Pozvime prítomnosť Ducha Svätého, nech príde a zatôni nás. Poprosme Ducha Svätého, nech On je prvoradým učiteľom v tom, čo bude vyučované spredu. Spojte si ruky so susedmi. Otče, tým, že si spájame ruky, prehlasujeme, že sme jedno telo, jeden ľud pod jedným Pánom a keď sme tu zhromaždení, tak je to za jedným účelom. Vidieť tento kontinent Európy transformovaný mocou Evanjelia. Prosíme Pane, zošli svoje opraty na toto vyučovanie a konanie, nech sa všetko deje podľa Tvojej vôle a Tvojho zámeru. Príď, Duchu Svätý, a konaj svoje dielo v mene Pána Ježiša.

Mám 46 rokov. Keď som mal 45, povedal som Pánovi: Pane chcel by som ďalších 45 rokov a žiť do 90-ky. Chcel by som ešte raz toľko času, aby som urobil niečo pre Teba. A som si vedomý, že všetko, čo bolo prorokované, ak budeme pokračovať rovnakým tempom ako teraz, tak budem musieť žiť do 90-ky, aby som to videl naplnené. Takže mňa vždy zaujíma ako urýchliť veci, ktoré Pán koná. Dnes chcem hovoriť o urýchlení a generáciách, ktoré na seba nadväzujú.

Treba sa naučiť, ako zosúladiť zakorenenie s mobilitou. Nie je to buď/alebo, ale obe veci spolu. Ak chceme zasiahnuť územie, treba byť zakorenený. V Mk 5 máme príbeh démonizovaného z Gadarény. Celý dialóg je o teritóriu a geografii. Tri krát je tam reč o území. Démoni hovoria: nevyháňaj nás preč z tohto miesta. Pastieri svíň hovoria: Ježiš, odíď z nášho kraja. A potom ten človek, ktorý bol oslobodený sa pýta: môžem odísť z tohto miesta? A Ježiš hovorí: nie, musíš zostať. Je to veľmi mocný príbeh z hľadiska zakorenenia. Lebo ak tá oblasť má byť oslobodená, niekto musí zostať tam chodiť v tej oblasti. Takže treba poznať svoje teritórium a byť schopný sa tam zakoreniť a povedať: toto je moje, preto mám autoritu v tejto oblasti. Ale ďalší aspekt je, že Boh vždy presadzuje mobilitu, kde v 4 Mojž. 32 hovorí, že kmene prechádzajú cez rieku, aby prišli a pomohli im získať ich vlastníctvo. A je niečo, čo sa deje, keď tieto dve veci prepojíme. Tam, kde sú tí zakorenení, ktorí hovoria: “toto je moje miesto” a potom niekto príde cez rieku a povie: “zostaneme s vami na vašom mieste”, tu sa niečo začína diať.

Písmo hovorí: jeden poženie tisíc. Takže logicky by dvaja mali pohnať dvetisíc. Ale Písmo hovorí: ale dvaja poženú desať tisíc. Písmo to znásobuje päťkrát. Nemuselo by to byť päťkrát účinnejšie, ale významne účinnejšie. Ak by som mal žiť doterajším tempom ako som žil doterajších 45 rokov, potreboval by som ďalších 45 rokov, aby som videl naplnenie proroctiev v mojom živote. Ale ak nájdem Bohom dané kontakty – ľudí, ktorých Boh chce spojiť so mnou v mojom zakorenení a ľudí, s ktorými sa musím spojiť v ich zakorenení, potom to snáď nebude trvať 45 rokov ale azda len 10 rokov. Keď sme cestovali naokolo s našou službou, aj dnes chceme ľudí viesť k tomu, aby volali k Bohu, aby im dal kontaktných ľudí, ktorých pripravil. Niekedy si hovorím: som zvedavý, koho má pre mňa Pán, aby som sa s ním spojil. Som zvedavý, kto čaká na mňa, aby získal prvú úroveň prielomu.

A verím, že Boh má sväté kontakty nie len pre nás ako jednotlivcov, ale aj pre mestá a pre národy. Keď v Písme Pavol vstupuje do Európy, je to na základe sna: “Príď a pomôž nám”. A tak ja som zvedavý, kto príjme volanie z Európy: príď a pomôž nám. Som zvedavý, kto čaká na volanie z Nemecka, na povolanie Duchom z Hannoveru, alebo z vášho mesta. V jednom meste vo Walese sme sa začal modliť o povolanie niekoho z Afriky. Bol som pred niekoľkými týždňami v inom meste vo Walese vo februári a za mnou dvaja ľudia sa rozprávali a začul som, že jeden z nich tlmočil z angličtiny do afrického jazyka a počas prestávky som sa ich opýtal, odkiaľ sú. A povedali mi, že sú z ... a povedal to mesto vo Walese, kde sme sa modlili o povolanie niekoho z Afriky. Opýtal som sa, ako dlho je tam. Povedal mi, že 6 mesiacov. To bolo po tom čase, keď sme sa my začali modliť. Povedal som: “prečo ste prišli?” Odpovedali: “prišli sme, lebo Boh nám povedal, že máme ísť do tohto mesta, aby tam prepuklo prebudenie”.

