť, tým viac sa stávajú silnými a zakorenenými. Ich cieľom je zostať v danej osobe až dokiaľ je vplyv tejto osoby premožený, alebo ten človek napĺňa démonicky inšpirované úlohy zamerané na poškodzovanie, zraňovanie a ničenie iných alebo ten človek zomrie.

1. Udržiavať pokoru v našich životoch (2 Kor 12:7)
2. Rozvíjať vieru a spravodlivosť v našich životoch (Jk1:12, 1Pt 1:7-13, 2Pt 1:4-9, Jd 20-24).
3. Spôsobiť skúšky, za ktoré môžeme byť odmenení ak ich prekonáme (1J 2:13, 4:1-6, Zj 2:7,11,17,26-28; 3:5,12,21).
4. Vyučiť nás ako bojovať (Sud 3:2).
5. Priviesť nás k pokániu (Jób 33:14-30, 1Kor 5:1-6).
6. Prejaviť Božiu moc nad satanskou mocou (Mk 1:21-27, 16:17-20, Sk 13:6-10, Ef 3:10).

To, ako Ježiš zaobchádzal s démonmi a tým vykonával duchovný boj, je najpôvodnejším a ohromujúcim znakom jeho celej služby. Židia v Izraeli v čase Ježiša uznávali realitu démonov a už vykonávali nejaké formy exorcizmu. Ale miera autority, s ktorou Ježiš vyháňal démonov, bola dovtedy nevídaná. To bolo ohromujúce. Prišlo to násilne a so skutočne dramatickými výsledkami. Ježiš to popísal ako zrážku dvoch duchovných kráľovstiev.

Keď Ježiš vyháňal démonov, diali sa mocné fyzické prejavy. Démoni hádzali ľudí na zem pred Ním s krikom a prehlasovaním Jeho nebeskej autority (Mk 3:11). Niektorí spôsobili v ľuďoch kŕče pred tým ako by odišli (Mk 9:20,26).

Väčšina z tých, ktorých Ježiš oslobodil, boli nábožní Židia. Neboli to pohania, ktorí by praktizovali čarodejníctvo alebo modloslužbu. Neboli to ani zločinci alebo ľudia označení za šialencov. Boli to prosto Boží ľudia, ktorých ten zlý obťažoval a trápil.

Ježiš vybojoval konečný boj tým, že zvíťazil nad duchovnými vládcami a duchovnými a mocnosťami na konci svojej pozemskej služby:

Keď Ježiš vystúpil k Otcovi, dostal všetku moc nad nepriateľom – v nebi a na zemi. Takto zmocnený, Ježiš presunul právomoc v pozemskom boji na Telo Kristovo. Preto tým, že prosíme v Jeho mene, je nám k dispozícii moc, aby sme rozširovali Božie kráľovstvo.

Víťazný život v našich bojoch proti Satanovi a jeho démonickému kráľovstvu sa napĺňa do takej miery, do akej sa podriaďujeme panovaniu Ježiša. Čím viac podriaďujeme každú oblasť nášho života Ježišovi, tým väčšie víťazstvá budeme vidieť. Poddávanie sa Jeho panovaniu a zotrvávanie vo vernosti Jeho panovaniu prináša veľké a neustále víťazstvá. Aby nám bola daná duchovná autorita, musíme sa najprv my sami pokorne podriadiť Božej autorite.

Ježiš nás jasne zmocnil, aby sme vyučovali a prejavovali všetko, čo On robil na zemi (Mt 28:20). Učil nás milovať svojich nepriateľov a modliť sa za tých, ktorí nás prenasledujú. Vyučoval nás, aby sme využívali modlitby pokánia a príklad Jeho spravodlivosti na to, aby sme ničili skutky toho zlého. Nemáme bojovať proti telu a krvi, ale proti duchovným mocnostiam a mociam, ktoré ovládajú životy ľudí a tie svetové systémy, proti ktorým všetci zápasíme.

A čo viac, Ježiš nás poučuje, aby sme nesúdili podľa tela, ale podľa Ducha. Zlí duchovia vedú ľudí, aby robili zlé veci a zlé rozhodnutia. Máme vyháňať duchov v ľuďoch a nie v nebeských sférach.

V súlade s tým, Carlosovi Anacondiovi z Argentíny sa zjavila mocnosť v jeho izbe. On mal autoritu pokarhať tú mocnosť lebo prišla do našej pozemskej arény, teda do sféry, v ktorej nás Ježiš zmocnil, aby sme rozširovali Jeho kráľovskú vládu a právomoc.

Dnes prebieha diskusia o tom, či sú veriaci oprávnení zapájať sa do bojov v nebesiach. Zvážte tieto východiská:

1. V Božom pôvodnom usporiadaní, anjeli rovní Satanovi boli všetci hodnostármi tretieho neba. Dvaja z nich boli archanjeli Michael a Gabriel.
2. Satan imituje Božiu štruktúru autority. Preto štruktúra autority temnosti napodobňuje nebeskú. Ak by to tak nebolo, tak by Satan bol zakladateľom usporiadania, alebo inak povedané stvoriteľ. Avšak Satan netvorí nič. Keďže je len jeden Stvoriteľ – Boh – tak Satan môže len kopírovať, napodobňovať alebo falšovať Božie pôvodné usporiadanie a štruktúru.
3. Božia hierarchia je falšovaná v Satanovom kráľovstve. Preto pre každú mocnosť, moc, kniežatstvo a vrchnosť v Božom kráľovstve bude falzifikát vo forme mocnosti, moci, kniežatstva a vrchnosti v Satanovom systéme.
4. Preto pre každú mocnosť, moc, kniežatstvo a vrchnosť v treťom nebi, ktorá žehná geografické oblasti bude taká istá falošná autorita v druhom nebi, ktorá kazí kliatbou geografické oblasti.
5. Len Boh má moc prikazovať vo svojich nebeských oblastiach. Preto ten, ktorý v súčasnosti zostáva o niečo menší ako anjeli, by nemal domnelo prikazovať tým duchovným bytostiam, ktoré sú vyššie postavené v stvorenom poriadku. Toto zahŕňa všetok nebeský zástup – Michaela, Gabriela, alebo dokonca akéhokoľvek nižšieho anjela. Pamätajte, že Gabriel ranil nemotou Zachariáša, najvyššieho kňaza, lebo hovoril domnelo a prosto ho spochybňoval (Luk 1:11-20). Ak dokonca nemôžeme spochybňovať anjelov, prečo si myslíme, že môžeme hovoriť domnelo a prikazovať nebeským bytostiam?
6. Preto, ak sa domnievame, že máme autoritu oslovovať Satanove zástupy v druhom nebi – okrem situácie, keď opustia svoje určené miesta a neprávom preniknú do pozemskej arény – tak sa to rovná domnienke, že môžeme tak isto oslovovať Božích hodnostárov z tretieho neba. Takéto zmýšľanie by nám dovoľovalo prikazovať Gabrielovi alebo Michaelovi alebo inému anjelovi, aby robili čokoľvek, čo my od nich chceme.
7. Keďže Písmo hovorí jasne, že anjeli poslúchajú len príkazy od Boha, ani ich poťajšky v druhom nebi (teda mocnosti atď.) nebudú odpovedať na naše príkazy. Dôsledky takéhoto správania môžu byť nešťastné.

