Co hovorí Biblia o Antikristovi?

Zo vsetkých osob, ktoré Biblia spomína, ani jedna sa nejaví tak záhadne a tak zle poznaná ako Antikristus. Niet preto divu, ze budí silnú pozornost zvedavcov, a tak sa z casu na cas objavia ludia, ktorí o nom hovoria dvojzmyselné a velmi absurdné veci.

Tvrdilo sa, ze bol istý Zid, syn istej vdovy a farizeja, ktorý nemal svojho anjela strázcu, ktorý sa rúhal svojmu narodeniu, a ktorý sa mohol naucit vsetko s obdivuhodnou rýchlostou. Satan bol jeho stálym spolocníkom, a tak bol schopný mimoriadnych zázrakov, napríklad sa vznásal do nebies ako Pán pri svojom Nanebovstúpení.
V dlhej histórii mozno identifikovat zlo v roznych osobách. Viackrát sa objavilo predpovedanie vlastných dátumov narodenia a miest narodenia...
Primárnym zdrojom charakteristík Antikrista je Apokalypsa. Z tohto pramena vieme, ze Antikristus bude symbolizovaný císlom 666 a zjaví sa na konci vekov so svojou mocou. Bude sa pokúsat prevládnut a znicit vsetkých veriacich v Krista. Prekvapivé je, ze Apokalypsa nespomína doslovne Antikrista. Evanjeliá a listy sv. Pavla tiez nie. Jediné miesto Biblie, kde sa o nom hovorí z dovodu ocistenia viery, ktorá je v tých casoch "ochutená" bludnými myslienkami, ako aj dnes, sú dva listy sv. Jána.

Odkial sú tieto myslienky?
Pociatok ocakávania Antikrista treba hladat v casoch bezprostredne predchádzajúcich Jezisovmu narodeniu. Nemozno zabudnút na bolestnú skúsenost neustálych prenasledovaní v dejinách. Zidovský národ myslel na neodvratnost tejto situácie pokracujúcej aj v budúcnosti.
Uz prorok Ezechiel hovorí o vládcovi, ktorý seje násilie a hrozu. Ezechiel mu dáva záhadné meno Gog (Ez 38, 1-23). Neskor kniha proroka Daniela vykresluje mocného krála v podobe akéhosi malého rohu, ktorý sa rúha Bohu, utláca jeho lud a zakazuje úctu Boha (Dan 7, 8-25). V tejto súvislosti spomína krála Antiocha IV. zo Sýrie, ktorý panoval v r. 175 - 164 pr. Kr. Tajomná vízia a domnienka, ze snáï sýrsky král bude predchodcom hroznej osoby konca vekov, vsak prisla az neskorsím citatelom.

Ako sa dostali do krestanstva?
Zidovská viera, ktorá dokladne zapustila korene v apokryfných knihách (písaných bezprostredne pred Novým Zákonom), prenikla rýchlo medzi prvých krestanov. Ale ako sa tento nepriatel Bozí, ktorého nazvali Antikristom, stal neskor nepriatelom Jezisa Krista? V novej krestanskej Cirkvi na základe krvavých prenasledovaní a krutých represálií proti Jezisovým uceníkom vznikla situácia chaosu, umoznujúca s lahkostou pripocítat to vsetko v konecnom dosledku Antikristovi, ktorý mal príst v blízkom case. V takomto tvrdení je vsak vela nezodpovedaných otázok. Kde a kedy sa má sa zjavit? Ako ho premoct? Kto by vykonal tento hrdinský cin? Aké odskodné vyprovokuje vyvolenca? A ako sa vobec na tento zápas pripravit? Obava sa zmocnovala vsetkých prvotných komunít a panika pochytila ludí v momente, keï venovali pozornost zlobe tejto bytosti voci Cirkvi. Nevýhodou je, ze práve pomýlené a hriesne tvrdenia bludárov mohli zaprícinit vsetku tú zlobu.

Treba to ocistit
Apostol Ján adresoval svoj prvý list ázijskej komunite práve v tejto chvíli zmatku. Medzi iným píse: "Moje deti, poculi ste ohlasovat, ze príde Antikristus" (1 Jn 2, 18). Toto je dokaz, ze Ján dobre poznal legendy a komentáre ludí, ktorí v otázke Antikrista zanechali ucenie apostolov. Ján, zalujúc sa na túto situáciu dodáva: "...tak, teraz vystúpilo mnoho antikristov. Z toho poznávame, ze je tu posledná hodina." V tejto výpovedi autor listu ocistuje viaceré veci. V prvom rade vsetky výroky bludárov ohladom príchodu Antikrista boli klamstvá a výmysly ludí, ktorí si rovnako dobre aj v dnesných casoch radi vymýslajú, hlavne na mysteriózne a tajuplné námety. V druhom rade nie je pravda, ze je len jeden Antikristus, ale viacero. A konecne, "Antikristus" nemá príst na konci sveta, lebo uz v casoch Jánových úcinkuje v cirkevnej obci.
Ján nie je spokojný so vseobecnými odkazmi, ale odkrýva Antikrista: "Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, ze Jezis je Kristus!? To je Antikristus, kto popiera Otca i Syna" (1 Jn 2, 22). Aby uchránil od nedorozumenia, hovorí: "Duch, ktorý nevyznáva Jezisa, nie je z Boha. To je duch Antikrista, o ktorom ste poculi, ze príde a uz teraz je na svete" (1 Jn 4, 3).