Neviem, koho potrebujem vo svojom živote. Ty nevieš, koho potrebuje tvoje mesto. Ale môžeme začať volať. Bolo to asi v roku 1996 alebo 1997. Videl som z Anglicka do Brazílie akúsi veľmi veľkú rúru. A keď som sa pozrel na ten koniec v Brazílii, bol plný ľudí, jeden človek tesne vedľa druhého. A potom vonku bolo viac ľudí, a tí čakali na to, aby sa dostali dovnútra. Ale nebol takmer žiadny pohyb ľudí smerom do Anglicka. Pýtam sa: “Pane, čo sa tu deje”. Odpovedal: “mnohí bývajú poslaní, ale nie sú prijatí. Mnohí sú poverení, ale nikto na nich nevolá”. Som zvedavý, čo to znamená pre váš národ alebo mesto. Koho Pán pripravuje na vyslanie? Verím, že sú pripravení prísť. Treba, aby sme volali: Bože, toto je naše miesto. My budeme tvoriť budúcnosť tohto miesta. Príď a pošli nám sväté kontakty, ktoré nám pomôžu.

Takže potrebuje niečo aby sme videli urýchlenie v Európe. Treba, aby sme boli pripravení privítať tých, ktorých Boh posiela. Tak sa chvíľu modlime. Páči sa mi Písmo, ktoré hovorí: “modlite sa každou modlitbou”. Týka sa to aj mňa. Niekedy sa dostaneme do bodu, keď si povieme: ako sa modliť? Vidím, že nie je dôležité ako sa modlíme, ale skôr je dôležité, aby sme niečo robili a nejako sa modlili. A tak, ja neviem ako sa modliť, aby prišli posily, ale poviem vám to, čo robím ja, volám “Príď” a verím, že je to v poriadku pred Pánom. A volám “Tí, ktorí ste Bohom ustanovení, príďte.” A v našom národe rozhlasujeme, že treba urobiť priestor pre posily, aby prišli. Diabol bude vždy prevracať to, čo dáva Boh. Rozdiel medzi nacionalizmom a správcovstvom je tento: vzťah ku krajine je v Písme správcovstvo. Diablova zvrátenosť je nacionalizmus. Nacionalizmus hovorí: toto je moja zem a ty tu nie si vítaný. Správcovstvo hovorí: toto je moja zem, lebo je to Jeho zem. Ja mám zodpovednosť uvoľniť z tejto zeme dary, ktoré tam Boh umiestnil. A správcovstvo je volanie do tej zeme kohokoľvek, kto prichádza so služobným srdcom a chce vidieť dary tohto národa uvoľnené. Preto napríklad Rút bol daný priestor v krajine. Je súčasťou rodokmeňa Ježiša, ale nie je židovka. Ale krajina ju prijala, lebo ona prišla v Duchu služobníka. Aký dar má váš národ dať Bohu? Ak si správca, mal by si volať na tých, ktorí majú pomôcť v uvoľnení toho daru. A tak na niekoľko minút volajme o spojky pre vaše národy mestá. Pane, a teraz uvoľňujeme sväté kontakty. Jeden zaženie tisíc ale dvaja desaťtisíc. A tak prosíme o pudenie Tvojím duchom práve teraz. Voláme po svätých kontaktoch. Kladieme sami seba pred Tebou. Príď a spoj nás, mestá a národy. Vezmi nás tam, kam Ty chceš, Pane. Voláme o sväté spojenia teraz. My voláme o vytvorenie zväzkov, skrze ktoré dvaja zaženú desaťtisíc. My voláme aby, v Duchu Božom boli prepojené mestá. Voláme, aby národy boli prepojené. Stojte za svoje miesto, mesto, národ. A hocakými slovami volajte na tých, ktorí majú prísť. Volajte na apoštolov, na prorokov na evanjelistov. Hovoríme: “prídi a pomôž nám. Dávame ti priestor v našej krajine, v našom meste. Každého poslaného od Boha prijmeme. Duchu Svätý, ktorý si Pánom žatvy, pošli pracovníkov teraz”.