Toto nebola dokonalá Božia vôľa. S ľútosťou a dlhozhovievajúcou trpezlivosťou Boh necháva ľudí žať dôsledky zlých skutkov s nádejou, že sa obrátime a učiníme pokánie. Keď učiníme pokánie od zlého a obrátime sa ku spravodlivosti, Boh s potešením odvráti hroziacu pohromu a posiela svoje požehnania.

Nikdy Písmo nenaznačuje, že ak bojuješ proti mocnosti druhého neba, že ju Boh odstráni. Alebo že môžeš odstrániť mocnosť druhého neba ako prímluvca zapojením sa do duchovného boja a bojovaním proti nej. Ak Boh dovolil mocnosti, aby mala teritoriálnu vládu nad regiónom, tak jedine Boh môže odstrániť tú mocnosť. Zaútočiť na mocnosť, ktorá vládne nad geografickým regiónom znamená zapojiť sa do boja proti nebeskej autorite, ktorej Boh dovolil mať teritoriálne práva vládnutia.

Toto neznamená, že nemáme čo robiť. Najväčšou zbraňou, ktorú máme v boji, je pokánie. Umožňuje, aby Boh vybojoval víťazstvo pre nás.

Teritoriálne prekliatia pochádzajú z nedostatku pokánia. Avšak, keď konáme v pokore poslúchnutím Boha a pokáním zo svojich skutkov, Boh odstraňuje ničenie. Pridržiava sa svojich vlastných duchovných pravidiel a to Ho vedie k tomu, aby odstránil prekliatie. Podobne, ak dostatok ľudí spoločne učiní pokánie v mene národa zo skutkov interrupcie, nemorálnosti alebo iných hriešnych skutkov a prosí Boha o odstránenie hriechu, tak On uzdraví zem a vyženie zamýšľané prekliatie.

Keď Daniel toto písal, Izrael bol zotročený Babylonskou ríšou. Vládol nad nimi pohanský kráľ. Zlo hojnelo – sexuálne orgie, interrupcie a dokonca obetovanie detí bolo bežné. Avšak Daniel sa nemodlil proti mocnosti interrupcie, obetovania detí alebo iných mocností v démonicky ovládanom kráľovstve. Ani nezväzoval teritoriálnych duchov nad národom. Namiesto toho Daniel adresoval svoje modlitby Bohu. Jeho pokora a pokánie oprávnili Boha, aby poslal svojich anjelov Gabriela a Michaela, aby bojovali v nebesiach v mene Daniela. Boh opäť ukázal, že On vládne v nebesiach.

Na druhej strane, ak zviazanie nebeských mocností bolo podstatným víťazstvom, Daniel by si uvedomil potrebu. Bojoval by s nepriateľom v ponebeských oblastiach. Ale nerobil to. Namiesto toho sa Daniel pokoril, modlil sa a prosil Boha, aby odpustil jeho národu. S horlivým vhľadom Daniel rozpoznal, že pokánie bolo kľúčom k ukončeniu Babylonského zajatia.

Následkom toho môžu byť teritoriálne mocnosti odstránené dvomi spôsobmi: za prvé, dostatočným spoločným pokáním. Za druhé, ak tí, ktorí majú autoritu, reagujú v modlitbe za svoje mesto alebo región alebo národ, tak Boh bude konať. Toto je neustály princíp v Písme a pokračuje dokonca aj dnes. Tým Boh pokračuje v nasledovaní usporiadania, ktoré ustanovil už dávno.

Keď Božie ustanovené autority a vodcovia sa pokoria, modlia a činia pokánie z hriechov svojho národa, uvoľňuje sa veľká moc. Keď kráľ Šalamún sa modlil a zasvätil chrám, zostúpil oheň z neba a sláva Božia naplnila chrám (2 Krn 6:12-7:1). Keď kráľ Ninive činil pokánie vo vrecovine a popole, aj národ činil pokánie a bol oslobodený (Jon 3:7-10).

Dvaja pastori s regionálnym dohľadom dostali víziu od Pána šesť mesiacov pred tým ako denník The Washington Post spustil svoje vyšetrovanie korupcie v bývalej vláde Prezidenta Nixona. Boh zjavil tým pastorom, že v Bielom dome sa vyskytlo ohromné znečistenie a ukrutnosť. Reagovali tak, že sa pýtali Boha, čo robiť s tým zjavením. Prekvapivo ich Boh požiadal “vyriecť štyri modlitby pokánia každý deň po dobu šiestich mesiacov.” Poslúchli. Na konci tých šiestich mesiacov, jeden z Nixonových pobočníkov vyriekol vyhlásenie na tlačovej konferencii, ktoré spustilo vyšetrovanie aféry Watergate a odhalilo nečestnosť a zločinnosť na národnej úrovni.

Čo mieni Písmo, že ak sa modlíme za svetské vrchnosti tak budeme žiť zbožný a pokojný život? (1Tm 2:1-3). V odpovedi na túto otázku Boh otvoril oči môjho známeho, ktorý cestoval autom s manželkou cez niekoľko štátov. Keď prechádzali hranicu do štátu, v ktorom vládol neveriaci a nemorálny guvernér, bolo to akoby prešli zo slnečna pod temný mrak. Zahalil ich pocit útlaku. O krátky čas neskôr pokračovali do štátu, ktorého guvernérom bol spravodlivý muž naplnený Duchom Svätým. Bolo to akoby vstúpili na pole svetla. Útlak odišiel a radosť v nich bublala. Neskôr manželka zaspala a ich trasa nakoniec pokračovala späť do toho prvého štátu. Odrazu sa zobudila zhrozená a povedala, “Vošli sme späť do toho temného štátu, však?” Takto skutky verejných vodcov nad geografickými regiónmi majú veľké dôsledky pre tých, ktorí žijú na ich území.

Je podstatné poznamenať, že Daniel vo svojej modlitbe neútočil na pevnosti alebo mocnosti, ale prosto obrátil svoju tvár k Bohu a vyslovil svoje prosby modlitbou a prímluvami v mene národa.