Iný list
O niekolko rokov neskor píse druhý list veriacim, a opakuje to isté: "Lebo vyslo do sveta mnoho zvodcov, ktorí nevyznávajú, ze Jezis Kristus prisiel v tele.To je zvodca a Antikristus" (2 Jn 7). Vidno teda, ze meno Antikrista zobrazuje aktuálnu realitu. To bol on, ktorý aj Jezisa Krista, Bozieho Syna pokúsal svojimi chybnými myslienkami a tým nabúraval doktrínu o Cirkvi na Kristovi. Kazdý heretik, ktorý navádza ludí, aby boli neveriacimi v Pána, bol, je a bude Antikristom, takpovediac odporcom Krista. Tieto styri citáty sú jediné v celej Biblii, ktoré hovoria o Antikristovi, aby ocistili danú skutocnost. V nijakej casti nenájdeme inú alúziu tejto veci.

Svatý Pavol
Exegéti namietajú, ze Pavol tak isto nespresnuje Antikrista, keï hovorí: "Nech vás nezvedie nik nijakým sposobom. Lebo (Pánov den) nenastane, kým nepríde najprv odpad a nezjaví sa clovek neprávosti, syn zatratenia, ktorý sa protiví a povysuje nad vsetko, co sa nazýva Bohom a ...bude sa vydávat za Boha... Potom sa zjaví ten Zlocinec, ktorého Pán Jezis zabije dychom svojich úst..." (porov. 2 Sol 3-8).
Viacero biblických specialistov poukazuje na to, ze Zlocinca v tomto liste sv. Pavla treba identifikovat s Antikristom sv. Jána. Neúcinkuje teda v konkrétnej osobe, ale v kategórii, triede osob, alebo úplne vsetkých nepriatelov Krista. Mozno to odvodit z udalosti, keï sv. Pavol hovorí v tejto pasázi, ze mystický Zlocinec je uz na zaciatku svojej epochy (2,7). Ak zil v 1. st., nemohol vystúpit v ludskej podobe, ale skor ako prototyp zla, ktorý nachádzame stále v histórii Cirkvi ako protichodnú repliku Krista. Antikristus nie je teda historická osobnostná skutocnost, ale postoj nepriatelov, protilahlý Bohu, skrze ludí vsetkých cias. Ide o vsetkých tých, ktorých riadi a udrzuje tajomná moc zla.
Jezis nám nehovorí o Antikristovi, ale o "falosnom Kristovi" v pluráli, teda o "falosných Kristoch", ktorí vyvolávajú a robia zázraky, aby oklamali svojich uceníkov. Dodáva: "Vy sa vsak majte na pozore! Vsetko som vám povedal vopred" (Mk 13, 23). Treba povedat, ze nás vyzýva k ostrazitosti, pretoze "falosní Kristovia" sa chcú ukázat uz pocas zivota apostolov.

Svatý Pius X.
Krátko po tom, co bol pápez Pius X. zvolený za pontifika, vo svojej prvej encyklike zo 4. októbra 1903 predstavuje smutnú nábozenskú situáciu svojej doby. Medzi iným uvádza: "Mozno, ze zacínajúce zlá budú ponechané na koniec vekov, ale syn zla, o ktorom nám hovorí sv. Pavol, bol uz medzi nami. Natolko je podnietená odvaha, s ktorou sa vsade prenasledovalo nábozenstvo, zápas o dogmy viery, zotrvávanie v násilne rozdelovanom vztahu ludského a bozského. A to, co charakterizuje zvlást Antikrista - podla toho istého apostola - je to, ze sa clovek opovázlivo kladie na miesto Boha, povznása sa nad vsetkých, ktorí Boha vzývajú." Tieto výstizné slová pápeza, hovoriace o Antikristovi, identifikujú ho skor v doktríne ako v clovekovi. V tejto súvislosti je to práve sekularizácia, ktorá si trúfa vylúcit Boha z legislatívy a zboznovat seba namiesto neho.

Takí sú ludia...
Biblia teda hovorí o Antikristovi málo, ale urcito. Je podivuhodné, ze niektoré osoby napriek tomu desia aj dnes ludí poverami a táraninami, ako v dobe apostola Jána. Jeho vyssie citované dva listy sú vsak stále aktuálne. Vyjadrujú svedectvo starostlivosti pastiera o svoje stádo, ktoré prekvapuje absurdnými klebetami. Avsak sv. Ján vie s opatrnostou ochránit cistotu pramenov Bozieho Slova pred zvlástnou obrazotvornostou.
Záverom mi vyvstáva otázka: nie je práve prílisné zameriavanie sa na mnozstvo detailov o Antikristovi dovodom vytvárania práve tých znakov, ktoré predchádzajú jeho príchod?

Podla francúzskych originálov a revue La Terre Sainte pripravil

Daniel Divinec