Prichádza niečo nové. Ťažké je popísať efektivitu tejto veci. Na modlitebnom stretnutí v jednom meste v Anglicku som videl, že v minulosti evanjelisti mali skutočné bremeno od Pána a hovorili: Boh mi hovoril, aby som prišiel do tohto a hentoho mesta. A niečo sa dialo, keď povzbudili pastorov, aby sa spolu stretávali a aby sa diali celomestské modlitby. Vynaložili čas na to, aby spolu hľadali spôsob ako vytvoriť spoločnú platformu, lebo to bola jediná možnosť, ktorá bola pre nich otvorená. Potom ten evanjelista prišiel a bolo množstvo plodov, ale po tom, ako evanjelista odišiel, pastori už neprebývali spolu. Modlitebná sieť upadala a plody evanjelizácie sa vytratili. Začal som vnímať zmenu. Ak sa toto bude diať po mestách, bude sa to stále viac diať takto: keď pastori a vedúci začnú navzájom vytvárať sieť, tak ich potešenie nebude už prameniť z toho, že rastie práve ich vlastný zbor a susedný nie. Lebo ich vízia bude pre cirkev v celom meste. Keď sa pastori začínajú schádzať, začínajú sa starať o cirkev v celom meste a uvedomovať si, že majú pastorovať svoje mesto. A tak modlitebné hnutie zosieťuje ich mesto a pokryje ho modlitbou. A toto uvoľní vlnu evanjelizácie. A potom sa začalo niečo diať ako som to sledoval v duchu. Videl som, že keď sa to začalo diať v mestách, povolanie prišlo k evanjelistovi: “Prídi a pomôž nám. Máme platformu pripravenú pre teba. Ľudia prichádzajú ku Kristovi, evanjelizácia prebieha, ale teraz potrebujeme tvoje obdarovanie, aby to bolo urýchlené”. Tu je tá zmena. Predtým evanjelista musel vytvoriť platformu. Niečo sa začalo meniť, kde platformy sa tvorili v jednom meste po druhom, takže evanjelista prichádzal nie konať tú prácu, ale prišiel už ako žnec, ktorý zožal žatvu. A tak prehlasujem, že najväčšie štadióny po mestách budú zaujaté. Modlitebné hnutie nie je oddelené od žatvy. Tu nejde o motiváciu k nájdeniu niečoho viac, za čo sa modliť, alebo nájdenie ďalšej teológie vysvetľujúcej prečo máme tie zviazanosti, ktoré máme. Máme teritoriálnych duchov. Teraz máme porozumenie o krajine a ďalšie a ďalšie veci. Všetko to smeruje k tomu, aby boli po celej Európe vytvorené platformy pre žatvu. Teda sme v najväčšej zmene, ktorá sa udiala na tomto kontinente z pohľadu stáročí.

Ako urýchliť veci? Na chvíľu využite svoju predstavivosť. Tešíme sa z Božej prítomnosti, ktorá je tu medzi nami. Ale viete si predstaviť so mnou, každý vklad, ktorý Boh vložil do krajiny po všetky generácie a všetko naraz vyliate na jednu generáciu? Viete si predstaviť, aký dosah pod Božím vedením by táto generácia mohla vykonať? K tomuto sa chcem dostať do konca. Naučili sme sa, že hriech sa nekončí s generáciou. Prenáša sa z otcov na deti a ich deti, až do 3 alebo 4 generácie. Ak nie je odstránený hriech, jeho dôsledky prechádzajú na nástupnícke generácie. A nielen, že hriech sa prenáša, ale dokonca sa aj kumuluje. A tak Ježiš povedal, že všetky hriechy od Ábela po Zachariáša prídu na túto generáciu. Inak povedané, hriech počas celých dejín dosiahol stav kde jediný bod otvorený pred Bohom bol kataklizmatický súd približne v časoch Ježišových. Ježiš hovorí: “ako túžim vás zhromaždiť ako kvočka svoje kurence. Ale vy ste to odmietli”. Používa tu obraz, keby bol požiar na malej blízkovýchodnej farme. Tam kvočka zhromaždí kurence pod svoje krídla a keď príde oheň, kvočka zahynie, ale kurence prežijú. Toto sa presne stalo v Jeruzaleme, keď Ježiš zomrel. Prišiel veľký súd ohňom za hriech, ale všetci, ktorí prídu pod autoritu Ježiša, budú spasení. Vidím, že za čias Ježiša dosiahol hriech taký rozsah, že jedine kataklizmatický súd by mohol ten hriech zahladiť. Teda, hriech prechádza na generácie, ale sa aj kumuluje. Ale ja aj verím, že Boží vklad do každej generácie mal vždy zámer prenášať sa na nástupnícke generácie a kumulovať sa. Preto starozákonný učiteľ učí takto: “uč svoje deti, aby ich deti mohli učiť ich detné deti”. Nešlo tu o nejaké pravidlá, ale mali rozprávať príbehy o tom, čo Boh vykonal v ich generácii. Mali odovzdávať ďalším nie len princípy, ale informáciu o Božom konaní. Lebo Božím želaním je, že čokoľvek naša generácia môže dosiahnuť bude našim stropom, ale bude to podlahou pre ďalšiu generáciu.

V súčasnosti ale čelíme skutočnosti, že je toho tak veľa, čo Boh vykonal v minulosti a už to v cirkvi neexistuje. Ale ja verím, že Boh sa pripravuje uvoľniť to, čo nazývam “staré pomazania” a začne to udeľovať tej generácii, ktorá je ochotná o to zápasiť, platiť cenu. Keď sa začne diať toto, bude výrazné urýchlenie.