Pred niekoľkými rokmi navštívil modlitebné stretnutie vo svojom zbore jeden krajský prednosta naplnený Svätým Duchom. Mal nepokoj ohľadne jedného filmu, ktorý mal byť premietaný ďalší večer v miestnom amfiteátri. Ten amfiteáter chcel prilákať čo najviac ľudí v novej sezóne a tak naplánoval premietať klasický film The Exorcist (Exorcista).

Ten prednosta sa postavil pred zhromaždenie a povedal, “Ako občiansky pastier Božieho ľudu v tomto kraji, neverím, že Boh chce, aby jeho ľud bol vystavený démonickému pôsobeniu skrze ten film. Pridáte sa ku mne v pokání a prímluve za naše mesto?”

Ako prichádzal súmrak nasledujúci večer, dlhý rad ľudí čakal trpezlivo na otvorenie okienka so vstupenkami. Odrazu povstala búrka a blesk udrel z oblakov. Zasiahol premietaciu stenu a zdemoloval ju. Ten amfiteáter bol vyradený celé leto! Boh konal v odpovedi na modlitby pokánia, ktoré viedol muž, ktorého postavil do autority nad regiónom.

V Genesis 20 povedal Abrahám polovičnú lož Abimelechovi, kráľovi Gerára, keď povedal, že Sára je jeho sestrou. V skutočnosti Sára bola jeho polovičnou sestrou, ale zatajil skutočnosť, že ona bola tiež jeho manželkou. A tak si Abimelech vzal Sáru, aby bola jeho manželkou. Ale predtým ako by Abimelech s ňou naplnil manželstvo, Boh k nemu hovoril vo sne. Boh povedal Abimelechovi, “Hľa, zomrieš pre ženu, ktorú si vzal, lebo má muža.”

Obdobne, keď útočíme na mocnosti a vzpierame sa teritoriálnym prekliatiam pred tým ako by dostatočné pokánie vykonané čelnými predstavitelia alebo skupinami ľudí umožnilo Bohu konať milosťou, tak hrešíme tým, že máme neoprávnenú domnienku. V podstate sa pokúšame vziať nasilu to, čo by Boh dal zdarma milosťou.

V Exodus 23 Boh povedal Mojžišovi ako On vyženie obyvateľov zasľúbenej zeme a vykoná mnoho veľkých skutkov a potom mu dal toto vysvetlenie, prečo zdanlivo mešká s odstraňovaním nepriateľa:

Tento text hovorí o Božej múdrosti v načasovaní, o potrebe dozretia a o vzraste množstva. Čo tu hovorí o duchovnom boji? Hovorí, že ak budeme ponechaní na naše vlastné porozumenie, mohli by sme sa snažiť očistiť krajinu úplne, pred tým, ako je múdre to urobiť. Iní duchovia, ktorí sú oveľa ukrutnejší, by mohli nahradiť to, čo by sme azda vyhnali. Azda potrebujeme poslúchnuť varovanie, “...aby sa nerozmnožila proti tebe poľná zver (démoni a mocnosti).”

Azda by stálo za to zvážiť varovanie v Prísloviach 20:21, že “Dedičstvo nadobudnuté na počiatku chvatom, nebýva na koniec požehnané.” Často chceme veci pred tým ako sme pripravení zvládnuť dôsledky.

Víťazenie v duchovnej vojne si vyžaduje horlivé a účinné modlitby. Ako som už skôr povedal, Písmo nás poúča, aby sme sa modlili za ľudí vôkol nás a za ľudí, ktorí majú nad nami autoritu. Naše prímluvy by mali obkľúčiť svet ako aj naše mesto a národ. Mali by sme sa stále modliť bez ustávania. Naše modlitby by mali byť podľa modlitieb Ježiša a odzrkadľovať povahu Ježiša.

Keď Ježiš povzbudzoval svojich učeníkov, aby prosili Boha Otca, uznával Božiu autoritu a ochranu v našich životoch – zachrániť nás od toho zlého. Keď sa modlíme, prosíme Boha, aby konal v našom mene. Tým, že prosíme Boha o príchod Jeho Kráľovstva na zem tak ako existuje v nebi, uznávame že Božia vôľa sa už vykonáva v nebi.

Treba, aby sme poznamenali, že Pavol vo svojej dobe ani raz neoslovil žiadne moci druhého neba. Uznával ich existenciu, ale vždy si vyvolil prosiť Boha o silu, aby boli prekonané a neútočil ne sám. Nemali by sme aj my tak konať?

Písmo nás povzbudzuje, aby sme sa modlili o schopnosť žiť svätý a zbožný život, čo umožňuje, aby Boh rozširoval svoje kráľovstvo a urýchlil svoj návrat.

Tí, ktorí vydajú svoje životy svätosti, dostanú duchovnú autoritu nad národmi (Zj 2:26b). Duchovná moc je priamo spätá s úrovňou spravodlivosti v ktorej žijeme.

Vo svojom bestselleri The Vision of His Glory (Videnie Jeho slávy) písala Anne Lotz výstižne o úlohe prímluvy po Druhej svetovej vojne. Kresťania po celom svete sa začali modliť za cirkev za železnou oponou.

John Sandford tiež píše vo svojej knihe The Healing of the Nations (Uzdravenie národov) o úlohe prímluvy pri odvrátení teritoriálnych prekliatí vo Východnej Európe:

Ak je zbor plný nevyznaných hriechov, duchovná zrelosť je obmedzovaná. Zázraky a obrátenia sa môžu diať zriedkavo dokonca aj napriek tomu, že srdcia niektorých sa zdajú čisté a Slovo je presne kázané. Ale keď meníme svoje srdcia a skutky skrze pokánie s podporou darov rozlišovania duchov, slov poznania, proroctiev a zjavení, tak Boh môže zjavovať jednotlivcom teritoriálne zábrany a stimulovať spoločné pokánia. Nie je toto Božia stratégia zaberania zeme pre Božiu slávu?

Ježiš povedal v knihe Matúša toto:

V biblickej dobe bola medzi Židmi taká prax, že otec alebo hlava domácnosti nosil na špagáte priviazanom okolo pásu kľúče, ktorými odomykal skladovacie priestory v dome. Pred smrťou zavolal svojho najstaršieho syna. V poslednom úkone otec položil kľúče na ramená svojho syna, čo znázorňovalo presun autority z otca na syna.

Niektorí ľudia veria, že text z Mat. 16 naznačuje, že ak zviažete na zemi, tak je následne zviazané v nebi. Ale v skutočnosti opak je pravdou.

Jazykové štúdie odhaľujú, že sloveso v Mt 16:18-19 je v budúcom dokonavom trpnom opisnom čase. Toto prosto znamená, že doslovne by sa verš mal čítať: “...čokoľvek zviažete na zemi bude už predtým zviazané v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi bude už predtým rozviazané v nebi.” Mnohí vydavatelia Biblie toto uvádzajú ako poznámku na okraj. (významový preklad do slovenčiny: “na zemi zväzujte to, čo už bolo zviazané v nebi a na zemi rozväzujte to, čo už bolo rozviazané v nebi” – pozn. prekl.)

Avšak v kontexte Mt 16 a neskôr v Mt 18 sú pojmy zväzovať a rozväzovať použité na popísanie zborovej disciplíny – vylúčiť alebo zmieriť sa s hriešnikom. Preto nemôžeme použiť tieto pasáže na podporu myšlienky zväzovania nebeských mocí.

V písme máme jasný príklad toho, ako nakladať s démonmi, keď sa prejavujú. Vyháňame ich. Lámanie moci diabla je najlepšie vykonané tým, že robíme skutky Ježišove.

Máme zápasiť proti mocnostiam a mociam druhého neba rovnakým spôsobom ako to robil Ježiš a jeho nasledovníci. Ježiš sám povedal, že on len robil to, čo videl robiť svojho Otca. Teda, keď Ježiš videl ako Boh v nebi niekoho uzdravuje – azda vo videní počas modlitby – potom bola uvoľnená (rozviazaná) moc na zemi, aby bolo vykonané to, čo On videl v nebi.

Hoci Boží ľud žil pod démonickými mocnosťami náboženstva, pohlavnej zvrátenosti inými temnými mocami a légie duchov boli rozšírené po celej Rímskej ríši, Ježiš ich nikdy neoslovoval v druhom nebi. On ich len oslovoval pozemsky, a to tým, že slúžil mužom, ženám a deťom tak, že ich oslobodzoval.

Ak by sme sa pozastavili a uvažovali, uvedomili by sme si, že v časoch Ježiša nad Izraelom pôsobili mocnosti. Rím a zvyšok známeho sveta, bol vedený mocnosťami temnoty. Ježiš na ne nikdy neútočil. Prečo? Ježiš, ako úplný človek a úplný Boh, demonštroval reakciu človeka na Satanovo kráľovstvo. Človek mal vykonávať autoritu na zemi, aby porážal nepriateľa a pri tom nechávať mocnosti v druhom nebi na Boha.

Princíp, ktorý Ježiš oznámil svojim nasledovníkom tesne pred tým ako vystúpil k Otcovi, je životne dôležitý pre pokračovanie a udržanie Božieho kráľovstva:

Pamätajte, Ježiš nehovoril, že opäť nadobudol nebeskú autoritu, lebo ako som už vyššie uviedol, On ju nikdy nestratil. On len prosto prehlásil, že teraz má autoritu tak na zemi ako aj v nebi. To, že Ježiš niečo neurobil, bolo rovnako dôležité ako to, že On niečo urobil.

Keď sa dvanásť zvedov vrátilo k Mojžišovi po preskúmaní Zasľúbenej zeme, desiati sa zamerali na obrov (Num 13). Dvaja zvedovia, Jozua a Káleb, sa zamerali na zabratie zeme a podali priaznivú správu (Num 14:6-9). Jozua a Káleb povedali “Keď sa budeme ľúbiť Hospodinovi, vovedie nás do tej zeme a dá nám ju. Vy sa nebojte obrov tej zeme. S nami je Hospodin!” Naša otázka by mala byť, “Je Hospodin s nami?” Ak je, tak potom by sa obrovia mali báť nás.

Všetko, čo robím je, že hľadám ako poznať Božie srdce, zisťujem aké zjavenia alebo zázraky chce On vykonať. A potom sa pokúšam mať účasť spolu s Ním na rozširovaní Božieho kráľovstva.

Za viacero rokov som objavil prostú pravdu: na čo sa zameriavate, k tomu smerujete. Ak riadite auto v zákrute a pri riadení sa zameriate na múr, tak veľmi pravdepodobne nabúrato do toho múru. Ale ak prestanete hľadieť na múr a zameriate sa vpred, tak sa vyhnete tomu, že by ste rozbili svoje auto. Na čokoľvek zameriate svoju pozornosť, to vás pohltí. Je to pravdivé v oblasti prirodzenej aj duchovnej.

Podobne, keď vojdem do nejakého mesta, prosím Boha, aby zjavil svoje zámery a plány pre ten zbor, mesto a región. Ak z nejakého dôvodu rozlíšim špecifické démonické pevnosti, tak viem, že Boh prinesie slobodu niektorým takým ľuďom, ktorých obťažujú tí démonickí duchovia. Avšak nezväzujem tie nebeské bytosti v ponebeských oblastiach. Ak hľadáme Boha, modlíme sa a pokoríme sa, tak Boh prinesie slobodu a oslobodenie. A čo viac, úžasné znamenia a divy budú obyčajne nasledovať kázanie Božieho Slova.

Boh nám nikdy nedáva pokyn, aby sme si robili starosti ohľadne tých démonických mocností v druhom nebi, ktoré zasahujú geografické oblasti, alebo aby sme útočili na tie mocnosti.

Písmo nás povzbudzuje, aby sme zamerali svoju pozornosť na Ježiša, ktorý je celý nádherný, pravdivý, vznešený, spravodlivý, čistý, cnostný a hodný chvály. Má dobré svedectvo. Skrze Ježiša môžeme zabrať zem, napriek obrom! Navyše, Ježiš nás urobil kráľmi a kňazmi, aby sme slúžili Bohu na veky (Zj 1:6).

Božie slovo hovorí o tom, aby sme sa pokorili pred naším Stvoriteľom a jedni pred druhými. Ak to urobíme, Písmo nám zasľubuje, že všetky tieto veci nám budú dané. Ak sa chopíme postoja pokory a pokánia, tak to zmení atmosféru okolo nás. Boh prebýva s tými, ktorí sú zlomení a pokorní (Iz 57:15; 66:2). Potrebujeme hľadať Jeho tvár. On bude vládnuť svetom. Boh dovoľuje, aby anjelské mocnosti existovali nad geografickými regiónmi ako požehnanie a On dovoľuje, aby démonické mocnosti existovali nad geografickými regiónmi ako prekliatie.

Ako výstižne povedal Graham Cooke, ktorý dohliada nad veľkou sieťou zborov v Anglicku, “Skutočný duchovný boj nespočíva vo zväzovaní a rozväzovaní nepriateľa, ale v poznaní majestátu a najvyššej zvrchovanej nadvlády Boha.”

Je to mohutný boj s víťazstvami a prehrami. Božie Kráľovstvo ho premení nakoniec na dobro – slabosti na silné stránky, púšte na záhrady (2Kor 12:4; Iz 51:3). Pri tom ako táto ohnivá búrka zúri na zemi, kresťania majú poverenie bojovať proti ríši temnosti a rozširovať Kráľovstvo Božie.