Posledné verše Starej Zmluvy hovoria o veľkom a úžasnom dni príchodu Pána. “Ale pred týmto dňom pošlem proroka Eliáša, aby obrátil srdcia otcov k synom a srdcia synov k otcom, aby som nezasiahol kliatbou zem.” Prekliatie, ktorým môže byť zasiahnutá zem, znamená, že tá zem nerodí plody, ktoré by mala. Ježiš povedal, že dobrá pôda vydá úrodu 30, 60 alebo 100-násobnú. Takže keď príde na zem prekliatie, tak tá zem neprodukuje to, čo by mala. A musíme si čestne priznať, že toto je bežný jav na našom kontinente. A verím, že v Písme je hlavný kľúč. Ak sa neobrátia navzájom k sebe srdcia otcov a synov, tak zem nebude rodiť. Preto vždy keď počujeme prorocké slovo, ktoré hovorí o tom, že prichádza mládežnícke hnutie, že Boh bude konať medzi mládežou, takéto slovo nie je smerované v prvom rade pre tých, o ktorých hovorí, v tomto prípade mladých ľudí do veku asi 30 rokov, ale je to asi viac určené tým, ktorí sú starší ako 30 rokov, pretože keď niečo prichádza, máme niečo robiť, aby sme sa pripravili na to, čo prichádza. A tak chcem hovoriť nie len o generáciách, ale o postupných konaniach Boha. Lebo niečo sa udialo v histórii a väčšina z kresťanskej histórie sa udiala v Európe, kde predchádzajúce prebudenecké hnutie veľmi zriedkavo vítalo to prichádzajúce. Vyrastal som v charizmatickom hnutí. Tam som prišiel ku Kristovi, vyformoval svoj život. Som veľmi vďačný za tieto korene. Ale letničné hnutie veľmi ťažko prijímalo charizmatické hnutie. Prečo tak ťažko? Lebo tak, ako každé hnutie, ktoré bolo v strede pozornosti predtým, aj v tomto hnutí prevládol predpoklad: “Ak bude Boh opäť konať, my už vieme, s kým začne, začne tu a nie tam, nakoniec veď to my sme tí, ktorí platili cenu”. A ak Boh začne niekde inde, tak buď “to nie je od Boha alebo nie celkom od Boha” alebo aspoň “keby to skutočne bolo od Boha, tak by prišli a pripojili sa k nám”. Teraz nechcem kritizovať letničné hnutie, len viem že v Anglicku charizmatické hnutie čelí takýmto problémom. Nehovorím tu osobne, ale reflektujem históriu. Toto tvorí cyklus. Ak som bol v predchádzajúcom hnutí a Boh to používal a boli sme veľmi požehnaní a prijímali zjavenia od Neho, a Mathias (tlmočník) tu predstavuje nové hnutie Božie, tak ja očakávam, že on sa má pripojiť ku mne a podriadiť sa mojej autorite. A preto “toto určite nemôže byť od Boha”. Toto sa začína diať. A toto nové hnutie začína zo stavu siroty. Tu sa niečo “zvráti”. Lebo keď toto sa rozbieha ako sirota, tak hádajte čo vyprodukujú siroty. Ak to nie je uzdravené, tak vyprodukujete takého istého ducha v nasledujúcich hnutiach. Ale Písmo hovorí o obrátení sŕdc otcov, inak bude zem zasiahnutá prekliatím. A osobitne v Európe, kde bolo tak veľa prebudeneckých hnutí, nachádzame, že takmer bez výnimky každé jedno sa muselo rozbiehať zo stavu siroty. A zároveň to zabraňuje, aby sa všetko pomazanie prenieslo na nasledujúcu generáciu. Písmo ukazuje, že dedičstvo je do rodičov k deťom. Nie od sirôt k sirotám. Takže ak nebude otcovstvo, tak sa neprenesie žiadne dedičstvo.

V 2Kr2 je smrť Eliášova. Eliáš berie Elizea na cestu. Idú z Gilgalu, čo je miesto, kde je zlomená pýcha, idú do Betelu, čo je Boží dom, idú do Jericha, čo je miestom bojovania, a musia ísť k Jordámu, čo je miesto smrti. Nakoniec Elijáš povedal: “Elizee, čo chceš.” A ten hovorí priamo: “chcem dvojnásobné pomazanie tvojím duchom.” Vieme, že Elizeus vykonal dvakrát viac zázrakov. Ale podstatným elementom dvojnásobnej dávky je jeho právo prvorodeného. Takže hovorí vlastne toto: “Eliáš, keď odídeš, chcem mať to, čo ty.” Eliáš odpovedá: “Žiadaš ťažkú vec. Nie ťažkú preto, že by Boh to nechcel dať, ale preto, lebo budeš musieť ísť celou cestou na to, aby si to získal. Keď ma budeš vidieť ako odchádzam, potom to môžeš dostať a ak nie, tak sa to nestane.” A Elizeus ide celou cestou. Ako Eliáš vystupuje do neba vo verši 11, tak čítam od 12 verša ďalej: 2 Králi 2:12 “A Elizeus to videl a hľadiac na to kričal: Môj otče, môj otče! Vozy Izraelove a jeho jazdcovia! A viacej ho nevidel.” Pamätajte si tento verš, uvidíme ho opäť v 2 Kr 13. Ako vidí nebeské vojsko, mám dojem, že tu hovorí tento význam: “Eliáš, keď si bol tu, boli sme prepojení s nebeským vojskom. Keď si sa ty začal modliť, niečo sa dialo v nebesiach. A teraz, keď ty zomrieš, čo sa stane s tými povozmi a jazdcami Izraela?” Je tu azda označenie dňa, že keď sa my budeme modliť, tak bo bude neefektívne? A tak on volá, lebo chce byť prepojený kvôli Izraelu na nebeské vojská. A potom spadol plášť a on ho zodvihne a udrie ním vody a zvolá: “Kdeže je Hospodin, Bôh Eliášov?” Keď je Eliáš preč, odišiel s ním aj Boh Eliášov? Je toto koniec Eliášovho pomazania v Izraeli? A tak udrie po vode, lebo to, čo pomazanie konalo s predchádzajúcou generáciou, bude konať s touto generáciou. Voda sa roztvorila/rozdelila a proroci na druhej strane na neho volajú: “Duch Eliášov spočinul na Elizeovi”. Takže máme tu prenos pomazania z jednej generácie na ďalšiu. Toto je dobré, ale Boh vždy chce ustanoviť niečo cez tri generácie. Rozumiem tomu tak, že hriech sa prenáša až na tretiu generáciu a ak nie je zotretý, tak ide ďalej na štvrtú, piatu, šiestu atď. Boh je Bohom Abraháma, Izáka a Jakoba. Takže máme tu niečo cez dve generácie.