Ako zostaneme silní a vzoprieme sa útokom nepriateľa? Musíme obstáť proti nepriateľovým zvodným taktikám.

V tomto boji zápasíme nie proti telu a krvi, aj keď sme v rozpore s ľuďmi, ktorí sú telom a krvou. Našim problémom nie sú muži ani ženy.

Namiesto toho zápasíme proti démonickým silám, ktoré berú do zajatia mysle a ovládajú skutky jednotlivcov. Títo zlí vyslanci vytvárajú pevnosti v ideológiách, hodnotách a skutkoch ľudí po celom svete.

Uvedené verše v Ef. 6 popisujú neviditeľné duchovné moci, ktoré pôsobia prostredníctvom ľudí, s ktorými sa stretávame denno-denne. Apoštol Pavol, keď písal ako môžeme odolať Satanovým útokom, povzbudil nás, aby sme neboli zmätení a nahnevaní na telo a krv, ale aby sme radšej viedli vojnu proti démonickým duchom, ktorí azda vedú dotyčnú osobu. Takto máme vykonávať autoritu, ktorá nám bola daná nad démonickými mocnosťami a mocami.

Písmo nás prosí, aby sme nebojovali proti ľuďom. Namiesto toho, naplnení Duchom Svätým, bojujeme proti démonickým duchom, ktorí pôsobia skrze ľudí. Keď tomu rozumieme, tak môžeme milovať iných a modliť sa za nich s veľkým súcitom, lebo rozumieme, že to nepriateľ ich obťažuje. V podstate o tomto hovoril Pavol, keď povedal, že bojujeme proti nebeským mocnostiam a mociam.

Tá pasáž v Ef. 6 nás tiež poveruje, že máme uhasiť ohnivé šípy toho zlého tým, že ich odrazíme tak, že sa ochránime štítom viery. Potrebujeme strážiť svoje mysle proti strachu a neviere. Využívanie štítu viery znamená mať neustály a neoblomný postoj viery. Potrebujeme sa tesne pridržiavať Božieho slova, osobitne Jeho zasľúbení, na to, aby sme premohli nášho protivníka.

Slovo meč v Písme, tak Gréckom ako aj Hebrejskom, znamená jeden z dvoch druhov mečov. Jeden z nich je krátky ako predlaktie a používa sa iba v boji zblízka. Jeho účelom je dokaličiť a znehybniť nepriateľa – a potom ho zabiť.

V Písme, meče, ktoré používali ľudia boli vždy krátke meče. Použitie tohto meča v Písme poukazuje na ozbrojenie sa Božím slovom a sekanie nepriateľových myšlienok a zvodov, ktoré pôsobia skrze ľudí. To tiež znamená, že medzi nami a nepriateľom je malá vzdialenosť, čo naznačuje, že ide o pozemský boj. Grécke slovo pre krátky meč je použité v Ef. 6 ako aj v Žid 4:12. Meč sa využíva na preniknutie cez démonické obrany ľudí, naštrbenie ich svedomia a ich oslobodenie od mučiteľov zmarením démonických útokov smerovaných proti nim.

Druhý typ meča je dlhý meč a je v Gn 3:24 a Zj 19:15. Ten je dlhý ako telo. Tento meč sa používa pre boj na diaľku ako ničiaca zbraň prvého úderu. V Písme jedine Ježiš a jeho anjeli mali v rukách dlhé meče. Z toho vyplýva, že nepriateľ je vzdialenejší, čo môže znamenať boj v druhom nebi, ktorý Boh bojuje v našom mene. Opäť tu vidíme jasný obraz hraníc, ktoré nám Boh dal.

Efezským 6 hovorí, že mečom Ducha je “slovo Božie,” čo je grécke slovo rhema. Slovo kategórie rhema je Bohom vyslovené slovo, ktoré má moc pôsobiť (sekať, rezať, ťať). Je jasne identifikované ako náš krátky meč. Slovo rhema nám teda pomáha pri našej obrane pred útokmi nepriateľa a pri správnom oddeľovaní duchovných vecí od duševných (2Tm 2:15; Žd 4:12).

V Ef. 6 apoštol Pavol sa zaoberá potrebou byť pripravení pre predĺžený duchovný konflikt a mať poznanie ako efektívne útočiť na nepriateľské sily keď sa prejavujú skrze iných. Táto pasáž je o boji kde nepriateľ je veľmi blízko – tvárou v tvár a umiestnený v teritóriu – a v tomto boji používame krátky meč v boji zblízka, aby sme mu odporovali.

Satan ako otec lži (Ján 8:44) chytrácky spriada sieť zvodu, prekrútenia a dezinformovanosti, ktorá zasahuje naše vnímanie a systémy viery. On úskočne vstrekuje jed do našich myslí, čím vytvára pochybnosti a bojazlivosť. Veľmi podobne ako je tomu v šachu, ak Satan nás môže naviesť, aby sme sa zamerali na nesprávny manéver alebo cieľ, osobitne taký, ktorý nás zdanlivo poškodí a oslabí, tak on zvíťazí v zápase. Prinajlepšom bude naša moc oslabená a prinajhoršom zomrieme.

Biblia hovorí o mentálnych pevnostiach. Individuálne mentálne pevnosti sú zvykové spôsoby myslenia. Keď si vybudujeme zvykový alebo praktizovaný spôsob myslenia, tak sa stáva pevnosťou v našich mysliach. Takéto pevnosti musia byť rozlíšené, treba z nich učiniť pokánie a pokladať ich za mŕtve na kríži.

Musíme praktizovať napĺňanie našich myslí cnostnými spôsobmi zmýšľania. Naše mysle sú ako počítače. Musíme ich preprogramovať (Flp 4:8-9; Rim 12:2) a vstúpiť do duchovného boja proti našim vlastným individuálnym pevnostiam.

Na ilustráciu tejto myšlienky, možno poznáte vo svojom okolí pár, v ktorom partneri nevychádzajú dobre. Onedlho možno budú uvažovať o rozvode. Prečo? Mocnosti vplietli skupinovú mentálnu pevnosť rozvodu nad mysle toho páru. Preto ten pár už nemôže rozmýšľať jasne o svojich deťoch, manželských sľuboch alebo poslušnosti voči Bohu. Začínajú zožierať sami seba skrze pevnosť, ktorá teraz ovláda ich duše.

Keď sa modlíte za človeka, ktorý je démonizovaný, bojujete proti démonovi, ktorému vládne mocnosť. Boj nie je nebeský, ale veľmi pozemský. Keď bojujete proti pevnosti, usilujete sa vytvoriť časový rámec, aby sa dotyčný človek mohol spamätať. Avšak niet záruky, že ak bude vytvorený na to čas, že sa to skutočne stane. Ľudia sa musia rozhodovať skrze svoju vlastnú slobodnú vôľu a činiť pokánie zo svojho chybného zmýšľania, aby mohli byť oslobodení.

Verím, že ak by sa ľudia v meste skupinovo zhromaždili, aby činili pokánie a vrúcne prosili Boha, aby odstránil nejakú mocnosť, tak potom by Boh uviedol do pohybu Božie skutky, ktoré by uzdravili ľudí a krajinu. Mocnosti nad mestami a geografickými oblasťami skutočne existujú, ale múdrosť nás povzbudzuje, aby sme svoje modlitby adresovali Bohu a prosili Jeho, aby nás vyslobodil od zlého.

Pred niekoľkými rokmi dostali nejakí prímluvcovia víziu o mocnosti menom “duch ríše”. Táto mocnosť pôsobila u pastorov, ktorí budovali svoje duchovné ríše, alebo u podnikateľov, ktorí budovali finančné ríše a zanedbávali svoje rodiny. Mnoho prímluvcov začalo zápasiť s tým duchom. Najprv ich jeden zbožný prorocký vodca varoval, aby zapojili mužov a miestnych pastorov, aby im pomohli usmerniť proces pokánia. Ale prímluvcovia neposlúchli ten pokyn. Po roku táto skupina, ktorá mala pôvodne úžasnú povesť, že je jednotná, schopná sa navzájom dohodnúť a radostná, začala mať ťažkosti s vnútorným bojom o moc. Začali jeden druhého nenávidieť a rozhorčovať sa navzájom. Nevedomky už mali vo svojom strede pôsobiaceho práve toho ducha, proti ktorému bojovali! Duch ríše ich oslepil k ich vlastnej pýche a sebestačnosti a tým ich viedol k budovaniu ich vlastných osobných ríš.

Súhlasím s Johnom. Ak ma niekto preklína, ohovára alebo na mňa útočí, nevnímam to ako ľudský útok. Vidím to ako duchovný útok – taký, pri ktorom démonickí duchovia vytvorili pevnosti v mysli dotyčného človeka. Tieto pevnosti spôsobujú škodlivé správanie namierené proti mne. Toto porozumenie mi pomáha hľadať rozlíšenie o tom, čo motivuje dotyčného človeka. Tiež ma to povzbudzuje neprotiútočiť na dotyčnú osobu. Namiesto toho, skrze Ducha Svätého môžem požehnať dotyčného človeka.

V tejto pasáži Ježiš ilustruje duchovné hranice. Ježiš tiež rozprával, že pri tom, ako im dal autoritu na zemi, sám mal autoritu tak v nebi ako aj na zemi a využíval ju na to, aby odstraňoval Satana. Opäť Ježiš špecificky ukázal, že naša autorita je nad pozemskou démonickou ríšou. Máme moc šliapať po hadoch a škorpiónoch, alebo akejkoľvek inej moci, ktorá sa prejavuje tu na zemi. Príklady, ktoré Ježiš využil v tejto pasáži, sa týkali pozemskej sféry a autority a využil pozemské stvorenia (hadov a škorpióny) na ilustrovanie tejto veci.

Bezpochyby, keď učeníci videli, ako démoni s krikom vychádzajú z ľudí, tak mali nával nadšenia. Ale Ježiš ich poučil, aby sa radovali nie nad tým, že im podliehali démoni, ale radšej z toho, že ich mená sú zapísané v Baránkovej knihe života. Ježiš vedel, že boli pokúšaní stať sa sebaistými a pyšnými na svoje novoobjavené pomazanie.

Za prvé, získajte jasné vedenie od Ducha Svätého. Opýtajte sa Ho, či máte ísť do duchovného boja. Je to niečo, čo Boh chce, aby ste robili, alebo jednoducho automaticky reagujete na nejakú potrebu, ktorú ste rozpoznali? Máte sklon byť záchrancom? Máte automatickú potrebu zachraňovať? Boh je jediný záchranca. Ak sa pokúšate zabrať Jeho miesto, tak aj vy aj osoba, ktorú sa pokúšate zachrániť, sa obaja utopíte.

Za tretie, buďte svedomití a usilovní v udržiavaní modlitebnej stráže a vytrvajte v prímluve s Bohom. Je ľahké sa dať znechutiť, keď sa modlíme za iných. Môže sa zdať, že výsledky prichádzajú pomaličky, ale Ježiš na nás nalieha, aby sme boli vytrvalí a zostávali v postoji modlitby a nevzdávali sa (Lk 18:1-8).

Keď sa zapájame do duchovného boja na akejkoľvek úrovni, tak sme vystavení pohľadu mocí temnosti. Bežne sme skrytí v Kristu Ježišovi (Kol 3:3). Žalm 91 hovorí, že Boh dal svojim anjelom príkaz o nás, aby nás držali na všetkých našich cestách. Avšak, keď prosíme Boha, aby odstránil nejakú mocnosť, stávame sa známi výzvednej sieti temnosti. Otvorili sme dvere a môžeme priťahovať démonické moci, ktoré spúšťajú protiútok na nás. Preto potrebujeme vedieť, ako vyslovovať ukrývacie modlitby, t.j. také, ktoré nám umožňujú zachovávať si “neviditeľnú” pozíciu v modlitbe. Neviditeľné bombardéry Vzdušných síl USA predstavujú dobrú analógiu. Keď sa modlíme o ochranu a ukrývame sa v Ježišovi, On odvracia “radar” nášho nepriateľa a my zostávame nevidení. Potrebujeme sa modliť, aby boli zahmlené všetky cestičky, po ktorých má nepriateľ prístup k nám. Keď sú takéto modlitby spojené s pokáním, tak sú pred nepriateľom skryté naše zlyhania a nedostatky a je vôkol nás ochranný oblak, takže nepriateľ nemôže legálne preniknúť a poškodiť nás.

V duchovnom boji bude nepriateľ spúšťať protiútoky. Očakávajme, že nepriateľ bude útočiť cez každé otvorené dvere, ktoré nájde v našich životoch. Musíme odvrátiť a zniesť nepriateľove protiútočné údery.

Služba iným v duchovnom boji je teda úžasným požehnaním. Núti nás vidieť náš vlastný hriech a zomierať rýchlejšie samému sebe. Obráťte na dobré to, čím nepriateľ chcel škodiť. Obráťte to tým spôsobom, že využijete nepriateľov protiútok na to, že v sebe objavíte to, čo ešte stále treba vo vás ukrižovať. Písmo hovorí, že múdrosť je ochranou tomu, kto ju má (Prís 3:21-23).

Poznanie, že budete čeliť protiútoku, by malo byť súčasťou vašej prípravy, aby vás nepriateľ nevyradil z boja. Zostaňte vo vedomí a bdení, aby ste vedeli ako naložiť s protiútokom, keď príde. Keď si uvedomíte, že protiútoky prídu, tak môžete byť pripravení rozoznávať myšlienky alebo skutky, o ktorých by ste si inak nemysleli, že sú démonickými útokmi. Napríklad, ak vás niekto urazí, tak nebudete mať taký sklon to brať osobne.