Ale poďme teraz ku smrti Elizea v kapitole 13, verš 14: “A Elizeus onemocnel na svoju nemoc, na ktorú i zomrel. A prišiel k nemu dolu Joas, izraelský kráľ, a plakal stojac a povedal: Môj otče, môj otče, vozy Izraelove a jeho jazdcovia!” Opäť to volanie: “Elizeus, keď ty odídeš, čo bude s nami? Zostaneme bez moci, alebo budeme mať nebeské vojsko?” Elizeus odpovedal. Nie tým, že by dal slovnú odpoveď. Lebo sa často krát deje, že keď sa opýtame Boha otázku, On nám nedá priamu odpoveď. On nám povie, že máme niečo urobiť, čo v skutočnosti naznačí, aká bude odpoveď. A tak hovorí kráľovi Izraela: “Vezmi luk a šíp. Napriahni luk.” Potom Elizeus položil na neho svoju ruku. Inak povedané, v tomto štádiu je tu prorocká záležitosť. A šíp bol vystrelený cez okno. A Elizeus odpovedá prorockým slovom nad ním: “toto je Pánov šíp víťazstva nad Aramom, lebo porazíš Arama v Aféku až kým ho úplne nezničíš” A potom pokračoval: “Vezmi šípy”. Ale teraz už tam nedáva svoje ruky. A tu prichádza súd nad tým, čo sa deje v kráľovom srdci. Keď sú jeho ruky na rukách kráľových a ten vystrelí a prichádza prorocké slovo, tak následne kráľ reagoval azda tak, že sa jeho srdce nadulo v pýche, že to on porazí Arama. Namiesto toho by bolo lepšie, keby sa rozhodol horlivo zápasiť o zasľúbené víťazstvo. Reakcia na prorocké slovo je kľúčom. A tak hovorí: “Vezmi šípy a udri o zem”. A kráľ udrel tri krát. Problémom nie je to, že udrel tri krát. Ale problémom je ďalšia vec: Udrel tri krát a prestal. Problém je, že prestal. A zjavil niečo zo svojho srdca, že nemal horlivosť ísť až do konca. Eliáš povedal Elizeovi: “len ak pôjdeš celkom do konca, tak to dostaneš”. A tak Boží muž sa na neho nahneval a povedal: “mal si udrieť 5 alebo 6 krát, vtedy by si porazil Arama až do úplného zničenia, ale teraz porazíš Arama iba 3 krát. Ak vôbec je nejaký príbeh, ktorý hovorí o tom, že prorocké slová sú podmienené, tak je to tento. Elizeus najprv hovorí, že kráľ porazí Arama do úplného zničenia a o niekoľko minúť hovorí, že nie, že on neporazí Arama. Kráľ predstavuje národ Izraela a nedostatok horlivosti siahnuť po pomazaní Elizeovom. Mohol mať tie isté slová: “Môj otče, môj otče, vozy Izraelove a jeho jazdci!” Ale nejde dôsledne za tým a nemá postoj, ktorý by hovoril: “Ja musím mať to, čo Elizeus”.