Ak vás Boh povoláva, aby ste boli bojovníkom v nejakej situácii, tak vie, že bude treba, aby ste čelili rovnakému problému vo vašom vlastnom živote (1Kor 1:26). Ak ste boli povolaní do boja, môže to byť preto, lebo ste slabí, nie preto, že ste silní. Najlepší spôsob ako zaobchádzať s nepriateľovými protiútokmi je uznať, “Pane, takýto problém je vo mne. Ukrižuj ho.” V kríži Ježišovom je bezpečie. V popretí niet žiadneho bezpečia.

Duchovný boj majú vykonávať armády, nie osamelo vystavení hrdinovia. Vyžaduje si skupinové modlitby a pokánia a potom môžu byť zvrhnuté mocnosti nad oblasťami, ako napríklad nad mestami, štátmi a národmi. Samotárski prímluvcovia ohrozujú seba aj svoje skupiny. Armáda musí činiť pokánie za hriechy svojich otcov, ktoré dovolili, aby útok legálne prišiel. Napríklad, predpokladajme, že mi Pán povie, že nad Dallasom je mocnosť, ktorá sa nazýva chamtivosť. Ak zaútočím na tú mocnosť, konám domnelo. Som ako čatár, ktorý sa pokúša dobyť kopec, ktorý mi generál nerozkázal zaujať. Týmto svojim konaním vystavujem väčšie zoskupenie jednotiek – krídlo – útoku zo strany nepriateľa. Ak mám správne vykonávať takú úroveň boja v Dallase, tak potom treba, aby som hovoril so všetkými pastormi a modlitebnými skupinami tej oblasti a treba ich upovedomiť o mene tej mocnosti a požiadať ich, aby sme sa všetci spojili v pokání z chamtivosti.

Ak nieto žiadneho pokánia, ktorým by bolo nahradené vákuum, ktoré zostalo po tom démonovi, tak ten má povolený návrat. Ak sa ten démon vráti, tak sa pozrie či dotyčný človek alebo oblasť je zabratá Pánom. Ak nie, tak ten démon a siedmi horší duchovia prídu späť a to mesto alebo región bude na tom horšie ako tomu bolo na začiatku (Mat 12:43-46).

Bol čas, keď som si myslel, že Svätý Duch ma presviedčal, aby som sa modlil určitým spôsobom, aby som mohol poraziť nepriateľa. Začal som prikazovať a zväzovať mocnosti nad geografickými oblasťami. A tak som s veľkou horlivosťou prikazoval tým mocnostiam, aby boli zlomené. Krátko po tom, ako som to začal robiť, Satan zastavil svoje útočenie na môj život, čo ma presvedčilo, že mám moc, a že to, čo robím, funguje. Potom neskôr, keď mi Pán dal ten sen o sekerách a mesiaci (pozri kapitolu 2), tak som videl, že to bol klam a že Satan ma v skutočnosti chcel zlákať hlbšie do svojej pasce. Zhltol som háčik v domnení, že ja som chytil jeho.

Satan nás môže dokopať k tomu, aby sme na neho zaútočili. Jeho taktika je označená ako úskoky – zvodné alebo mätúce podvody (Ef 6:11). On môže stiahnuť svoj útok, aby vás presvedčil, že ste na správnej ceste, keď pritom na nej nie ste. Môže konať znamenia a divy. Satan je ochotný prehrať niekoľko bojov, aby vyhral vojnu.

Keď vchádzame do duchovného boja, môžeme sa ocitnúť znesvätení a obkľúčení démonmi. To je osobitne skutočnosťou ak sa modlíte za niekoho, kto má mentálnu pevnosť ducha žiadostivosti. Ak máte povahu nosenia bremien, môžete sa s niekým stotožniť ako prímluvca. Žiadostivosť toho človeka sa môže zadrapiť o vás, zakoreniť vo vás a nakoniec vás poškvrniť. Z akéhokoľvek duchovného stretu je možné byť “oslizený” démonickými duchmi, ktorí pôsobia v iných.

Satanove útoky môžu poškodiť a možno aj znehybniť vašu službu. Môžete očakávať, že akákoľvek oblasť vo vašom živote, ktorá nie je posvätená, bude zasiahnutá ohnivým šípom nepriateľa. V jednom zmysle sa môžete tešiť, lebo prostredníctvom toho vám Boh môže zjaviť, čo nebolo prinesené pred Neho. Ak chcete zistiť, čo ešte nebolo vyriešené vo vašom živote, prosto slúžte niekomu inému. Boh vám to ukáže.

Nikdy nevíťazíme v boji tým, že sa staneme ako nepriateľ. Mali by sme poslúchnuť príklad Michaela a varovanie Júdu 9, ktoré hovorí o tom, aby sme sa nerúhali.

Pamätajte, že Luke Skywalker vo Hviezdnych vojnách, ktorý sníval o tom, že sa stane Jedim, mal výmenu názorov so svojim otcom, ktorý poňal temnú stránku jeho hnevu a tým sa stal Darth Vadarom. V šermiarskom súboji diabolský vládca ríše povzbudil Luka, aby nechal odísť a uvoľnil svoj hnev, lebo ak by Luke bojoval s hnevom a jedom, tak by si Luke vybral temnú stránku.

Podobne aj ja som sledoval príliš veľa prímluvcov ako sa nedbanlivo posmievali Božiemu stvorenstvu svojim spôsobom horlivého útoku na nebeských hodnostárov.

Takí duchovia ako homosexualita, interrupcia a rozvod sú príliš mohutní a starí na to, aby sme ich porazili sami. Ani Boh nás nepovoláva, aby sme na nich útočili. Ale sme povolaní zápasiť proti týmto veciam vo vzťahu k jednotlivcom a skupinám.

V takomto prípade bojujete o časový rámec, v ktorom sa môže dotyčná osoba spamätať. Pamätajte na márnotratného syna, keď upadol pod pevnosť hýrivého života. Jeho otec sa modlil a Písmo hovorí, že syn “vstúpil do seba” a navrátil sa domov (Lk 15:17). Jeho zdravý rozum mu bol navrátený.

Ak duchovný boj je jedinou vecou, ktorú robíte, tak sa nevyhnutne stane vašou identitou a nakoniec modlou vo vašom živote. Určite vyvážte svoje aktivity. Vyjdite na prechádzky a pocvičte si. Vyberte sa do prírody. Obmieňajte svoje aktivity. Hrajte hry. Dostatočne sa vyspite. Správne jedzte. Nestratíte duchovnú moc. Namiesto toho dobijete svoje batérie a nájdete obnovenú silu, aby ste sa vznášali s Bohom.