A tak v 2 Kr 2 pomazanie prechádza z Eliáša na Elizea. Ale od Elizea neprechádza a nezostáva na nikom, ale je uložené do hrobu. A tak Elizeus zomrel a pochovali ho. 2 Králi 13:20-21 “Potom zomrel Elizeus, a pochovali ho. A hajná Moábov prišly do zeme nasledujúceho roku lúpežiť. A stalo sa, keď pochovávali nejakého muža, a keď hľa, videli hajno lupičov, že hodili muža do hrobu Elizeovho. A keď dopadol muž a dotkol sa kostí Elizeových, ožil a vstal na svoje nohy.” Na jednej úrovni je to veľké svedectvo a príbeh, ale v základe je to tragický príbeh. Pomazanie z Eliáša prechádza na Elizea a z Elizea ide do hrobu. To, čo niesol Elizeus, už nie je vidno v Izraeli. Ale vôľa Božia je stále preniesť to z jednej generácie na ďalšiu. Takže k tomu, čo prijmú, môžu pridať to, čo im Boh dá a to môže byť prenesené na ďalšiu a ďalšiu generáciu. Keď nie je pomazanie prenesené, stane sa toto. Vklad Boží, ktorý bol v jednom hnutí alebo generácii, ak nie je prenesený na správne nasmerované srdcia, ak je to zlomené skrze tohto ducha sirotstva, tak ten vklad ide do hrobu. Preto často nasledujúce hnutia Božie nenesú všetko, čo tu bolo v minulosti. Čítal som letničnú históriu, tesne po tom, ako som prišiel ku Kristovi. Väčšina príbehov, ktoré som čítal, je z Veľkej Británie a Severného Írska (Spojené kráľovstvo – U.K.). Čítal som svedectvá o uzdraveniach a zázrakoch. Čítal som, ako George Jeffrey išiel do Cardiffu vo Wales. Kázal 51 večerov. Z toho bolo 3000 obrátených. Čítal som o tých veciach. Vklad, ktorý bol v letničnom hnutí, osobitne v U.K., kde to bolo medzi robotníkmi, kde boli zakladané nové a nové zbory. Tak veľmi málo z toho bolo prenesené na Charizmatické hnutie. Niečo bolo premárnené a je uložené v hrobe. Nie v doslovnom hrobe, ale v akomsi duchovnom. Som nadšený z toho, že takýto hrob nie je permanentné miesto. Je to dočasné miesto, kde zostávajú tie pomazania dokiaľ si nejaká generácia neuvedomí, že ich prvorodenecké právo za započalo už v hornej dvorane v Jeruzaleme. A začínajú volať a smerovať svoje srdcia tak, aby tieto pomazania opäť začali povstávať. Ako viem, že je to dočasné miesto? Lebo z Eliáša prešlo pomazanie na Elizea a ten išiel do hrobu. A po 800 rokov bolo to pomazanie v hrobe. Ale jedného dňa sa niekto postavil na púšti v duchu a v moci Eliášovej.

Jeden z dôvodov, prečo Európa je tak významná, lebo máme históriu a minulosť prebudeneckých hnutí a Európa je preplnená hrobmi, ktoré obsahujú všetky tie pomazania. A niečo sa začne lámať. Dovoľte mi dať vám niektoré ilustrácie z U.K. Jedným z ľudí, ktorí boli Božím nástrojom premeny Anglicka, bol John Wesley. Jeho hnutie sa stalo známym ako metodizmus. Zasiahlo to Anglicko na severe a juhu a tiež Severnú Ameriku. Bola na nich neuveriteľná evanjelizačná moc a pomazanie. John Wesley posielal svojich kazateľov na otvorené priestranstvá pod holým nebom a keď sa vracali, mal pre nich dve otázky: Nahneval sa niekto? Bol niekto spasený? Lebo keď je prítomná Božia moc, niektorí ľudia sa nahnevajú, ale ostatní bývajú spasení. A títo zasiahli Anglicko na desaťročia. Asi po 100 rokoch povstal William Booth. Bol zakladateľom Armády spásy. Jeho korene sú v metodizme. Bol to metodista. Začal tým, že kázal v metodistických zboroch v meste Colmoth na juhozápade Anglicka. Dialo sa vôkol neho mocné Božie konanie. Ale jedného dňa chcel vojsť do zborovej budovy, kde chcel kázať, ale dvere boli pre neho zamknuté. Ak vôbec niekto mal na sebe pomazanie Johna Wesleyho, tak to bol on. Ale zamkli pred ním dvere a musel ísť a založiť Armádu spásy. Nemal nikoho ako duchovného vodcu, ktorý by ho otcovsky vychovával, ale bol duchovne osirelý. V histórii vidno Božie hnutia ako metodizmus, Armáda spásy, hnutie Svätosti, letničné hnutie, charizmatické hnutie až po to, čo prichádza teraz, a stále a opäť je tu ten postoj: “Nie, my ťa tu neuvítame, tu nie si vítaný.” A potom vidíme to, že tieto pomazania odchádzajú do hrobu. Ale Boh s tým niečo chce robiť. V skutočnosti už začal. A my s Ním môžeme spolupracovať.

Najprv vám poviem dva príbehy. Veľmi verím, že sa dá prísť na to, čo Boh aktuálne koná svojim Duchom. Dobrá teológia sa vždy musí pýtať, čo robí Boh svojim Duchom. Pamätám sa ako som kázal vo Walese a prichádzal som k téme ako je táto. A na tom zhromaždení tam bol muž z Kanady, ktorého som stretol prvý krát. Ležal vystretý na dlážke smerom dopredu počas toho, ako som kázal. Nevedel som, čo sa s ním deje. Pomyslel som si, že možno sa sem nejako neplánovane dostal a je unavený. Ale mal otvorené videnie. Išiel hore cez strop a postavil sa na podlahu. A tak vlastne stál v hornej miestnosti. Presťahoval sa z Kanady do Škótska, aby sa podieľal na prebudení. A v tej hornej miestnosti boli vodcovia prebudení, ktoré sa diali v U.K. v minulosti. Bolo to videnie, pri ktorom on sám bol v tom videní. Z druhej strany miestnosti prešiel John Wesley a nebol veľmi vysoký. Ten kanaďan je veľmi vysoký. John Wesley mu položil svoju ruku okolo ramien a hovoril s ním. Hovorí: “ty a ja musíme byť navzájom prepojení, lebo prejdeme touto zemou opäť”. Keď mu to povedal Wesley vo videní, tak ja som hovoril vpredu toto: “videl som Johna Wesleyho. Je opäť v tejto krajine. Už nejazdí na koni, má iné dopravné prostriedky. Má stále takú výšku ako predtým, ale pomazanie je teraz najsilnejšie aké tu kedy bolo”. Keď som to povedal, on vyskočil z podlahy, pobežal bočnou uličkou a zakričal na mňa: “čo si to povedal?!” Pred tým, ako by som mohol odpovedať, utekal cez zadný rad a povedal: “čo si to povedal?!” Lebo nevedel, či to videl vo videní, či som to povedal ja, alebo si to on vymyslel. A tak chcel vedieť čo sa deje. Bol to pre neho taký silný zážitok, že bol dezorientovaný celý deň. O niekoľko týždňov som bol v meste na severe Anglicka. Povedal som tam: “Dnes večer skončíme a budeme sa modliť za každého, len budeme skladať svoje ruky na vás. Možno Boh dá prorocké slovo, možno nie. To nie je dôležité. Len buďme spolu”. A tak som vzkladal svoje ruky na ľudí a asi pri piatom alebo šiestom tu bol manžel s manželkou a tak som vzložil svoju pravicu na neho a ľavicu na ňu. A ako som položil ľavicu na tú ženu, neviem čo dostala ona, len viem čo som dostal ja. Myslel som si, že máme odovzdávať požehnanie takýmto spôsobom, ale niečo sa stalo inak. A hneď ako sa to stalo, vedel som čo to bolo. Vedel som, že išlo o pomazanie, ktoré bolo na Johnovi Wesleym. Neviem ako som to vedel, len som to vedel. Povedal som, že asi niekto v blízkosti tejto ženy má určite silné korene v metodizme. Pozrela sa na mňa a povedala: “Som to ja. Všetky moje predchádzajúce generácie vychádzajú od Wesleyho”. Myslím, že to boli starí rodičia jej starých rodičov, ktorí boli misionármi v Číne. Staré pomazania sa pripravujú na to, aby opäť povstali. Preto prorokujem, že v hnutiach, ktoré boli nositeľmi tých pomazaní, ako napr. metodizmus, budú pomazania a hnutie Ducha Svätého čiastočne obnovené, lebo kamkoľvek pomazanie prúdi, tam spôsobí obnovenie, ale nie celého toho hnutia, lebo to nie je len pre metodizmus, ale pre Telo Kristovo. Taká istá vec sa bude diať s letničným hnutím, hnutím Svätosti, Armádou spásy, s akýmkoľvek hnutím, ktoré bolo v tvojom národe a zasiahlo ho. Prichádza obdobie, keď to bude povstávať a všetky tieto obnovenia budú smerovať k jednej generácii.

Prečo tomu takto verím? Niečo sa deje po celom svete ohľadne 24-hodinovej modlitby. Tu sme v Nemecku. Každý, koho poznám, hovorí o 24-hodinovej modlitbe. Vedia, aká je ich inšpirácia. Moravania a Herenthout. 24-hodinová modlitba trvajúca viac ako 100 rokov. Uvoľnenie misijného hnutia aké sme asi ešte nevideli. Každý hovorí, že k tomuto sa navraciame. Moravské pomazanie začína povstávať. Práve Moravské pomazanie katapultovalo Johna Wesleyho do jeho budúcnosti. Išiel z Anglicka do Ameriky, aby obracal pôvodných Američanov. Dostal sa do pozície zúfalého muža so zlomeným srdcom. Na spiatočnej ceste hovorí, že John Wesley išiel obracať Indiánov, ale kto obráti Johna Wesleyho? Ale na tej lodi stretol Petra Bohlera, Moravana a toto Moravské pomazanie zapálilo jeho život. Inak povedané, že všetky tie pomazania môžeme vidieť jedno tu, druhé tam a ďalšie hentam, ale všetky sú v hroboch. Ale vyzerá to tak, že Boh nechal rozbušku práve pri koreňoch, t.j. pri 24-hodinových modlitbách. Tie uvádzajú niečo do pohybu, čo začne povolávať tie pomazania, aby povstali. Tieto pomazania, ktoré sú pre evanjelizáciu, pre misiu, pre znamenia a zázraky. Lebo tieto pomazania boli v hrobe. To sa opäť deje tu. V popredí sa tu niečo stane. Preto je veľmi dôležité pochopiť, že keď Boh hovorí o hnutí pre mládež, nie je to skôr slovo pre mládež, ale pre nás starších a našu generáciu, aby sme sa pripravili na to, čo má prísť. Lebo Boh uviedol niečo do pohybu, ako by mal obrovskú vieru, že to pochopíme správne a nebude treba opäť začínať niečo v štádiu osirotenia. Ale otcovia povedia: “moje srdce bude obrátené k tomu, čo prichádza. Takže čokoľvek prichádza, budem volať ako Ján Krstiteľ: kto prichádza po mne, je väčší ako ja. Prejavy Ducha Svätého, ktoré prichádzajú, sú väčšie ako to, čo sme zažili my. My sa umenšujme a to, čo prichádza, nech sa zväčšuje – či už to bude pri mladej generácii, alebo čerstvé vyjadrenia Ducha Božieho, ktoré nie sú podľa nášho štýlu. Toto podporíme.”