Pravidelne si oddeľte čas na uctievanie a spoločenstvo. Mávajte osobný Šabat. Prebývajte v prítomnosti Božej a hľaďte na nádheru Jeho svätosti. Pestujte si postoj vnútornej tichosti a spočinutia, čím rozvíjate väčšiu intimitu s Bohom. Slávte Večeru Pánovu s Ním.

Pretože je to také dôležité, opakujem, dajte iným autoritu, aby hovorili do vášho života a dali vám varovanie keď sa u vás prejavuje duch, proti ktorému bojujete. Poslúchajte ich usmernenia a napomínania.

Neupadnite do izolácie od vašej rodiny a priateľov. Dajte svojmu manželskému partnerovi a priateľom právo vás skúmať a mať námietky voči vám. Keď označia vaše slabé stránky, poslúchnite ich. Písmo hovorí, že tí, ktorí nenávidia karhanie, zahynú a tí, ktorí poslúchajú napomínanie, sú múdri (Prís 9:8-9; 10:17; 12:1).

Buďte ochotní poslúchať naprávanie, osobitne od mladých veriacich (Ž 8:3). Často Boh použije toho najmenej pravdepodobného človeka – dokonca aj vašich nepriateľov – aby vás naprával. On môže dokonca hovoriť aj cez somára, aby uzdravil brojace bláznovstvo (Num 22:22-35).

Modlitba mala byť mocou, ktorou cirkev prejavovala Kráľovstvo Božie na zemi (Jr 33:3). Často nedostatok modlitby je dôvodom, prečo máme nedostatok moci nad našim národom (Iz 43:22). Ježiš nám dal zbraň modlitby, aby sme boli zmocnení k prejavovaniu skutkov Jeho Kráľovstva na zemi. Modlitba otvára dvere pre Boha, aby prejavoval zázraky, uzdravenie, oslobodenie, obnovenie a znamenia a divy (Lk 11:13).

Modliť sa čisto – Žalm 24:3-4

Ak máte dary prímluvnej modlitby a rozlišovania duchov, buďte dôslední, aby ste sa zamerali na Boha a nie na Satana a jeho kráľovstvo. Modlite sa za svoje komunity. Proste Boha, aby zmenil srdcia mužov a žien, ktorí žijú v krajine. Proste Boha, aby zvýšil skutky spravodlivosti vo vašich mestách a aby poslal ducha usviedčania o hriechu, spravodlivosti a súde.

Ak môžete rozoznávať duchov, ktorí sa vznášajú nad mestami, zvážte či nezvoláte aj ďalších k spoločnému vyjadreniu spravodlivých skutkov, ktoré ukazujú opačného ducha. Napríklad, ak máte rozlíšenie, že mocnosť pýchy existuje v nejakej oblasti, pokorte sa a proste Boha, aby zlomil moc pýchy vo vašom živote. Potom proste iných, aby sa k vám pridali. To Boh obracia mocnosti prekliatí na nebeské požehnania.

Keď vás Ježiš volá hlbšie do prímluvy, tu tú niektoré odporúčania, ktoré vám môžu prospieť. Mnohé z nich vyvstali z môjho osobného života. Ponúkam ich ako semeno, aby ste mohli o nich ďalej uvažovať a modliť sa.

1. Modlite sa, aby vaše prorocké a prímluvné obdarovania vykreslili svedectvo Ježišovo (Zj 19:10).
2. Modlite sa, aby ste boli naplnení Duchom múdrosti a zjavenia v poznaní Boha (Ef 1:17).
3. Modlite sa, aby vaše oči porozumenia boli osvietené a aby ste poznali nádej svojho povolania v Ježišovi (Ef 1:18).
4. Modlite sa, aby vaše srdce nestvrdlo, aby vaša myseľ a porozumenie neboli zatemnené (Ef 4:18); a aby vaše emócie neboli zatvrdené prepracovanými vnímaniami alebo považovaním Božej slávy za samozrejmosť (Mk 6:52); aby vaša duša nevyprahla sústavným zámerným páchaním hriechu (Žd 3:15).
5. Modlite sa, aby ste mali sústavné spoločenstvo s Bohom Otcom a Ježišom Kristom skrze požehnanie Ducha Svätého (Flp 2:1).
6. Často sa modlite v Duchu (Rim 8:26-27; 1Kor 14:18-19; Ef 6:18; Jd 20).

1. Keď sa modlíme hromadne, nemali by sme ísť do drobných detailov o našich životoch a rodinách. Hovorte k Bohu namiesto toho, že by ste iným vysvetľovali, o čo vám ide. Pamätajte, aby ste si našli čas na to, aby ste pripomínali Bohu Jeho zasľúbenia z Písma (Iz 62:6-7) a prejavovali plnosť vašej viery a dôvery v Neho.
2. Urobte záväzok. Zvážte, že sa zasvätíte k dlhodobému konaniu a naplníte Ježišovo povzbudenie k prímluvám dňom i nocou za uvoľnenie Jeho Ducha (Lk 18:7-8).

Musíme sa zamerať na to, aby sme prosili Boha, a vzoprieť sa tomu, že by sme pyšne “kázali ľuďom” v našich modlitbách. Väčšie uvoľnenie Ducha Svätého usporiada podrobnosti osobnej poslušnosti v životoch veriacich (Jn 16:8; Sk 9:31; Rim 14:17). Orodujte za uvoľnenie usvedčenia o hriechu, súde, spravodlivosti, pokoji, potešení a väčšej miery bázne Božej.

• Aby prítomnosť Božia bola mocne prejavená.
• Aby Božia sláva doslovne naplnila miestnosť.
• Aby Boh dal prejavy anjelských služieb (Žd 1:14).
• Aby sa Duch Svätý prejavoval počas chvál unikátne a mocne.
• Aby Boží prorocký duch spočíval na vedúcich uctievania a hudobníkoch.
• Za jasnú múdrosť a schopnosť prúdiť s vedením Ducha Svätého.
• Aby ľudia boli obrátení od bezbožnosti, uzdravení z chorôb, občerstvení Duchom Svätým, dotknutí mocou Božou, pokrstení Duchom Svätým a oslobodení od démonických duchov.

• Aby na Slove spočívalo usviedčanie tak, aby slúžilo ku spaseniu nekresťanov a jasnejšiemu zjaveniu pre Telo Kristovo.
• Aby pomazanie Ducha Svätého mocne padlo počas kázania Slova.
• Aby počas vyučovania bolo oslobodzovanie od hriechu, démonizácie a chorôb.

• Za prejavy darov Ducha Svätého.
• Aby Duch Svätý mocne uzdravoval, povzbudzoval a občerstvoval veriacich.