Mám dve deti vo veku 17 a 20 rokov. Mohol by som poškodiť ich budúcnosť keby som vyžadoval, aby všetko robili tak, ako to chcem ja. Alebo by som im mohol dať takú budúcnosť, o ktorej som ja len sníval a hovoriť im, že môj strop bude ich podlahou: “Nemusíš to robiť mojim spôsobom. Treba mať len horlivosť pre Krista. Ale môžeš veci robiť inak. Môžeš mať iný štýl uctievania. Iný spôsob vyučovania. Ale budeš žiť pravdou Evanjelia.” A ak sa toto bude diať, srdcia otcov sa obrátia k synom. A nebude kliatba na zemi. Niečo treba aby sa udialo aj s deťmi. Teraz stojíme pred výzvou, aby sme ako rodičia obrátili svoje srdcia k deťom. Či budeme ochraňovať to, v čom sme my, alebo budeme horlivo investovať do toho, čo má prísť. Na toto je zameraná iniciatíva Target Europe (Terč Európa). Povoláva nás, aby sme investovali do toho, čo prichádza. Cez denominácie, cez národy. Ak sú srdcia otcov obrátené, tak môžeme preniesť pomazanie aspoň z jednej generácie na druhú. To bude lepšie ako kedykoľvek predtým. Ale je to len ako pri Eliášovi a Elizeovi: bude to pokračovať, alebo to pôjde do hrobu? Preto druhá časť toho verša hovorí o obrátení sŕdc detí k otcom. Pretože v celej histórii sa ohľadne nových hnutí hovorilo: “odsoťme ich, osiroťme ich.” A tak tu sme, že srdcia otcov sa musia obrátiť. Nemali by tu byť také nároky, ako “rob to tak a rob to hentak”, ale “choď vpred a ja ťa podporím”. Dokonca aj za cenu, že to, v čom sme my, sa bude umenšovať a to, čo prináša Boh, bude rásť. Toto sa deje pri dvoch generáciách. Ale keď srdcia detí sa môžu obrátiť, tak sa dobre naplní toto pravidlo: spôsob, akým si niečo prijal, určuje to, ako to budeš vedieť odovzdávať. Treba, aby deti mali obrátené srdcia tak, aby to mohli prijímať. A ak je to prijaté, potom to môže byť prenesené ďalej. Keď sa obzrieme na všetky tie pomazania, vidíme, že generácia, ktorá ich dostane, je to nie preto, že je svätejšia, teda zvláštnejšia, ale preto, že si uvedomí, že prvorodenecké právo Cirkvi príde na svetlo vtedy, keď sa začne odovzdávať pomazanie na nasledujúcu generáciu s túžbou po jeho zväčšení. Je to to isté ako povedať, že naše dedičstvo to je všetko to pomazanie, ktoré bolo na Hnutí Ježišov ľud, Letničnom hnutí, Hnutí svätosti, Armáde spásy, Johnovi Wesleym, Moravanoch z Herenthoutu, Keltských svätých, celou cestou späť až k hornej miestnosti v Jeruzaleme. Toto je naše dedičstvo! Boh to vždy tak zamýšľal! Pomazanie má prúdiť od otcov k deťom a ich deťom, do štvrtej, piatej, desiatej a ďalšej generácie. A Boh toto už započal tým, že uvoľnil 24-hodinové modlitby. Toto už bolo ohlasované, že prichádza ohromné hnutie pre mladých. Aké tu ešte nebolo. Staré pomazania majú opäť povstať. Cirkev posledných čias nebude len opakovať to, čo sa deje, ale bude mať všetko toto nahromadené. Preto niektoré prorocké slová sú také silné. Možno to, čo by sme my robili 25 rokov, tí po nás urobia za 9-10 rokov.

Všetko z večnosti má dosah na určité miesto v určitom čase. To platí o hriechu a platí to aj o pomazaní Božom. Večnosť musí zasiahnuť určitý čas v priestore. Ustanovený čas, ustanovené miesta. Keď prišiel deň Letníc, prišiel ustanovený čas. Nastalo vyliatie Ducha Svätého v hornej miestnosti, čo bolo ustanovené miesto. A tak verím, že sme sem spoločne povolaní podľa Božieho ustanoveného zámeru na týchto pár dní. Kto vie presne, čo všetko sa deje? Ale určite je tu niečo také ako pri Eliášovi: “ak pôjdeš celou cestou, tak to získaš”. Musí byť niečo, čo zlomí toho ducha, ktorý bol v Joasovi, ktorý udrel o zem a prestal. A tak poďte so mnou a modlime sa. Nech príde na nás Duch prímluvy. Začnime volať o to, čo je prvorodeneckým právom cirkvi. Nie na to, aby boli obnovené staré štruktúry, ale aby povstali staré pomazania. Volajme, že je čas, aby dočasné miesta úschovy pomazaní uvoľnili to, čo skrývajú. A my sme tu v Európe, takej plnej starých pomazaní. Preto prichádzajú k nám služobníci z Latinskej Ameriky a Afriky a hovoria: “pomazanie, ktoré je u vás, je dobré”.